doc. MUDr. Adela Penesová, PhD. ,,S obezitou sa nikto z nás nenarodil.“

Matematika, ktorej by sme u detí mali venovať pozornosť.

Oproti pôvodným údajom z roku 1975, kedy bola obezita zastúpená u 0.7% dievčat a 0.9% chlapcov, dnes hodnota stúpla na 7% a 9%, až 25% detí má nadváhu. HBSC (Health Behaviour in School-aged Children) screening, ktorý monitoruje situáciu u 10 000 slovenských detí vo veku 11-15 rokov, každé 4 roky, preukázal, že menej ako polovica detí venuje štvrť hodinu chôdze do školy, ktorú nahradil odvoz rodičmi.

Dobrou správou je, že s obezitou sa nikto z nás nenarodil a aj genetická informácia, ktorú si od rodičov nesieme, je len stopovou jednotkou. Skutočný pôvod majú naše každodenné rozhodnutia a prostredie, ktoré na nás vplýva.

Je spúšťačom detskej obezity prenos genetickej informácie z rodiča na dieťa alebo rozhoduje napodobňovanie návyku?

V dobe, ktorá je nasýtená veľkým objemom líšiacich sa informácií a odporúčaní, je vhodné vrátiť sa na začiatok a to do prostredia rodiny. Jej štýl spolunažívania, trávenia času, budovanie zdravého sebavedomia a odolnosti dieťaťa a v neposlednom rade príklad samotného rodiča, rozhodujú, či sa gén nesúci prípadnú predispozíciu obezity od rodiča aj prejaví. Celogenómová štúdia z rokov 2008 – 2010 priniesla jasnú odpoveď, že zmena génov, ktoré predurčujú nárast BMI, naprieč desaťročiami, nie je rozhodujúca. Epigenetické markery sa aktivujú až vplyvom konkrétneho prostredia a podmienok, v akých sa človek nachádza a konzumáciou zvolených potravín. Skutočným dominujúcim faktorom je vplyv prostredia a životného štýlu a prevaha ultraspracovaných potravín v našom jedálničku. Genetická informácia od našich rodičov tvorí len 10-15% súboru ďalších premenných.

Verbalizovať deťom, ako by sa mali stravovať, nestačí. Prvým krokom a prevenciou je motivácia vlastným príkladom.

Spolu s pravidelnou preventívnou prehliadkou u pediatra, ktorý vie priebežne monitorovať a vyhodnocovať optimálne hodnoty BMI už od 10.-12. roku života, vieme tak značne ovplyvniť kvalitu budúceho života dieťaťa, ako aj rodiny. Rodičia totiž bývajú prvým článkom, ktorý je oslovený pri porade s dietológom, či psychológom a je motivovaný, aby sám zvážil vlastnú životosprávu, ktorú dáva deťom za podvedomý príklad. Obmedzenie sladených nápojov, spracovanej potravy a ich nahradenie za pravidelný prísun čistej vody, kvalitného spánku bez digitálneho ruchu a živý sociálny kontakt, významne formujú odolnosť dieťaťa po fyzickej, ako aj psychickej stránke.

Kým totiž vyhodnotíme fyzický stav človeka, pôvod obezity často začína hlboko v jeho psychike a emocionálnej reakcií. Empatický dialóg a vypočutie neraz odhalí toxické rodinné, vzťahové, či pracovné prostredie človeka s obezitou - jedlo sa tak mení na reakciu na prostredie, z kadiaľ nevie odísť alebo je odmenou po náročne prežitom dni. Doc. MUDr. Adela Penesová, PhD. spomína aj na prípady, kedy zmena pracovnej pozície priniesla menšiu mieru stresu a tak aj celkový pozitívny dopad na psychiku a s ňou súvisiacou fyzickou kondíciou. Obezita je často výsledkom komplexného, náročného individuálneho príbehu.

Rodič je najdôležitejšou postavou, ktorá udáva vzor racionálnej výživy, no striktné obmedzenie, či zákaz taktiež nie sú riešením, ani u dospelých.

