Vedátor Samuel Kováčik: ,,Disciplína je oslobodzujúca.“

Ľudia sa dlhodobo radi fixujú na pomyselné, zvučne atraktívne dátumy a dni najvhodnejšie pre začiatky. Ak majú začať s aktivitou, ktorú dlhšie odkladali, sú radi, ak k tejto činnosti môžu pripísať symbolickú cifru. Nemusí dávať širší zmysel a mať logický pôvod, ale tento systém je v ľuďoch hlboko zakorenený. Ak by si človek vytýčil za cieľ odbehnúť maratón za 4 hodiny, z fyziologického hľadiska nerobí žiaden rozdiel vo výsledku beh 4 hodiny a 1 minúta. Naša myseľ nás však prinúti pred cieľom pridať, aby sme zdolali svoj cieľ pod 4 hodiny, aj keď to na celkový výkon nemá žiaden vplyv.

Tieto pomyselné začiatky potrebujeme vo svojom podvedomí, ale netreba sa spoliehať výhradne na zásluhu významného dátumu. Či už sa rozhodneme upraviť svoju životosprávu alebo naučiť sa nový jazyk. Akúkoľvek prospešnú zmenu netreba dlhšie odkladať, ideálny čas na to začať, je každý deň. Pravdou je, že mnohé firmy, aj ľudia individuálne vnímajú napríklad obdobie konca roka, ako svoj záväzok dokončiť potrebné povinnosti a uzavrieť rok s čistým stolom. To vytvára priestor v povianočnom období, kedy je aj spoločnosť 2-3 týždne v ešte stále pomalšom tempe, sústrediť sa na svoj osobný cieľ. V takomto ohľade môže dávať načasovanie zmysel, po dokončení priorít, ktoré by nás od novej aktivity odklonili.

Pôsobenie skupiny s rovnakým záujmom, má tiež veľmi podpornú funkciu pri budovaní si nových návykov. Vzájomná motivácia a zdieľanie si plánovaných aktivít a pokroku, môže byť prospešná. Pri plánovaní úpravy spánku, stravy, či pohybu, je vhodné načasovanie, ktoré neodložíme na neskôr, osožné. Ak nás, napríklad, čaká pracovne náročné obdobie, pridávať si aktivitu naviac, nemusí byť efektívne a môže nám naopak priniesť viac stresu. Naplánovať si aj odklad zamýšľaného návyku, musí mať svoje racionálne opodstatnenie. Ak nie je relevantným, môže skôr ísť o hľadanie si dôvodov, prečo nezačať a pasívne odkladanie plánovanej aktivity.

Vytýčenie si ambiciózneho cieľa ako vhodný spôsob motivácie, je veľmi individuálne.

Ak sa človek, napríklad, rozhodne pre zlepšenie kvality svojho zdravia, úbytkom na váhe a stanoví si vopred dátum, kedy očakáva pozitívnu zmenu a výsledok svojho úsilia, ak neprídu, môže ísť o veľmi demotivujúci moment. Lepšou alternatívou preto môže byť hodnotiť prípadné viditeľné zmeny až s odstupom. Vytýčenie si nerealistického cieľa môže byť nezdravé, až poškodzujúce, najmä v prípadoch, ak napríklad výraznejšiu fyzickú zmenu podstupujeme sami, bez dohľadu odborníka. V snahe o rýchle dosiahnutie požadovaného výsledku, môžu ľudia očakávať a usilovať sa o úbytok na váhe 10 kg za mesiac, čo je ďaleko za hranicou nášho zdravia. Rovnako kontraproduktívne pôsobia akékoľvek nárazové zmeny, ktoré spôsobujú väčšiu škodu, ako osoh. Cieľ by preto nemal byť pre nás nedosiahnuteľným a frustrujúcim, ale postavený na dlhodobom, kontinuálnom progrese.

Jeho racionálny základ je v spôsobe života, ktorý vieme viesť a udržiavať si s pravidelnosťou denne, po celý život. Viditeľným príkladom sú diéty, kedy si človek úplne odoprie sladké v domnienke, že už nikdy nebude jesť nezdravo. To však nebude dlhodobo funkčné, vyplývajúc aj z našich potrieb a toho, že sladké máme príležitostne radi. Snaha o zredukovanie množstva sladkostí, môže byť omnoho účinnejšia, ak nenakupujeme domov veľké množstvo zásob sladkého, po ktorých jednoduchšie siahneme a máme dostupnejšie vo väčšom množstve. Zaviesť postupné zmeny a priebežne si zvykať na iný životný štandard, môže fungovať dlhodobo lepšie. Drastické zmeny bývajú preto krátkodobé a neefektívne.

