Lenka Šoóšová: Chodím spať takmer o polnoci a vstávam o tretej ráno

Redakcia Rozhovor 18.06.2018

„V noci vstávam k malému aj dva - tri razy, podľa toho, ako mu idú zúbky. Môj biorytmus nie je ideálny,“ priznáva moderátorka

Lenka Šoóšová je šťastnou dvojnásobnou maminou FOTO: TV Markíza

Moderátorka Lenka Šoóšová je dvojnásobnou mamou. V rozhovore vysvetľuje, prečo svoje deti dala zaočkovať, že poctivo vyberá kvalitné potraviny a vedie rodinu k pohybu. Ranné vysielanie ju naučilo na sladké raňajky a so skorým vstávaním vraj problém nikdy nemala. Vyštudovaná umelecká maskérka však priznáva deficit spánku, ktorý niekedy cez deň dobieha. 

Ste dvojnásobnou mamou, dbáte v súčasnosti viac o zdravie celej rodiny ako pred rokmi? Zaoberáte sa prevenciou?

Práve tento rok som si povedala, že musím začať byť dôslednejšia v oblasti preventívnych prehliadok. Dbám však o zdravie rodiny, najmä čo sa týka stravy a pohybu. Momentálne som sa viac začala zaujímať o návštevu všeobecného či detského lekára. Som presvedčená, že sa treba o seba a o svoje zdravie príkladne starať. 

Predtým ste teda nechodievali na preventívne prehliadky pravidelne? Boli ste voči sebe menej zodpovedná?

Vidím to najmä na svojich rodičoch. Majú sedemdesiatšesť rokov a nikdy v živote neboli u lekára. Hnevám sa na to. Ale uvedomila som si, že sa nemôžem na niečo hnevať, keď sama nie som príkladom. Vždy, keď rodičom vyčítam tieto prehliadky u lekára, na ktoré nechodia, tak si uvedomím, že sa aj ja musím starať sama o seba. 

Patríte medzi matky, ktoré kladú dôraz na očkovanie alebo sa považujete skôr za naturálneho rodiča?

Myslím si, že patrím k zlatej strednej ceste. Nič nepreháňam. Ja sama som bola očkovaná, preto som chcela, aby aj moje deti boli očkované. Snažím sa, aby moje deti mali všetky základné očkovania, ktoré sú potrebné. Osobne lekárom dôverujem. Samozrejme, že keď som sa stala po prvýkrát mamou, tak som chcela od všetkých vedieť všetky informácie ohľadom starostlivosti a zdravia dieťaťa. Potom som pochopila, že je ideálne zamerať sa len na odborníka. Poradila som sa s Riškovou lekárkou a so starými mamami. Niekedy je totiž možnosť mať veľa informácií pozitívna, inokedy skôr kontraproduktívna. V tomto prípade som si povedala, že dám na rady pani doktorky. Takisto však počúvam aj staršie a skúsenejšie ženy a babičky našich detí.

Lenka Šoóšová je roky tvárou Telerána. FOTO: TV Markíza

Váš biorytmus je značne pretočený dlhoročným skorým vstávaním do Telerána. Niektorí ľudia sú skôr „sovy“, ktoré sú dlhšie hore a potom potrebujú aj dlhšie spať. Ako zmenila práca v rannom programe váš životný štýl a návyky?

Neviem, či som dobrým príkladom. Rozhodne viem, čo by sa malo, no prax je úplne iná. Vstávam o tretej ráno už dlhých trinásť rokov. Normálne by som mala chodiť spať niekedy o deviatej. Taký by mal byť môj biorytmus. Pravda je však úplne niekde inde. Chodievam spávať o pol dvanástej a vstávam o tretej. Medzi tým som dvakrát či trikrát hore. Podľa toho ako malý spí a ako mu idú zúbky. Nie je to ideálne, snažím sa to dospať cez deň. Našťastie však nie som sova, ale skôr ranné vtáča. Od detstva som vstávala veľmi skoro, aby som s mamou raňajkovala. Chodievala do práce na šiestu a ja som sa ráno zvykla učiť. Lenže tým, že môj partner je sova, chodievam spávať neskôr. Zvykneme sa veľa rozprávať, uložíme deti a potom máme chvíľočku času sami na seba. 