Pri vyváženom zaradení ovocia, zeleniny, celozrnných obilnín, orechov, či strukovín, príjem cukru v rozumnej miere neškodí, ak nie je každodenným štandardom. Aj domácky pripravený koláč vie byť rozumnejšou voľbou nad polotovarmi, či mrazenými výrobkami. Ak v rodine normalizujeme pravidelnú aeróbnu aktivitu a letné športy ako beh, korčule, bicykel, deti si návyk osvoja a príjmu ho za prirodzenú súčasť. Prílišné obmedzovanie sa, až hladovanie môže naopak viesť k prejedaniu sa v čase, keď už naše telo striktný režim nezvládne. Treba tiež rozlíšiť, či je náš hlad homeostatický a teda žalúdok je skutočne prázdny alebo hedonický, kedy sme sa nasýtili, no stále dohľadávame niečo na zahryznutie ako odmeňovanie sa.

Neraz sa stretávame s romantizovaným a subjektívnym vnímaním kondície vlastného dieťaťa.

Vieme, že dostupnosť jedla, kultúra pohybu, trávenia času a užívania technológií sa mení, ale v našich návykoch je silne kultúrne zakorenená a zaužívaná veta, že deti z obezity vyrastú. U chlapcov pri predpokladanom vyššom náraste skutočne môže byť priestor, že sa váha vyrovná v pomere k výške. U hormonálne zastabilizovaných dievčat by však už váha nemala narastať. Aj pre dospelých platí, že prevencia a meranie hmotnosti, či obvodu pásu je medzikrokom, ako predísť cukrovke 2. typu, či viacerým onkologickým, kardiovaskulárnym, kožným, kĺbovým, obličkovým, urogenitálnym, či reprodukčným problémom. Obezita preukázateľne spôsobuje problémy s počatím, ako aj zdravím plodu a preto je estetickým problémom až na poslednom mieste. Aj počas samotného tehotenstva môže byť nárast váhy nad 10-12kg rizikovým faktorom pre samotnú ženu, spolu s ďalšími premennými, ako sú cisársky rez, či osídlenie mikroorganizmami.

Mindfullness alebo inak povedané, vedomé rozhodnutia a sústredenie sa na spôsob, akým činnosť vykonávame je tiež rozhodujúcim prístupom.

Aj výber najkvalitnejšej zvolenej potraviny má pre naše telo najvýživnejší účinok, ak jedenie pred obrazovkou, či v časovej tiesni, vymeníme za čas strávený komunitne, v blízkom kruhu a vyhradíme si priestor aspoň raz do dňa, kedy jedlo zdieľame pri spoločnom stole. Nenadarmo je to spôsob, ktorý spája ľudí naprieč kultúrami a zvlášť od južných krajín sa môžeme v tomto prístupe k vedomému jedeniu inšpirovať. Preukázateľne sa tak aj naša kontrola nad tým čo a koľko máme na tanieri zlepšuje.

Cheat day – alebo deň, kedy si doprajeme aj stravu mimo náš vymedzený režim, má taktiež svoj opodstatnený význam len vtedy, ak je správne uchopený.

V prípade, že počas dňa, kedy si doprajeme aj potraviny mimo náš jedálniček zastúpený v týždni, a nevenujeme pozornosť ich zloženiu i kvantite, sa môže naše úsilie jesť správne, zmariť. Alternatívnou formou, ak chceme dopriať žalúdku a tráviacemu systému priestor na regeneráciu, môže byť vhodne nastavený prerušovaný pôst, tzv. fasting. Pokiaľ s fastingom len začínate, môžete vyskúšať najčastejší kompromis 8:16, kedy v pásme ôsmich hodín jete a šestnásť hodín má svoj priestor na regeneráciu. Aj to isté množstvo a zloženie jedla je prospešnejšie rozložiť si do 3-5 menších porcií počas dňa, než ho prijať naraz. Aj kvalitná potrava bohatá na bielkoviny a vlákninu, prijatá nárazovo, žalúdok zaťaží a črevá vedia v danom čase vstrebať a efektívne využiť len limitované množstvo nutrientov. Ak do svojich raňajok zaradíme vlákninu, regulujeme tak rýchly nástup aj klesanie inzulínu a predídeme impulzívnemu hladu.