Upevnenie si vôle a vytvorenie fungujúceho systému, sú základom, aby naše novonadobudnuté zvyky vydržali.

V snahe o úpravu našich stravovacích návykov, je napríklad radikálne a náhle zmenšenie porcie jedál na polovicu, funkčné len vo veľmi krátkom, obmedzenom čase, po ktorom naše telo takejto radikálnej zmene vzdoruje. Preto takto nadobudnuté návyky nemajú perspektívu vydržať a vrátime sa nielen k starému zaužívanému spôsobu, ale pri prvom náročnejšom impulze, ako je vyčerpávajúci deň v práci, či iná stresová situácia, impulzívne zjeme radikálne väčšie množstvo, aj nevyvážený obsah stravy. Náš vytvorený systém preto musí byť pre nás dostatočne realistický, aby sme ho vedeli nasledovať dlhodobo a nevrátili sa po čase k svojim predošlým spôsobom.

Namiesto náhleho, úplného vylúčenia sladkostí, si teda môžeme stanoviť, že si doprajeme jednu cukrovinku denne. Tá môže pre nás predstavovať aj formu naplánovanej odmeny v deň, keď beháme, či športujeme. Vo výsledku nás môže príjemne prekvapiť, že ak si pri vytvorení takéhoto pravidla ,,dovolíme“ zjesť sladkosť v regulovanom čase a množstve, tak po nej tak často nesiahneme a môže nám stačiť aj raz mesačne. Prekvapivo nám môže aj takáto potravina prestať chýbať, ak ju nevnímame, ako lákavú a súčasne zakázanú v prísnom režime.

Počas mojej pracovnej skúsenosti v Dubline, mi moja pozícia začínajúceho vedeckého pracovníka, po zaplatení nájmu, neposkytovala mnoho prostriedkov nazvyš. Umožňovala mi drobný nákup bochníka, ku ktorému som si dal výrobky z rýb. Zjesť denne bochník chleba s odstupom času nie je príliš zdravé, čo sa prejavilo približne po roku, kedy som pribral na váhe. Náhla zmena by ani tu nemala dlhodobý zmysel, preto som začal stravu obmieňať postupne a 2x týždenne zaradil varenú stravu. Viditeľnejšia zmena trvala približne rok, kým sa obmenil môj jedálniček, chute, aj moje prostredie a okolnosti v ňom.

Veľmi zásadné sú aj suroviny, ktoré má človek doma v kuchyni pripravené. Ak sa vrátime večer z práce a máme doma dostupné len mrazené rybie prsty, siahneme po nich ako jedinej možnosti. Ak si však vopred pripravíme k dispozícii zeleninu, máme možnosť si z nej navariť hodnotnejšie jedlo. Postupne sa tak obmení naša črevná mikroflóra, ktorá funguje práve na potrave, akú prijímame. Nefunguje na nárazových zmenách a informáciu o prijatých živinách potrebuje do tela dostávať kontinuálne. Musia sa preto obmeniť naše návyky a aj upraviť prostredie, pri každej väčšej zmene. Veľmi podobné je to aj pri osvojení si cvičenia, kedy prevzatie si pravidelného návyku trvá. Potrebujeme si urobiť najskôr prieskum, ako prostredie vyzerá, aké sú možnosti cvikov, kde sú vyhovujúce centrá dostupné v našom okolí, či zabezpečiť si funkčné oblečenie. Aj zmeny prichádzajúce pozvoľna, nám môžu zásadnejšie pozitívne ovplyvniť život. 

Mať svoj vlastný vyhovujúci systém je najväčším pomocníkom popri pevnej vôli.

Aj ako človek s pevnou vôľou, napríklad, pri pravidelnej tvorbe svojho podcastu, kedy som nevynechal ani týždeň, viem, že môžu nastať aj náročnejšie, nepredvídateľné situácie, ktoré vojdú do plánovaného procesu. Moje zamýšľané plány fungujú len kvôli dobre nastavenému systému, ktorý nasledujem. Vo svojom týždni mám rozvrhnutý aj čas pre šport, kde zaraďujem beh, či plávanie. Preto viem vopred, ako bude vyzerať napríklad môj utorok o 3 týždne. Aj k banálnejším aktivitám, ako ranný strečing chrbta, mám vytvorenú poznámku v telefóne. Nie vždy túto pripomienku potrebujem, ale vytváram si tak svoj systém, ktorý mi umožňuje žiť zdravo aj po ďalšie desaťročia.

