Zuzana Vačková: Naše nedokonalosti nás robia originálnymi

Redakcia Rozhovor 05.06.2018

Zuzana Vačková nám poskytla otvorený rozhovor o svojej práci, ale aj o zdraví, športe a prevencii

Zuzana Vačková chce byť v živote zdravá a fit. Foto: Dáša Šimeková

Je milá, priateľská a v súčasnosti veľmi pracovne vyťažená. Herečka Zuzana Vačková (49) sa rozhodne nenudí. Športuje takmer každý deň a nezanedbáva prevenciu. Tvrdí, že tesne pred päťdesiatkou možno vyskúša box, na ktorý chodí jej dcéra.
Zuzka, v súčasnosti ste mimoriadne pracovne zaneprázdnená. Zaujalo ma vaše účinkovanie v divadle režiséra Karola Vosátka La Komika, kde sa diváci vedia zabaviť. Je humor pre vás korením života?

Nemôžem povedať, že humor je pre mňa najvzácnejšie korenie života, pretože život vnímam v jeho dualite. Sledujeme ho aj v jeho krásach a aj v starostiach. K životu patrí vážnosť a humor zároveň. Na to, aby niečo fungovalo, tam musí byť dávka všetkých spomínaných aspektov. Keď je priveľa srandy, tak to takisto nie je úplne normálne. Príjemný balans je pre mňa dôležitý všade. V divadle La Komika sa mi naozaj pozdáva humor, ktorým spracovávame aj vážnejšie témy. Milujem na predstaveniach ten moment, keď uprostred vážnej situácie, kedy sa ľudia smejú, im prebehne mráz po chrbte. V štýle: „Na tomto sa ja smejem, ale veď to je obludné!“ Podľa mňa je dôležité vysmiať sa aj zo slabostí, lebo je to veľmi oslobodzujúce. Keď človek vidí zrkadlo svojich nerestí, alebo slabostí na javisku, môže sa na tom zasmiať. Možno potom o to láskavejšie sa pozrie kriticky sám na seba. Láskavý humor rieši stres a starosti oveľa príjemnejšie.

Ste typom ženy, ktorá si dokáže urobiť žarty sama zo seba?

Snažím sa nebrať priveľmi vážne a veľmi samu seba neprežívať. Nemyslím si však, že sa mi to darí úplne vo všetkých oblastiach. Každý máme svoje viac a menej citlivé témy. Vo všeobecnosti sa vnímam ako komplexný človek. Takže viem, že nie som dokonalá. No viem tiež, že tieto krásne nedokonalosti nás robia originálnymi. Určite sa zasmejem aj sama na sebe. Nerobím si však žarty, ktoré by boli neprístojné. To nemám veľmi rada.

Zuzana Vačková s hereckými kolegyňami z muzikálu Mamma mia. FOTO: Archív Z.V.

Na Slovensku máme veľa zabávačov mužov. No nájdu sa aj veľmi vtipné známe ženy. Mali by mať mediálne známe Slovenky podľa vás určitý cit a mieru diplomacie, aby svojim humorom jednoducho neprekročili určité hranice?

Závisí to od spoločnosti, v ktorej sa človek nachádza. A od okolnosti, ktoré sa nám dejú. Veď aj v našom divadle La Kominka kedykoľvek zaznejú z úst žien hrubé fóry a vulgarizmy. Myslím si, že do života vulgarizmus veľmi nepatrí. Ale niekedy vie veľmi pekne podčiarknuť zámer a vie jednoduchšie podporiť hlavnú myšlienku, a to, čo chcem povedať. Ak to zaklincujeme vulgarizmom, ktorý je skrátka v danej hre trefný, tak je to v poriadku.

Okrem divadla La komika vás môžu diváci vidieť aj v muzikáli Mamma Mia. Je to  všestranný žáner, pri ktorom musíte zvládať spev, herectvo a ešte aj tanec. Čím je muzikál a spomínané predstavenie pre vás špecifické?