Ochorenie ako odpoveď na obezitu môže trvať v horizonte rokov, ale taktiež prísť aj nečakane.

Je známe, že ľudia s obezitou sa často cítia subjektívne dobre a prvé symptómy pridružených ochorení prichádzajú potichu. To, že pacient ešte nemá zvýšený tlak a hladinu cholesterolu však neznamená, že je jeho telo skutočne zdravé a problémy sa nepreukážu neskôr. Platí ale aj tzv. pravidlo ,,fat and fit“ ktoré vychádza z predpokladu, kedy sa človek s nadváhou aktívne hýbe, čo vie riziká spojené s nadváhou eliminovať. V tele máme vytvorený komplexný, dokonalý systém, ktorý nám signalizuje hlad, ale žiadnu bunku, ktorá by nám vopred napovedala viac sa hýbať. Ak obezita pretrváva po menopauze, môže byť faktorom pre vznik rakoviny prsníka, pričom sa vek rizikových pacientiek znižuje na 30-40 rokov. Pred poradou s dietológom je nápomocné aj odsledovanie a zapísanie si svojich návykov v uplynulých 3 dňoch, táto informácia nám často napovie najviac, čo v skutočnosti počas dňa zjeme a akými potravinami vypĺňame priestor medzi hlavnými jedlami. Znížený metabolizmus a s ním súvisiaca nízka činnosť štítnej žľazy ako dôvod priberania, sa v skutočnosti dotýka len veľmi malého percenta ľudí. Hodnota nášho bazálneho metabolizmu a zmeranie metabolického veku sú relevantným údajom, ktorý nám zodpovie naše skutočné výživové potreby a ako sa k svojmu telu postaviť.

Klienti sú neraz prekvapení, že pri správnom nastavení obsahu, sa často zvýši aj kvantita jedla, keďže hodnotné bielkoviny, či zelenina sú nízko kalorické. Racionálna, pravidelná a vyvážená strava tak nahrádza predošlý trend experimentálnych, často nezdravých a lekármi nepodložených diét.

Je dôležité, aby sa kroky k pozitívnej zmene diali celospoločensky, prispieť drobnou zmenou však môžeme všetci.

Populárny bestseller ,,Atómové návyky“ obsiahol tento prístup do jednotlivých krokov, pre ktoré sa vie rozhodnúť každý z nás. Mestá sa snažia sprístupniť zdravie v každodennosti, budovaním cyklotrás, prístupnejších chodníkov a stojiskami pre bicykle, či prehľadnejším označovaním kategórií zdravých potravín. Ako jednotlivci máme možnosť vytvoriť si drobné, no pravidelné návyky, ktoré vedia byť v súlade aj s pracovným životom a povinnosťami, ak vieme svoj čas prerozdeľovať plnohodnotne. Niekoľko drepov s využitím stoličky, krátka prechádzka, či príprava vlastného jedla majú aj účinok psychohygieny. Využitie krátkych domácich cvikov prostredníctvom online aplikácií, presun do práce na bicykli, priklonenie sa k rastlinnej strave, či uprednostnenie nesladených nápojov a predovšetkým vody sú dostupnými pomocníkmi, ktorí zlepšujú kvalitu života aj samotnej Doc. MUDr. Adele Penesovej, PhD.

Kľúčovou je trpezlivosť a zhovievavosť sám so sebou, vedieť začať odznova a neprestávať sa snažiť.

To je potvrdením, že k hodnotnému a dobre prežitému času skutočne nepotrebujeme mnoho, ale treba si venovať starostlivosť a pozornosť každodenne.