Aké sú možnosti vytvorenia si systému pre kreatívnych ľudí, ktorí naopak vyhľadávajú nepredvídateľné situácie a majú radi na živote nevyspytateľnosť?

Na začiatku je potrebné zodpovedať si otázku, čo chceme dosiahnuť. Ak je našou predstavou byť dlhodobo v dobrej kondícii, musíme urobiť potrebné kroky. Ak máme však úplne iné priority a túžby, aj to je v poriadku. Každý človek má vlastné, individuálne očakávania, ktoré sa snaží napĺňať.

Funguje zaručená postupnosť, že pri preukázanom úsilí, sa naše predstavy naplnia?

Na takéto očakávania sa dá pozrieť aj z opačnej strany. Ak pre svoj cieľ neurobíme nič, je zaručené, že ho nenaplníme. Ak však urobíme k nemu krok, je aspoň šanca, že cieľ aj dosiahneme. Náš život však nie je a ani nemá byť dokonalým sledom udalostí, aj napriek najväčšiemu úsiliu, napríklad odbehnúť maratón, môže prísť nepredvídateľná okolnosť, či ochorenie, ktoré našu realizáciu dočasne znemožní. Ak sme však nepodcenili potrebné kroky a naše telo dobre funguje, máme tak dostatočnú úroveň osobnej slobody pokúsiť sa o cieľ znova.

Aký je postoj vedy k princípu manifestácie, teda, ak na niečo intenzívne myslíme, tak sa to aj stane?

Dobrým príkladom sú súčasne populárne telefonické lotérie v rádiách a osobná skúsenosť poslucháčky. Tá sa nachádzala v životnej situácii, kedy by jej výhra finančne veľmi pomohla. Myslela predovšetkým na to, že jej dôvod získať výhru je zmysluplným a nesebeckým a všeobecne žije dobrým a príkladným životom, čiže v tomto zmysle by si výhru práve ona zaslúžila. Na papierik si preto vopred poznačila súťažné heslo a nastavila si budík v čase, kedy majú prichádzať súťažné telefonáty z vysielania. Toto presvedčenie sa v jej prípade aj skutočne premenilo na finančnú výhru. Jej príbeh sa šíril rýchlo, ako všetky podobne ojedinelé správy. V spoločnosti sa menej hovorí o omnoho početnejšej skupine ľudí, ktorí vložili do podobných súťaží, či lotérií a losov svoje úspory, ktorých časť pokrývala aj výhru. Množstvo ľudí, ktorí výhru nezískali, ju mohli objektívne potrebovať v náročnej situácii viac, ale takéto príbehy sa ďalej nerozprávajú. Pozitívne informácie o úspešnej výhre sú zvučnejšie a sú skresľujúcimi práve pre ľudí, ktorých ďalej motivujú, aby sa taktiež do súťaže prihlásili dúfajúc, že budú tiež výhercami.

Momentov, kedy v podobných situáciách nevyhráme, má v živote každý z nás mnoho. Dôležité ale v tomto príbehu je, že výherkyňa podnikla potrebné kroky, keď očakávala telefonát. Ak by ich neurobila, ani v jej prípade by sa výhra nedostavila. Ponaučením preto je nielen dúfať v šťastnú náhodu, bez nášho osobného pričinenia.

Naše predstavy a ideály majú napriek tomu svoje opodstatnené miesto, pretože nám dodávajú potrebnú motiváciu urobiť pomyselný, najťažší prvý krok. Mať predstavu, ktorá nás privedie k výsledku, je rovnako dôležité v nekomfortných momentoch, kedy sa nám aktivita robiť nechce- napríklad po včasnom vstávaní, či nepriaznivom počasí. Vidina lepšej budúcností nás motivuje a pomáha prekonať počiatočný nekomfort.

Aj inšpiratívny postoj najúspešnejšieho olympijského maratónca, Eliuda Kipchoge, vychádza z dôsledného nasledovania vytvoreného režimu.

Disciplína je oslobodzujúca, pretože ak nemám disciplínu, tak sa stanem obeťou vlastných túžob.

Ak sa nám aj napríklad nechce práve vyjsť z postele za našim plánom a ostaneme v nej, tak sa riadime svojim popudom a momentálnym rozpoložením. Množstvo ľudí s dobre vybudovanou disciplínou sa zhodne, že fyzickú aktivitu, ako napríklad beh, vykonáva často i v deň, keď nemá naň práve najväčšiu chuť.

