Janka Šišková: Nepoznala som príznaky, preto mi ani nenapadlo, že to môže byť rakovina

Rakovina je natoľko rozšírená, že každá z nás pozná vo svojom okolí niekoho blízkeho, kto si ňou prešiel - mamu, starú mamu, kamarátku. Aké to bolo pre teba?

Som rada, že sa tejto téme venujete. Spoliehala som sa, že sa ma rakovina týkať nemôže, pretože som mladá. V čase, keď mi ju diagnostikovali, som mala 37 rokov - tesne pred narodeninami. Prišla som na to len náhodne, počas prvého lockdownu v pandémii. Ako darček na narodeniny som si objednala mikinu. Keď som si ju skúšala, nahmatala som si hrčku. Nepanikárila som a domnievala som sa, že pôjde o niečo iné, až kým som neprišla k lekárovi, ktorý potvrdil, že je to rakovina.

Možno má mnoho ľudí podobnú skúsenosť, že si nahmatali taktiež hrčku alebo si všimli inú zmenu na prsníku. Podľa štatistík až tisícka žien ročne podľahne rakovine prsníka, pričom sa hovorí, že je to jedna z najlepšie liečiteľných foriem, ak sa zachytí v ranom štádiu. Aké je rané štádium?

Nie som odborník, ale za roky, čo sa tejto téme venujem, rané štádium charakterizuje nález do určitej veľkosti. Nie sú pri ňom ešte postihnuté lymfatické uzliny a ani iné orgány nie sú napadnuté ochorením, nejde teda o pokročilé štádium. Vtedy hovoríme o včasnom, 1. - 2. štádiu.

Podľa štatistík môže byť v tomto štádiu vyliečených až 90 % žien. Ako to, že niektoré iné prichádzajú už v neskorom štádiu?

Spomínaná tisícka žien, ktoré, žiaľ, zomierajú, nemusela prísť v neskoršom štádiu. Dáta ukazujú, že ak si žena nájde hrčku včas, má najväčšiu šancu, aby sa vyliečila. Ide ale o nevyspytateľné ochorenie, preto sa to samozrejme nie vždy podarí. Podľa údajov je ale liečba najúspešnejšia práve vtedy. Zároveň, ak žena príde vo včasnom štádiu, je veľký predpoklad, že dostane menej agresívnu liečbu. Tá môže byť dokonca bez chemoterapie, či iných druhov onkologickej liečby. Ak sa stáva, že ženy prichádzajú príliš neskoro, je to pravdepodobne preto, že nedostatočne poznajú svoje prsníky. Podobne som to mala aj ja. Ženy si často vedia nájsť niektorý z príznakov ochorenia samé, no iba 10 % žien si robí pravidelné samovyšetrenie.

Teda náhodne prídu na to, že je na prsníku zmena, ale nie počas pravidelného samovyšetrenia, o ktorom sa dnes už čoraz viac hovorí. Čo samovyšetrenie znamená?

Princípom samovyšetrenia je, že žena by mala poznať svoj normálny stav prsníkov, na pohľad aj na dotyk. Ideálne je, ak príde na pravidelnú gynekologickú prehliadku, kde jej lekár vyšetrí aj prsníky a mal by ju poučiť o tom, ako sa robí samovyšetrenie. Za predpokladu, že je na preventívnej prehliadke všetko v poriadku, tak to je jej normálny stav, ktorý by si mala každý mesiac kontrolovať. Kľúčová je pravidelnosť. Ak sa prsníky porovnávajú každý mesiac s tým, ako vyzerali predošlý, je najväčšia pravdepodobnosť všimnúť si zmenu. Samovyšetrenie sa odporúča robiť každý mesiac, 3.-5. deň po menštruácii. Je to z dôvodu, že počas menštruácie môžu byť rôzne hormonálne výkyvy, ktoré môžu zapríčiňovať dočasné zmeny v prsníku, ktoré neskôr vymiznú.

Samovyšetrenie by si mali rovnako robiť aj muži. Aj medzi nimi pribúda 50-60 pacientov ročne. Treba si určiť deň v mesiaci, v ktorý si pravidelne urobíme vyšetrenie. To sa odporúča robiť bruškami troch prstov, krúživými pohybmi a jemným stláčaním.

Vyšetruje sa:

• povrch prsníka- sledujú sa zmeny, ako: začervenanie, opuch, pálenie, bolesť
• jemným tlakom sa prejde do hlbších štruktúr-v nich sa nachádzajú aj iné útvary, ako sú lymfatické uzliny alebo žľazy. Tie na dotyk pripomínajú mäkký hrach alebo fazuľu, akoby utekajú pod prstami.
• dôležité je kontrolovať aj bradavky a sledovať, či nemajú zmenu alebo výtok

Rakovinová hrčka najskôr pripomína zrnko citrónu-je tvrdá, nehýbe sa. Príznak sa v čase zhoršuje. Ak sa žena sleduje v priebehu dní, týždňov a vidí, že príznak ostáva alebo sa zhoršuje, je to jasný signál ho konzultovať s odborníkom. Je mýtom, že príznakom je len hrčka, celkovo ich je až 12, môže ísť o:

• drobné hrbolčeky
• zmeny tvaru a veľkosti prsníkov
• zmeny na pokožke-pálenie, bolestivé miesto
• koža pripomínajúca pomarančovú kôru, tzv. ,,orange peel skin“
• vystúpená žila, ktorá predtým nebola viditeľná

Príznakov je skutočne veľa. Vo svojom prípade som niekoľko mesiacov pred nájdením hrčky mala zmeny na pokožke. Myslela som, že ide o otlačenie od podprsenky, ktoré neprechádzalo. Tým, že som nemala povedomie, že aj toto môžu byť príznaky, ani mi nenapadlo, že môže ísť o rakovinu. Až keď som sa neskôr dopočula o rôznych iných príznakoch, tak som si ich spätne spojila s obdobím, kým som našla nádor. Preto je dôležité príznaky poznať a každý mesiac ich kontrolovať.