Nie som odborníčkou na muzikály. Musím sa priznať, že som predtým účinkovala len v menšej úlohe v muzikáli Kabaret. Toto je moja veľká skúsenosť so živým orchestrom, baletom a muzikálovým kolosom. Muzikál Mamma Mia bol pre mňa veľmi milým prekvapením. Od detstva som milovala tanec, hoci je pravdou, že posledné roky som tancu dávala zabrať len sem - tam v piatok v nejakom klube (smiech). Do muzikálu Mamma Mia som sa však pustila s veľkým odhodlaním. Účinkovanie v tomto muzikále je pre mňa naozaj veľkým dobrodružstvom. Piesne skupiny ABBA milujem. V divadle Nová Scéna už neprežívame stres, že na niečo pri predstavení zabudneme. Po tridsiatich reprízach sme sa uvoľnili a už sa konečne začíname zabávať. Je to cítiť aj na odozve publika. Často ma ľudia kontaktujú cez sociálne siete a tvrdia, že sa im predstavenie veľmi páči. Je to pre mňa veľké zadosťučinenie, keď čítam takéto príjemné odozvy od divákov.

Zuzana rada beháva v prírode. FOTO: Archív Z.V

Divákom sa veľmi páči aj to, ak herec, ktorého majú zidealizovaného, urobí aj čosi ľudské a ukáže svoju nedokonalosť. Či už sa mu podarí nejaký brbt, zabudne text, alebo sa stane iný milý trapas. Pre herca sú tieto situácie zrejme mimoriadne stresujúce. Ako sa vám to podarí ideálne uhrať?

Diváci to milujú a my to na javisku máme radi tiež. Keď sa niečo takéto udeje, tak nás to s kolegami na javisku viac spojí a vyhodí z akejsi automatickosti daného výkonu. Priznám sa, že v niektorých predstaveniach máme takéto momenty dokonca narežírované. Vždy je to pre mňa takým overením si u diváka, či vieme byť natoľko autentickí, aby nám diváci uverili, že táto situácia v danej sekunde pred nimi vznikla. Keď nám diváci zatlieskajú a smejú sa, ak sú svedkami niečoho, čo sa nemalo udiať, tak vtedy si poviem, že to naozaj funguje a že sme dobrými hercami.

Je samozrejmé, že navždy mladé nebudeme. Aj moji kritici raz budú mať na krku päťdesiatku. 

Herecké hviezdy chcú byť čo najdlhšie krásne a príťažlivé nielen kvôli sebe, ale aj pre divákov. Ako tento tlak vnímate z vašej pozície známej umelkyne?

Diváci nás zvyčajne vnímajú na obrazovke, kde sme vždy krásne a maskérky pracujú na tom, aby sme vyzerali výborne. Máme nádherné vlasy a pekne nás nasvietia. No je prirodzené a samozrejmé, že navždy mladé nebudeme. Ani muži navždy mladí nebudú. Človek starne a je pre mňa ako herečku niekedy veľmi ťažké so cťou prekusnúť komentáre, ktoré pomenujú môj vzhľad taký, aký v skutočnosti je. Avšak starnutie je prirodzenou súčasťou nášho života. Niekedy sa v duchu smejem, lebo pomerne intenzívne fungujem na sociálnych sieťach. Nesnažím sa idealizovať. Teda nepoužívam žiadne vyhladzovacie aplikácie. Ak si dávam fotografiu, tak ju zverejním bez rôznych prikrášlení. Veľmi sa smejem, ak mi niekto dvadsaťročný napíše, že som veľmi zostarla. Aj tento kritik raz zostarne a bude mať na krku päťdesiatku (smiech).

Známa herečka sa snaží žiť zdravo a nezanedbáva prevenciu. FOTO: Archív Z.V.

Žena sa neustále mení. Iná je v dvadsiatke, tridsiatke, či v zrelom veku. Vyšší vek má však aj výhody. Ako vnímate ženskú zrelosť a vyzretosť?

Keby sa dalo mať vzhľad a telo tridsaťročnej ženy a múdrosť ženy v mojom veku, tak by to bolo ideálne. Ale všetci dobre vieme, že to nejde. Ono to ide jedno s druhým. Musím priznať, že som spokojná s tým, ako to je. Ak by som mala za cenu straty toho nadhľadu, ktorý mám momentálne a tých skúsenosti a pokoja, ktorý vek prináša, zaplatiť tú daň, že sa vrátim v čase, ale budem zase, kde som bola, tak by som to nemenila. Je pre mňa oveľa dôležitejšia moja vnútorná spokojnosť a to všetko, čo už viem a čomu rozumiem, ako to, či mám vrásky alebo ich nemám. Som s tým zmierená. Blbé je to, že média nás retušujú, vyrábajú z nás niečo, čo nie sme a udržujú nás v tejto póze navždy mladej a krásnej. Realita je však iná…

V televízií máte aj jeden detský program. Sama ste dvojnásobnou mamou, je pre vás práve detský divák veľkou výzvou?