Myslím si, že patrím k zlatej strednej ceste. Nič nepreháňam. Ja sama som bola očkovaná, preto som chcela, aby aj moje deti boli očkované. Osobne lekárom dôverujem.

V súvislosti s ranným vstávaním ste museli pred rokmi zmeniť aj svoj jedálniček. Ráno zvyknete jedávať skôr ovocie a sladké jedlá. Vyhovuje vám tento spôsob stravovania?

Vyhovuje, ráno totiž potrebujem veľmi veľa energie. Teleráno ma naučilo raňajkovať. Vstanem o tretej a musím sa dobre najesť. Niekomu to takto skoro zrejme nevyhovuje, no ja som bez raňajok veľmi rýchlo chudla a to nebolo dobré. Potrebujem sladké raňajky, ktoré mi dodávajú energiu. Práve to je pre mňa veľmi dôležité, aby som mohla celý deň dobre fungovať. Rovnako potrebujem doobeda aj ovocie. Moje telo je už na to skrátka po rokoch takto naučené. Poobede ma už ani nenapadne, dať si po jedle niečo sladké. Stane sa to len minimálne, ak si to moje telo vypýta. Snažím sa počúvať jeho signály. Bola som tiež známa tým, že som nejedla mäso. Nemôžem povedať, že by som bola vegetariánkou, len mi skrátka mäso nechutilo. Teraz mám obdobie, kedy sa mi normálne žiada hovädzie mäso, ktoré som už nejedla takmer dvadsať rokov. Cítim, že mi zrejme chýba B vitamín. Kedysi by som si zrejme neurobila praženicu z troch vajec, teraz si ju robievam pravidelne. 

Nedávno som videla vašu fotografiu, keď ste mali dvadsaťsedem rokov. Pôsobili ste plnšie a bucľatejšie. Zmenil sa vám metabolizmus a spaľovanie vekom? Je momentálne rýchlejší alebo naopak pomalší?

Je to možno zvláštne, ale na spomínanej fotografii som síce mala dvadsaťsedem rokov, ale len o dva kilogramy viac ako mám teraz. Čiže nie je to o výraznej zmene hmotnosti. Keď som mala dvadsaťpäť rokov, tak som bola naozaj dievča „krv a mlieko“. Zvyknem to volať, že som mala taký baby špek. Poviem vám tajomstvo. Toto všetko sa deje vekom, lebo funguje zemská príťažlivosť. Všetko nám ide dole. Aj líca sú chudšie a všetko sa nám stráca. Napriek tomu, že sa cítim na dvadsať, tak sa aj moje telo zmenilo. Dokonca mám fotografiu, kde som bola chudšia ako teraz, no mala som oveľa bucľatejšiu tvár. Môj metabolizmus sa nezmenil. V podstate som bola vždy štíhla, istý čas dokonca veľmi chudá. No mám aj štíhlu tvár, preto možno na ľudí pôsobím veľmi vychudnuto. Mám dvanásť rokov rovnakú hmotnosť, ak nerátam obdobia počas tehotenstva. 

V minulosti ste pomerne často navštevovali fitness centrum. Dnes beháte skôr okolo detí a chodíte na dlhé prechádzky. Je práve materstvo pre vás možnosťou udržania štíhlej postavy?

Od Nového roka som začala športovať a darí sa mi to zatiaľ dodnes. Chcem aj sama sebe dokázať, že viem byt vo výbornej kondícií. Nehovorím, že sa zo mňa stane fitneska, ale chcem sa predovšetkým dobre cítiť. Kedysi som veľmi veľa cvičila. Keď prišli deti, tak som zrazu na pohyb nemala toľko času a priestoru. Povedala som si, že všetko je otázka priorít. A šport medzi tie moje patrí.

Ktorý druh športu alebo cvičenia vám je najbližší? V súčasnosti veľa mamičiek zvykne cvičiť aj so svojimi deťmi. Vyskúšali ste to niekedy?

Športu sa nevenujem len ja, ale k tomu vediem aj svoje deti. Cvičenie s váhou mojich detí som ale nikdy neskúšala. Riško so mnou na jar chodieva na korčule, bicykel alebo na kolobežku. Túto zimu sme vyskúšali aj lyže, hoci nie som veľkým fanúšikom zimných športov. Snažím sa však robiť aj tieto aktivity, a to najmä kvôli deťom. Pre mňa samú je pohyb veľkým relaxom. Rozmýšľam počas neho a je to čas, ktorý mám sama pre seba. Rada v oblasti cvičenia experimentujem. Chodievala som na rôzne zumby, aerobiky a do posilňovne.

Ako je na tom so športom váš partner?  Ste obaja podobne pohybovo zdatní?

Žijeme dobu, keď majú obaja rodičia naozaj veľmi veľa práce. Veľakrát si len predávame štafetu. Keď mám toho veľa, prípadne nevládzem, tak mi rád pomôže partner. A platí to aj naopak. Musím povedať, že obaja máme to šťastie, že sme pohybovo zdatní. Aj ako deti sme obaja veľmi veľa športovali a vyskúšali všetky klasické športy. Závodne som plávala, preto aj môj prvorodený syn chodí na plávanie. Vidím sa v ňom. Môj partner Richard sa zas vidí v staršom synovi, že z neho bude lyžiar. Riško je však veľmi hĺbavé dieťa. Hoci je pohybovo šikovný, zaujímajú ho viac knižky. 

Mám dojem, že ľudia oveľa viac myslia na seba. Vždy som bola a som kolektívna. No dnes doba praje skôr individualitám. Okrem iného nám chýba úcta k starším. Zabúdame na nich.

Deti ste mali po tridsiatke. Prvý syn sa vám narodil v tridsiatich piatich rokoch. Ako vnímate materstvo v zrelšom veku? Predsa len ste už mali určité finančné zázemie a životné skúsenosti...

Nad touto otázkou sa zamýšľam pomerne často. Občas sa pýtam samej seba, čo by som v tomto smere urobila inak. Som rada, že mám dve zdravé deti. Budovala som si kariéru a až potom som sa stala mamou. No neviem, čo je lepšie. Či sa stať najprv maminou a potom si budovať kariéru? Mám veľa ďalších kamarátok, ktoré boli maminy pred štyridsiatkou. Volajú ich biomatky, pretože sú veľmi opatrné a všetko sledujú. Dvadsaťročná mama to možno neberie až tak vážne. 

Lenka Šoóšová pravidelne cvičí a športuje. FOTO: TV Markíza

Druhého syna ste čakali v štyridsiatke. Predsa len to bol pomerne rizikový vek. Aký ste mali priebeh tehotenstva?

Bolo to jedno nádherné tehotenstvo a perfektný pôrod. Každé dieťa je dar. Toto druhé tehotenstvo bolo pre mňa naozaj prekrásnym zážitkom. Pri spomienke na toto obdobie sa mi vždy hrnú do očí slzy šťastia a dojatia.

Ako mama sa zrejme zaujímate aj o vplyv psychiky na naše zdravie. Máte skúsenosť v živote, že sa vaša psychická pohoda alebo nepohoda premietla aj do zdravotného stavu?

Samozrejme. Toto tvrdenie podľa mňa funguje. Zvykne sa hovorievať, že v zdravom tele je zdravý duch. Sama na sebe cítim, že keď trpím nedostatkom spánku a chýba mi horčík, tak som jednoducho unavenejšia, citlivejšia a smutnejšia. Rozhodne sa o seba treba starať. Starostlivosť o zdravie však zahŕňa aj psychiku. Treba samozrejme aj dopĺňať D vitamín, špeciálne v zimnom období. Podľa mňa by sme mali počúvať svoje telo. Keď mám zlú náladu, tak si musím uvedomiť, že mi niečo chýba. Nemusí ísť vždy o vitamíny, možno stačí menší oddych alebo relax. Žijeme veľmi rýchlu dobu. 

Máte pocit, že práve stres, hektika a konzum škodia aj našim medziľudským vzťahom?

Dnes mám dojem, že ľudia oveľa viac myslia na seba. Mám pocit, že som vždy bola a som kolektívna. No dnes doba praje skôr individualitám. Okrem iného nám chýba úcta k starším. Zabúdame na nich.

Možno je to aj novou generáciou mladých ľudí. Na jednej strane sú veľmi vzdelaní, šikovní a bystrí. Na strane druhej myslia na seba viac ako predchádzajúce generácie...

Môže to byť aj novou generáciou. Sú iní. Pred rokmi sme si so susedmi požičiavali vajíčka. Dnes sa susedia vo výťahu ani nepozdravia. Je to veľká škoda.



Partneri portálu

  • Logo partnera
  • Logo partnera