PharmDr. Leila Zajac: je úlohou spoločnosti, aby perimenopauza nebola vnímaná ako negatívny míľnik
V spoločnosti sa pojmy menopauza a perimenopauza často zamieňajú a nesprávne používajú ako synonymá. Otvorene hovoriť o tomto období je dôležité aj preto, aby ním ženy neprechádzali samy a lepšie zvládali zmeny, ktoré prináša do osobného aj pracovného života.
07.09.2026
O menopauze hovoríme vtedy, keď od poslednej menštruácie ženy uplynulo 12 mesiacov. Perimenopauza je prechodné obdobie zmien pred samotnou menopauzou, ktoré môže trvať aj niekoľko rokov.
PharmDr. Leila Zajac, je etablovaná farmaceutka a členka Medzinárodnej menopauzálnej spoločnosti. Na svojej autorskej platforme Všetko o menopauze, sa venuje ženám v období perimenopauzy. Aktívne pomáha lepšie prijať zmenu nielen na fyzickej, ale aj emocionálnej úrovni.
Svoje poznatky ste čerpali počas štúdia farmácie, aj na početných konferenciách v zahraničí. V čom by ste povedali, že sa náš prístup k téme perimenopauzy líši a čo máme, naopak, spoločné naprieč krajinami?
Téma menopauzy spája všetky ženy vo svete. Počas štúdii v Amerike a v Británii som sledovala iniciatívy smerom k ženám, ktoré informovali o možnosti, ako dostať lepšiu starostlivosť. Vo Veľkej Británii sú špeciálne kliniky venujúce sa menopauze. Všeobecní lekári aj farmaceuti sa tam venujú hormonálnej terapii. Vo vláde vytvorili funkciu ,, Menopause Employment Ambassador“, čo je vládny vyslanec pre tému menopauzy na pracovisku, zamestnávatelia majú nariadenia a smernice.
V Japonsku slovo menopauza, z latinčiny ,,koniec menštruácie“, neexistuje. Používajú slovo ,,konenki“, znamená obnovu a novú jar života. Ženy prichádzajúce do obnovy sa tešia viac, ako tie, ktorým určité obdobie končí a s ním aj reprodukčná schopnosť. Kultúrny aspekt tvorí veľké rozdiely v prežívaní obdobia menopauzy naprieč krajinami. My sa radíme viac do západnej kultúry, kde sa starnutie ženy ešte stále príliš nenosí a je späté s negatívnymi emóciami, menopauza a jej súvis so starnutím je tabu.
U nás sa téme venujú gynekológovia, ktorí sa často nevedia žene poradiť možnosti alebo ich ďalšie vzdelávanie nie je podľa najnovších medzinárodných osnov. Aj tu sa nájdu lekári, ktorí majú aktuálne poznatky, no stále ich je málo. To sa snažíme zmeniť. Cielime nielen na verejnosť, ale aj na odborníkov.
Aké sú prvé symptómy, na základe ktorých môžeme pozorovať, že sa postupne dostávame do obdobia perimenopauzy?
Medzi prvé príznaky, ktoré si ženy často nevšimnú, patria zmeny v cykle. Cyklus aj interval sa o niekoľko dní predlžuje alebo skracuje, krvácanie je silnejšie alebo slabšie. Pomôcť môže zapisovať si príznaky a priradiť ich ku dňu cyklu.
Oveľa viac ženy pozorujú príznaky na úrovni mozgu, hoci ich nepripisujú hormonálnym zmenám. Menopauza je veľká neurologická a endokrínna zmena. Ženy často opisujú pocit, akoby to neboli ony. Súvis s menopauzou si niekedy uvedomia až o 3-4 roky neskôr.
Objavujú sa prejavy ako:
- podráždenosť
- mierne depresie
- zmeny nálad
- úzkosti
- nespavosť
- zhoršené emočné regulácie a ťažšie zvládanie stresu
Jeden mesiac môže vyzerať úplne odlišne ako druhý. To, ako žijeme, určite prispieva k intenzite príznakov. Ignorovať by sme nemali vyváženú stravu, pohyb, spánok, reguláciu stresu a dobré vzťahy.
Niektoré ženy majú len mierne príznaky počas celého obdobia, iné majú veľmi skoro závažné príznaky. Takzvané ,,super flashers“ majú návaly relatívne skoro pred a aj dlho po menopauze. Presná chronológia neexistuje, je to veľmi individuálne.
Dôležitou súčasťou je aj endokrinológia. Mnohé ženy po 40-ke začnú mať problém so štítnou žľazou. Príznaky jej nedostatočnej funkcie veľmi pripomínajú príznaky perimenopauzy, preto treba najskôr vylúčiť endokrinný problém.
Akú úlohu zohráva genetika po mame či starej mame a náš životný štýl v mladšom veku?