Začínala som práve ešte kedysi v detskej relácií STV a potom som veľa podobných programov aj moderovala. Prácu s deťmi som vždy milovala. Neexistuje totiž vzácnejší divák. Na druhej strane detský fanúšik dokáže byť aj najkrutejší. Pokiaľ dieťaťu ponúknete to, čo ho baví a vymyslíte formu, ktorá je pre neho pútavá, bude vás milovať. Vtedy sa dá s deťmi vytvárať atmosféra a motivovať ich a robiť s nimi veci, ktoré sú neskutočne krásne a zábavné. Ak ich však nudíte, tak vám to dajú jasne najavo. Keď som po rokoch dostala možnosť tohto edukatívno - zábavného programu, veľmi som sa potešila. Dnes mi často chodia správy od rodičov, ako sa deti nevedia odpútať od televízie a ako to milujú a chcú môj podpis, lebo stvárňujem policajtku Zuzku. Je to nádherné. Keď stretnete v parku nejaké dieťa a rozžiaria sa mu oči, to pre mňa znamená najviac.

Zuzana Vačková s kolegyňami Dianou Mórovou a Zuzanou Mauréry. FOTO: Archív Z.V.

Ľudia majú tendenciu sa hercom na ulici prihovárať alebo sa s nimi odfotiť. Ako vnímate aj túto stránku popularity?

Keď ide niekto robiť herca alebo herečku a nechce byť slávny, tak nemôže robiť v televízií, ale musí účinkovať v malom divadielku. Myslieť si, že budem úspešná herečka a ľudia ma nebudú poznať, nebudú ma zastavovať, je hlúposť. Mám rada pozornosť ľudí a mám rada spätnú väzbu. Neobťažujú ma tieto veci a musím priznať, že to ani nie je také strašné. Veľmi sa teším, že sa ľuďom páči, to čo robím. Som rada, že nemajú ostych mi to dať najavo. Veď je to úžasné! A že sa so mnou chce raz za čas niekto odfotiť, to predsa k môjmu povolaniu jednoducho patrí. Niekedy nie som nalíčená ako v telke a som v civile, tak možno aj o to je potom takéto stretnutie vzácnejšie.

Na sociálnych sieťach často zverejňujete svoj zdravý životný štýl. Dobre sa stravujete a veľa športujete. Kedy ste k takejto zmene dospeli?

Odjakživa som športovala. Na stravu ako prostriedok na zlepšenie svojho zdravia som sa ale predtým nijako zvlášť nepozerala. Začala som si to uvedomovať približne desať rokov dozadu. Dovtedy som riešila, či sú produkty viac alebo menej kalorické. Všetko to v minulosti bolo len o tom, aby som si udržala štíhlu líniu. Teraz sa nepozerám na jedlo ako na zdroj kalórií, ale ako na niečo, čo mi buď môže byť prospešné, alebo nie, a vtedy je to pre mňa zbytočné. Snažím sa naozaj vyberať si veci, ktoré mi na tanieri alebo aj v živote môžu niečo dať.

Na jedlo sa už nepozerám ako na zdroj kalórií, ale ako na niečo, čo buď je môjmu zdraviu prospešné alebo nie.  

V minulosti ste riešili skôr kalórie. Túžili ste po vysnívanej postave a dokonalej štíhlosti?

Jasné (smiech). Ale keď človek skrátka prejde na iný životný štýl, tak sa to zmení. Dnes sa snažím každé ráno cvičiť. Nejdem iba vtedy, ak mám niečo vážne v práci. O siedmej ráno chodím behať alebo na prechádzku. Športujeme takto s kamarátkou, pri kráčaní veľakrát podebatujeme a je to veľmi príjemné. Ak denne cvičím a stravujem sa zdravo, už svoju hmotnosť veľmi neriešim. Vďaka tomuto životnému štýlu už ani nemám veľké výkyvy na váhe. Nepijem a nefajčím. Chcela by som na tomto krásnom svete byť čo najdlhšie, preto sa snažím pre to urobiť maximum. Nebudem čakať, až mi dá lekár na papieri nejakú diagnózu a potom budem hasiť plameň, keď už bude pomerne neskoro. Snažím sa niesť zodpovednosť za svoje zdravie sama. Nechcem nechávať zodpovednosť za moje zdravie na lekára. Trošku sa čudujem ľuďom, ktorí nepočúvajú dobré rady svojich doktorov. Tieto rady sú síce úplne jednoduché, ale sú najúčinnejšie. Ak lekár povie niekomu, koho trápi srdiečko, že má chodiť na pravidelné prechádzky a ten človek si radšej vyberie lieky, tak potom neviem... Okrem toho pohyb na čerstvom vzduchu je pre nás najprirodzenejší a najzdravší. A to je niečo, čo máme zadarmo a nikto nám na predpis nedá. Len my sami si to musíme nastaviť a starať sa o svoje zdravie.

V relácií pre deti stvárňuje policajtku. FOTO: Archív Z.V.

Aký máte vzťah k prevencii? Chodievate na pravidelné lekárske prehliadky? Máte prípadne naštudované, ktoré zdravotné prehliadky máte bezplatné?

Keď ide o zdravie, na peniaze veľmi nepozerám. Na preventívne prehliadky chodím pravidelne, či už k svojmu ženskému lekárovi, na mamografiu alebo k zubárovi. Navštevujem aj očného lekára a raz za čas idem za svoju obvodnou lekárkou, aby mi spravila klasické krvné vyšetrenia. Pred pár rokmi som si bola dať sonom prezrieť brušnú dutinu a srdiečko. Teraz sa znova chystám na veľkú prehliadku, lebo v novembri mi zomrela mamina na rakovinu pankreasu. Viem, že táto choroba sa vkradne do života značne nenápadne. Spomínam si na časy, keď sme nemali podozrenie, že by maminka bola takto chorá. Príznaky tejto choroby sme však už vtedy mohli tušiť. Toto je pre mňa najväčšie memento. 

Ste dvojnásobnou mamou. Ako pristupujete k zdraviu svojich detí? Ste opatrná?

Keď môjmu dieťaťu niečo je, tak s ním idem radšej na vyšetrenie. Potrebujem sa iba utvrdiť, či je všetko v poriadku. Nechcem nič preceňovať, no ani bagatelizovať. Preventívne prehliadky nepodceňujem a patrím medzi matky, ktoré nechávajú svoje deti očkovať. Pokiaľ je možné ratolesť zaočkovať proti nejakej chorobe a netrápiť ho tým, aby si ňou prešlo, som rada. Napríklad ovčie kiahne. Deti toto ochorenie môžu zvládnuť, no ja by som im to chcela preventívne uľahčiť, a preto si myslím, že je očkovanie dôležité. Svoju dcéru som napríklad nechala zaočkovať aj proti meningokokovi, hoci to nebolo povinné. Syn už je dospelý, takže lekárov si rieši sám.

Využívate elektronické služby zdravotnej poisťovne a kontrolujete si, na aké vyšetrenia máte nárok? Uľahčuje vám to život?

Čo sa týka zdravotných problémov, zatiaľ som veľmi nemala potrebu týmto veciam venovať výnimočnú pozornosť. Elektronické výdobytky ale majú veľa výhod a šetria čas. Mám v telefóne aplikáciu, ktorá meria, koľko kilometrov som za deň prešla. Naposledy, keď som bola chorá, tak som sedem dní nevyliezla z postele. Veľmi som sa smiala. Počas tejto choroby to totiž nameralo 300 metrov, teda do kúpeľne, na toaletu a do kuchyne (smiech).

Spomínali ste pohyb na čerstvom vzduch, beh a cvičenie. Ktoré športy sú pre vás tie pravé?

Mám rada akýkoľvek šport. Napríklad sadnem na bicykel a spravím dvadsať kilometrov. Takmer denne chodím behať alebo na prechádzku do lesa. Veľmi rada chodím do posilňovne, ak je vonku zima. V lete plávam. Som v tomto smere všestranná a otvorená všetkému. Moja dcéra teraz začala chodiť na box, tak je dosť možné, že to vyskúšam aj ja. Každý rok by som sa chcela naučiť niečo nové. A je vtipné pred päťdesiatkou začať boxovať.



Partneri portálu

  • Logo partnera
  • Logo partnera