Ženy si často povedia, že si vyšetrujú prsníky a že boli raz ročne u gynekológa-no kontrola raz za čas zrejme nestačí...

Hlavne mladšie ženy, do 45 rokov, mávajú agresívnejšie typy nádorov, ktoré rastú v priebehu pár mesiacov. Mne samej za pár mesiacov, odkedy som mala čisté sono, narástla 2 cm hrčka, keď som mala recidívu a ochorela som druhýkrát. Ročné, či dvojročné odstupy, ktoré boli legislatívne zriadené pre sono, sú nedostačujúce a nespoľahlivé. Preto je samovyšetrenie najspoľahlivejší spôsob. Príznaky sa pri rakovine zhoršujú, preto sú v nejakom bode natoľko jednoznačné, že je žena nútená vyhľadať odborníka.

Samovyšetrenie je teda dôležité každomesačne. Po tom, čo si zažila, si dala svoju energiu do osvety, aby si o ochorení hovorila. Spojila si sa aj s občianskym združením Amazonky, kde ste krstili knihu. O čom je?

Knižka ,,Ďakujem, že môžem“, bola vyvrcholením kampane Mamazonky. Je venovaná diagnostikovaným aj novo diagnostikovaným pacientkam, ktoré riešia témy materstva, komunikácie s deťmi a rodičovstva celkovo. Búrajú sa mýty o tom, či ženy môžu mať deti ako onkologické pacientky, či si môžu deti adoptovať a akým štýlom sa s deťmi baviť. Venujeme sa tiež, ako funguje možnosť zmrazenia vajíčok. O veľmi komplexnej téme sa vedia ženy dočítať na našom webe.

Projekt sa skladá z edukačnej časti, ktorá zvyšuje povedomie, aby žena ešte pred začatím liečby mala všetky informácie a vedela sa rozhodnúť, či bude alebo nebude riešiť tehotenstvo. Druhou, viac umeleckou časťou, je táto kniha mapujúca príbehy siedmych žien-niektoré z nich zatiaľ neboli matkami, niektoré nebudú a iné už sú.

Veľkou témou teda nie je len každomesačná potreba samovyšetrenia, ale aj čo urobiť, keď niečo predsa nahmatáme? Aké sú z tvojej skúsenosti prvé kroky, ktoré by mali ženy urobiť, keď ich ochorenie zaskočí a vypočujú si ťažkú diagnózu?

Ak si žena nájde príznak a nahmatá hrčku, treba vyhľadať gynekológa alebo špecializované mamografické pracoviská, kde sú odborníci, ktoré vedia na 100 % posúdiť, či sa jedná o rakovinu alebo nie.

V prípade, že sa ochorenie potvrdí, je to veľmi individuálne. Každá žena túto informáciu prežíva inak. Niektoré ženy sa chcú rozprávať, byť vypočuté, iné chcú byť v tichosti a prežiť si obdobie po svojom.

Ak by som mohla predsa niečo poradiť, akokoľvek svoje ochorenie niekto prežíva, je to obrovská zmena. Častokrát zo stavu úplného zdravia, do dňa, kedy sa zrazu všetko zmení, prišla veľmi obávaná choroba. Je to tak intenzívny, náhly skok a tak veľká zmena, že nech ju žena prežíva akokoľvek, treba ju nechať, aby ju prežila svojim spôsobom. Akokoľvek zareaguje, je to správne.

Odporúčam každému, kto si ochorením prechádza, aby z času na čas zašiel na terapiu. Môže to byť silný nástroj, ktorý naozaj pomôže zvládať extrémne zaťažujúcu situáciu.

Ako vravíš, je to pre každého iná, veľmi náročná situácia. Aký máš ty svoj vlastný dobrozvyk pre zdravie?

Určite je to samovyšetrenie prsníkov, ktoré si robím aj viac, ako raz za mesiac, keďže mám dvojnásobnú skúsenosť. Snažím sa skutočne reagovať na svoje telo, počuť, čo mi hovorí a poznať, či ide o normálny stav. To sa týka celého tela. Snažím sa pravidelne chodiť aj na ostatné preventívne prehliadky a zaujímam sa o základné zásady starostlivosti o zdravie.

Aké je tvoje najväčšie odporúčanie pre všetky ženy okolo nás?

Aby na seba mysleli a poznali príznaky. Chápem, že pre ženy to môže byť obava a majú v sebe blok robiť si samovyšetrenia. Časti mi je komunikované, že sa boja, že si skutočne rakovinu nájdu. V dnešnej dobe je ale už veľmi dobre liečiteľná, v prvých štádiách sa vie až 90 % žien úplne vyliečiť. Preto má zmysel prekonať svoj strach, robiť si samovyšetrenia a starať sa o svoje zdravie. Vždy je lepšie na akékoľvek ochorenie prísť včas, ako prísť už neskoro.