Genetika je silný faktor, ale životný štýl zaváži. Je dobré, ak máme možnosť, spýtať sa mamy alebo babičky, ako prežívali svoju skúsenosť a príznaky, ale to neznamená, že budú pre nás rovnaké. Predošlé generácie žili iný život, prežívali iné starosti, ktoré mali aj v tomto ohľade dopad.
Obdobie hormonálnych zmien prináša zvýšenú záťaž a stres pre telo. Všetky veci, ktoré robíme pre jeho regeneráciu a odolnosť, napomáhajú, no neznamená to, že nás zmena nezasiahne. Keď ale zaradíme zdravšie návyky do života, podržia nás aj v období, kedy sa cítime zle a unavené.
Dá sa na základe genetických údajov predpovedať nástup menopauzy? Môžeme ho úpravou životosprávy oddialiť?
Rodíme sa s určitým počtom vajíčok, folikulov a ovariálnou rezervou. Vieme potvrdiť, že fajčenie tento proces urýchľuje a rýchlejšie odčerpáva ovariálnu rezervu. Dlhoročné fajčiarky sa môžu dostať skôr do menopauzy.
Po 35. roku je počet aj kvalita vajíčok nižšia. Momentálne je však 35-ka len začiatok, kedy žena začne premýšľať o otehotnení. Je ale dobré, že ženy majú v súčasnosti väčšiu slobodu, nie všetky chcú byť mamy a nehanbia sa za to, ako v minulosti.
Medziľudské vzťahy zohrávajú v tomto období dôležitú úlohu. Ako o menopauze otvorene hovoriť s rodinou a blízkymi?
Generácia našich mám a starých mám, kedy sa o probléme nehovorilo, nevedela dostatočne vyjadriť, čo sa s nimi deje. Celosvetovou osvetou prinášame ženám jazyk, ako tému komunikovať. Nie je to ľahké, pretože téma je u nás stále stigmatizovaná, no netreba túto snahu vzdať.
Ak komunikujeme v rodine, treba konkrétne pomenovať, čo sa so mnou deje. Deťom netreba vysvetľovať všetko tak podrobne ako partnerovi, ale je dobré povedať, že sme preťažené, citlivejšie na podnety a prestimulované. Je dôležité vytvárať okruh ľudí, pri ktorých sa nemusíme hanbiť hovoriť o ťažkostiach a nájsť si každý deň aspoň kúsok času pre seba, aby sme zregulovali nervovú sústavu.
Čo stojí za zmenami v intímnom živote počas perimenopauzy – fyzické zmeny, psychika alebo kombinácia oboch? Ako o nich hovoriť s partnerom a kedy môže pomôcť odborník?
Fyziologické a psychické zmeny sú prepojené, veľa vecí sa deje súčasne. Typické pre stredný vek u žien aj u mužov je prehodnocovanie, čo máme za sebou, otázky výberu partnera a pokračovania v aktuálnom vzťahu. Mnoho dlhoročných vzťahov prechádza krízami, počas ktorých je dôležitá komunikácia.
Zvýšená hormonálna záťaž na ženu je veľký faktor. Dostavujú sa príznaky ako únava, podráždenosť, depresívne stavy, znížená motivácia a ťažkosti v urogenitálnej oblasti. V dôsledku poklesu estrogénu je tkanivo menej elastické a lubrikované, mení sa ph, sex býva bolestivejší. Ženy si súvis s estrogénom často nespoja a počas nepohody nevyhľadajú odbornú pomoc. Problém pripisujú veku a a intímnemu životu sa postupne vyhýbajú, čo má negatívny vplyv na vzťah. Dôležité je o ťažkostiach s partnerom otvorene hovoriť a v prípade potreby vyhľadať odbornú pomoc či spoločnú terapiu.
Najčastejším mýtom, ktorému ženy veria, je, že musia obdobie nepohody pretrpieť. U mužov ide o mýtus, že žena je emočne vypätá, nevie sa kontrolovať a únavu zamieňajú za lenivosť. Preto je dôležité aj pre nich vedieť, aké biologické zmeny prebiehajú nielen v tele, ale aj v mozgu ženy.
Keďže toto obdobie zväčša prichádza v stále produktívnom veku, tlak na pracovný výkon je ďalším z aspektov, s ktorými sa žena vyrovnáva. Existuje spôsob, ako nájsť spoločnú cestu so zamestnávateľom aj v téme, ktorá sa nám niekedy komunikuje náročne a máme pred ňou rešpekt?
Ako ženy žijeme najhektickejšie obdobie. Rodíme neskôr a súčasne máme deti potrebujúce starostlivosť, starnúcich rodičov a kariéru zväčša na vrchole. Do toho vstupujú ďalšie faktory súvisiace s menopauzou, napríklad partnerská kríza. To všetko sa prenáša aj do pracovného výkonu.
Táto zmena ovplyvňuje našu náladu, motiváciu, energiu aj medziľudské vzťahy, preto ako téma patrí aj do pracovnej komunikácie. Je v záujme zamestnávateľa, aby podal žene pomocnú ruku a aby vytváral bezpečné prostredie, kde sa žena nemusí hanbiť. Skupina žien od 45-60 rokov predstavuje obrovskú hodnotu pre firmu. Tieto ženy majú potrebné vedomosti, skúsenosti a potenciál pre veľké veci, vo väčšine sú vo vedúcich pozíciách.
Aj o tom sú naše aktivity vytvárajúce tzv. menopause-friendly pracoviská. Tvoria prostredie, kde téma nie je tabu a žena nie je nútená príznaky tajiť. Zavádzame špeciálne ročné ambasádorské programy. Ich cieľom je vyškoliť ambasádorky z rádov zamestnankýň, tie budú ďalej šíriť tému v rámci firmy, sú mostom medzi ženou a vedením.
Väčšinou nás oslovujú nadnárodné spoločnosti, no nie je to pravidlom. Niektoré z nich sa téme rozhodli venovať hlbšie i na Slovensku. Mnohé firmy pôsobia napríklad vo výrobe a majú prevažne mužské tímy, no aj v takomto prostredí dávajú ženám možnosť o téme otvorene hovoriť. Uvedomujú si, že starostlivosť o ženy v strednom veku, je pre firmu obrovskou devízou. Populácia starne. Priemerný vek populácie u nás je 42 rokov, čo je pre zamestnávateľov signál, že by mali zohľadňovať potreby staršej skupiny, ktorá zostane na pracovnom trhu dlhšie. Rozhodnutia 50-ročnej ženy sú oveľa rozvážnejšie a nesú so sebou roky skúseností. Aj preto je dôležité, aby zamestnávatelia venovali pozornosť zdraviu ľudí v strednom veku, ktorí sú pre firmy veľkým prínosom.
Na školách sú zavedené programy, ktoré vzdelávajú mladé ženy v oblasti intímneho zdravia a menštruačného cyklu. Majú podľa vás dostatok informácií a podpory aj ženy, ktoré vstupujú do obdobia perimenopauzy a s týmito zmenami sa stretávajú po prvý raz? Sú dnes otvorenejšie vyhľadať odbornú pomoc aj vďaka známym osobnostiam, ktoré o menopauze verejne hovoria a pomáhajú búrať tabu?
S našou platformou sme priekopníci, verím, že sa budú pridávať ďalší-jedine tak sa téma môže odtabuizovať. Vnímam spoločenský posun, že ženy na výslní hovoria o téme otvorene. Spolupracujeme s Lenkou Šóošovou, ktorá do nášho podcastu pozýva osobnosti ako Soňa Müllerová či Henrieta Mičkovicová. Tie otvorene zdieľajú svoje skúsenosti a pomáhajú tak ďalším ženám. Sú odhodlané vyhľadať pomoc, ale často od lekára dostanú vágnu odpoveď. Je preto potrebné hovoriť aj k odbornej verejnosti, nielen gynekológom, ale aj všeobecným lekárom, ktorí sú prvým kontaktom pre ženy.
Jedna časť spoločnosti oslavuje mladosť a občas modifikovanú realitu na sieťach, druhá, pro-aging a kozmetické giganty, ktoré zámerne siahajú v reklame po staršej žene a oslavujú každý vek. Napredujeme ako spoločnosť v pozitívnom vnímaní zmien súvisiacich so starnutím?
Vnímam posun od anti-agingu k pro-agingu a uvedomenie si, že ide o životnú etapu, ktorá môže byť pekná, ak sa o seba dostatočne staráme. Mení sa aj pohľad mileniálok. Omnoho viac sa zaujímajú a dohľadávajú si informácie, ak sa necítia dobre. Nenechávajú problém doznieť, kým sám prejde alebo ho nepripisujú len veku. Aktívne vyhľadávajú možnosti, čo pre seba môžu urobiť.
Perimenopauza je mimo straty schopnosti reprodukcie, vnímaná aj cez zmeny nálad a správania sa, na ktoré reaguje aj blízke okolie. Čo, podľa Vás, vnímajú Vaše klientky najcitlivejšie? Ako sa môžeme dlhodobým úsilím ako spoločnosť edukovať k väčšej empatií?
Nie každá žena sa vyrovnáva so stratou plodnosti, niektoré sa tešia, že už nemusia riešiť menštruáciu, najmä tie, ktoré s ňou mali väčšie ťažkosti. Na druhej strane stoja ženy, ktoré si s menštruáciou spájali ženskosť a s plodnosťou svoju hodnotu, preto sa postoje a prežívanie veľmi líšia. