Vedecky dokázané: Pri počúvaní hudby je fyzická námaha menej únavná

Vplyv hudby

Na otázku „Prečo vznikla hudba?“ by sme zaručene nedostali jednotnú odpoveď. Niekto sa ňou baví, iný ju vníma ako sprievodný prostriedok pri relaxácii, kresťania dokonca veria, že vznikla preto, aby chválili Boha. Hudba je súlad rytmu a melódie, no má omnoho väčšiu moc. Jej efektov môžeme vymenovať hneď niekoľko.

Vplyv na pamäť, na verbálne schopnosti jednotlivca či priestorovú predstavivosť, teda výrazne ovplyvňuje kognitívne schopnosti človeka (vnímanie, pamäť, koncentráciu, rýchlosť myslenia, porozumenie informáciám, ale aj schopnosť riešiť problémy, plánovanie a úsudok).

Podľa Russellovho emočného modelu sa emócie pohybujú v dvojrozmernom priestore. Jeden rozmer predstavuje vzrušenie a druhý rozmer zase náladu. Vzrušenie zodpovedá fyzickej a psychickej aktivácii alebo intenzite prežívanej emócie. Nálada nám určuje, či je prežívaná emócia pozitívna alebo negatívna.

Počúvanie hudby ovplyvňuje teda naše kognitívne schopnosti, a to vysvetľuje zmeny nálad a vzrušenie poslucháča. Pre západnú hudbu je typické rozlišovanie medzi durovou a molovou stupnicou, pričom ak sú hrané po sebe, durová evokuje radosť a molová stupnica smútok.

Muzikoterapia

Nie, nie je to žiaden výmysel. Hudba sa naozaj využíva ako liek. Muzikoterapia je liečebná metóda, ktorá pomocou hudby ovplyvňuje psychický i fyzický stav jednotlivca. Aplikuje sa na zmiernenie bolestí, strachu, úzkosti, pri poinfarktových stavoch, pretože muzikálne podnety urýchľujú látkovú výmenu a vplyvom hudby sa lepšie aktivuje svalstvo.

Depresia, nespavosť, hrozné zážitky – to všetko sú problémy, ktoré muzikoterapia môže zmierniť. Táto terapia okrem iného zlepšuje aj sústredenosť, harmonizuje hemisféry a zlepšuje pamäť. Stále sa vám to nezdá?

Tak uverte, pretože terapia hudbou je z rovnakého smeru ako sila pozitívnych myšlienok. Pokiaľ počúvate príjemnú hudbu, ľudský organizmus sa cíti, akoby ste sa smiali. Muzikoterapeut však nie je žiaden šarlatán.

Európska muzikoterapeutická konfederácia stanovuje kvalifikačné požiadavky muzikoterapeuta 1. alebo 2. stupňa vysokoškolského vzdelania a muzikoterapeuta supervízora. Slovenská asociácia muzikoterapie má sídlo v Trenčíne.

Muzikopatogénnosť

Každá minca má dve strany. Okrem toho, že hudba plní funkciu zvukovej kulisy, s rozvojom hudobného priemyslu sa okolie začalo vyplňovať nepretržite znejúcou hudbou, ktorú často už ani nepočúvame, iba púšťame. Ivan Poledňák zaviedol termín „akustický smog“ a dá sa použiť všade tam, kde sa hudba stala odpadom a rušiteľom pokoja.

Hudba sa nepodieľa len na tvorbe, ale aj na znečisťovaní životného prostredia. V mnohých prípadoch namiesto toho, aby sa podieľala na kultivácii sluchového zmyslu človeka, zúčastňuje sa na jeho otupovaní.

Pod muzikopatogénnosť môžeme zahrnúť „trvalejšie, častejšie, intenzívnejšie a subjektívne preciťované také hudobné pôsobenie, keď recipovaná hudba neúnosne ruší, nepríjemne dráždi a obťažuje.“ (Arne Linka, Kapitoly z muzikoterapie) Ak na počúvanie nie je človek naladený, hudba je mu vnucovaná a obťažuje, má to za následok neurotický účinok. V tom prípade sa stáva z hudby-lieku hudba-rušiteľ pokoja, útočí na našu sústredenosť a vyrovnanosť a začína pôsobiť ako stresový faktor.

Motivačná hudba

Motivácia je psychologický proces. Je to hnací motor, túžba po dosiahnutí cieľov, naplnení potrieb. Je to vôľa niečo dosiahnuť. Pri cvičení a športoch je veľkosť motivácie zvlášť dôležitá. Často bojujeme s nechuťou vyjsť do sychravého počasia a behať. Už nevládzeme zdvíhať tie ťažké činky. Nechceme sa ešte pol hodiny natriasať na aerobicu. Neraz počúvneme ten lenivý hlások v nás, ktorý nám našepkáva, aby sme si dnes dali pauzu, aby sme zjedli ten koláčik a leňošili.

Vašou úlohou je motivovať sa natoľko, aby ste dosiahli svoj cieľ. Pomáhať vám v tom bude vnútorná a vonkajšia motivácia. Vnútorná motivácia je zložená z faktorov, ktoré si vytvárate len vy a ktoré vás do istej miery ovplyvňujú a smerujú. Súbor týchto faktorov vo vás vyvoláva pocit, že to, čo vykonávate, je dôležité, dodávajú vám pocit zodpovednosti, túžbu zvyšovať svoje znalosti a dosahovať vyššie ciele, napríklad pri cvičení. Je to váš motor, nikto vám s ním nepomôže.

Vonkajšiu motiváciu tvoria faktory, ktoré poskytuje svojim zamestnancom firma, aby ich motivovala, v našom príklade sú to rôzne zdroje, ktoré nás stimulujú k cvičeniu. Môže to byť izba oblepená plagátmi fitnesiek, ďalej sú to rôzne odmeny, pochvaly, v prípade, ak nesplníme nami zadaný cieľ, môžu to byť aj tresty a zrieknutie sa niečoho.

Hovorí sa, že vnútorná motivácia je silnejšia ako externá (vonkajšia), pretože tá časom „zmizne ako smrad.“ Motivácia je naozaj krátkodobá záležitosť, ale to aj hygiena. Tiež sa denne umývame, nestačí sa umyť raz, aby sme zostali čistí po celý život. S motiváciou je to rovnako. Je potrebné sa denne motivovať a snažiť sa dosiahnuť lepšie výsledky.

Vedecky dokázané

Pri počúvaní hudby je fyzická námaha menej únavná. Pokiaľ vykonávate nejakú ťažkú aktivitu a pustíte si k nej hudbu, ide to akosi ľahšie. Nie je to žiaden zázrak, len naša pozornosť je odpútaná od námahy. V roku 2013 v Lipsku vydal 10-členný tím vedcov oficiálne vyjadrenie, že hudba znižuje námahu. „Preto si otroci pracujúci na bavlníkových plantážach pri práci spievali. Keď väzni v reťaziach lámali v baniach kameň, spievali si a vteľovali zvuky práce do svojej hudby. Ak športovci chcú dosiahnuť maximálny výkon, nechávajú sa viesť hudbou,“ uvádza sa v štúdii.

„Tieto výsledky sú významným krokom vpred, pretože nám pomáhajú pochopiť terapeutickú moc hudby. Navyše veríme, že môžu mať významný vplyv na náš spôsob chápania úlohy hudby v utváraní ľudskej spoločnosti. Hudba robí fyzickú námahu menej únavnou,“ zdôraznil jeden z autorov štúdie, Thomas Fritz. A keď to máme takto čierne na bielom, stiahnite si do svojich hudobných prehrávačov motivujúce piesne a bežte, cvičte, zdvíhajte!