Je možné disciplínu vybudovať u už dospelých ľudí so zaužívanými návykmi a vieme k nej cielene priviesť deti, aby si ju osvojili?

Disciplínu je možné priebežne budovať. Geneticky máme predispozície, ako sme kto predurčený a náchylný k skratom počas tohto procesu. Častým prejavom je príklad, keď sa máme v čase vypätia a únavy, sklony viac prejesť aj potravín, po ktorých by sme inak nesiahli. Preto nám môže pomôcť takéto potraviny vopred v domácnosti zredukovať, keď máme lepší deň, aby nám neboli ľahko k dispozícií v náročnejšom období. To vychádza z poznania seba samého a svojich slabín i osobných limitov. Takéto poznanie je súčasťou v procese budovania disciplíny a vedomia, že kritické momenty prichádzajú ako neoddeliteľná súčasť života. Ak máme napríklad problém so spánkovou hygienou a náš prvý úkon po zobudení je siahnutie po telefóne, môžeme ho vedome už večer odložiť mimo spálne. Disciplína sa preto dá vyvinúť strategicky, dôverným poznaním svojich návykov. Nemenej potrebnou súčasťou procesu, je určiť sám sebe vopred aj odmeny po dosiahnutí svojho cieľa. Môžeme si napríklad pomyselne určiť zabehnutú diaľku a vopred si premyslieť vhodnú odmenu. Ľudské telo totiž nie je len mechanickým strojom, čiastkové odmeny sú pre našu psychiku dôležité pri stanovení si ďalších, vyšších cieľov, pri ktorých výsledok prichádza s odstupom niekoľkých rokov. Ak by sme sa priebežne neodmenili, je veľký predpoklad, že počas našej cesty príde demotivácia a ukončíme aktivitu úplne.

Dobrým krokom pri osvojení si nového návyku, je zapojenie kolektívu.

Vo svojom blízkom okolí sa môžeme v spoločnom úsilí vzájomne povzbudzovať alebo o svojich krokoch povedať priateľom, aby nás v nich podporili a lepšie nám porozumeli. Ak sa, napríklad, rozhodneme úplne prestať s pitím alkoholu, i keď sme ho doposiaľ užívali len príležitostne a povieme o tejto snahe v svojom okruhu, v úsilí by nás mali podporiť aj blízki a prestať nás ponúkať a pri príležitosti zvolia iný, alternatívny nápoj.

Pri vytvorení skupiny aspoň troch priateľov pri cvičebnej rutine, je menší predpoklad, že by cvičenie odložili súbežne všetci a je väčšia pravdepodobnosť, že sa aspoň jeden priateľ pridá. To je dobre viditeľné na ukážke populárnych bežeckých klubov, ktoré súčasne fungujú v menších obciach i veľkomestách ako komunitná aktivita.

Platí, že ak sa venujeme určitej aktivite, tak ju naša myseľ začne viac vnímať vo svojom okolí?

Tento efekt našej pozornosti skutočne funguje. Ak si napríklad objednávame produkt z firmy, môže sa stať, že náhle si všímame jej billboardy všade vo svojom okolí, pričom sú viditeľnejšie už dlhšie obdobie. Pri športe je to trocha iné. Napríklad otužovanie v jazere bolo približne pred desiatimi rokmi vzácnosť. V súčasnosti je situácia iná a na určitých jazerách, aj v hlavnom meste, je občas problém s veľkou účasťou ľudí. Pri behu taktiež objektívne vzrástol záujem rekreačných bežcov. Výraznejšiu, pozitívnu zmenu v postoji k pohybu priniesla aj pandémia, kedy sa ľudia začali viac zamýšľať, ako posilniť svoj imunitný systém spolu so zdravou výživou. Zdravie tela začalo byť vnímané ako komplexný balík rôznorodých činností. Aj medzi aktívnymi bežcami sa nájdu takí, ktorí majú dni, kedy beh neobľubujú, ale vedia, že je pre nich prospešným. Obzvlášť v jeho začiatkoch je citeľná náročnosť, ale postupom času je pocitovo rovnako prirodzený, ako chôdza. Ak nebežíme prirýchlo, vieme udržiavať tempo, pri ktorom môžeme aj viesť rozhovor a beh sa stáva príjemným.

Pohľad vedy na horoskopy a vplyv astrológie na naše rozhodnutia.

Z pohľadu astronómie, je Slnko jedinou hviezdou sústavy, ktorá má preukázateľný vplyv na naše životy. Čo sa týka ostatných súhvezdí, ktorým horoskopy a astrológia pripisujú nadväznosť diania, vznikli primárne preto, aby človek lepšie opisne označil orientáciu na oblohe, ak poukazoval na konkrétny smer (napríklad oblasť pri súhvezdí Veľkého voza) alebo stred Mliečnej cesty v Strelcovi. Súčasný astrologický výklad, ktorý určitým dátumom narodenia a znameniam pripisuje aj ľudské charakterové rysy, nie je relevantným a niektorých ľudí zvádza so svojimi povahovými črtami ďalej nepracovať a nerozvíjať ich. Ak výklad horoskopu považujeme za rozptýlenie alebo motiváciu k zvládnutiu dňa, je neškodným, ale nemali by sme naňho viazať svoje rozhodnutia. Predpovede sú písané veľmi vágne, často genericky, tak, aby boli univerzálne platné pre veľkú skupinu ľudí. Ak sa odvoláme na predurčenú charakteristiku nášho znamenia vo zverokruhu a jej okolnosti, ktoré považujeme za nezvratné a nie sme ochotní s nimi pracovať, môžeme sa sami obrať o mnohé životné príležitosti. Takáto predpoveď, ktorej veríme, nás fixuje na naše predispozície, ktoré nemáme viac ochotu zmeniť. Ak by sa však jednalo, naopak, o genetické predispozície, ako napríklad predpovedaná dedičná kazovosť zubov, o ktorých by sme mali včasné povedomie, zuby by sme sa usilovali pravidelne čistiť, aby sme ich znehodnoteniu predišli. Rovnako treba pristupovať aj k svojim povahovým črtám, ktoré nie sú nemenne dané našim znamením vo zverokruhu a môžu vytvárať sebaklam.

Posilniť svoje sebavedomie a nahliadať na seba v superlatívoch, môže byť pre nás v stresujúcom momente prospešné.

Utvrdenie sa v našich predpokladoch k zvládnutiu novej situácie, môže byť veľmi nápomocné. Náš mozog má vstupné nastavenie sústrediť sa na negatívne okolnosti a scenáre. To má pôvod v evolúcií a obrannom systéme človeka, ktorý bol nastavený na život ohrozujúce situácie, ako napríklad nástrahy šeliem a predátorov v blízkosti osídlia. Sústredenie sa na možné negatíva je teda historicky vyvinutým obranným mechanizmom.

Podporiť svoje vyvinuté úsilie sebadôverou, je prospešné aj pri bežných situáciách a výzvach, akou je napríklad pracovný pohovor, kde vnímame silnú konkurenciu uchádzačov. Ak nás pocit ohrozenia konkurenciou privedie k prílišnému stresu, ten je citeľný aj na našom osobnom pôsobení. Naopak, ak si situáciu interpretujeme vo svoj prospech, zanecháme lepší dojem. V podobných situáciách sa ocitajú aj inak ukážkoví študenti na maturitách, či vysokoškolských skúškach. Napriek dobrej znalosti učiva, si neraz predstavujú možnosti, ako sa môže skúška pokaziť. Nával paniky je obmedzujúcim aj v situáciách, na ktoré sme sa pripravovali a je prácou naučiť sa takýchto pocitov pozbaviť.

Preto, čiastočné skreslenie si situácie, v prospech nadobudnutia sebadôvery, nám môže dopomôcť, za predpokladu, že sme aj potrebne pripravení. Využiť môžeme aj svoju osobnú, obľúbenú pieseň, ktorá nás sebavedomo naladí a dodá nám energiu, aby nás nižšia sebadôvera nesabotovala. Takéto cielené prikrášlenie reality je problémom len ak má človek neúmerné ego a jeho skutočné predpoklady nedosahujú potrebnej miery.

Mať svoj zaužívaný, overený systém, podporujúcu spoločnosť s podobným záujmom a budovanie sebadôvery, sú užitočným súborom pomôcok pri budovaní si nového návyku.

Pomôcť nám môže aj realistické zhodnotenie a pohľad na množstvo ľudí, ktorí aktívne behajú, vášnivo čítajú a so zvedavosťou sa vzdelávajú. Sami nemáme o nič menší predpoklad vytvoriť si svoj vlastný dobro zvyk.

Mojím dobro zvykom je ukrojiť si čas len pre seba a svoje zdravie, jesť vyváženú stravu a športovať vždy, keď sa mi to podarí. Spolu s úplnou absenciou alkoholu a otužovaním, mi pár minútová meditácia denne pomáha porozumieť svojej mysli. Každý ma svoj osobitú kombináciu rituálov, ktoré preňho fungujú a dokáže viac, ako si o sebe myslí.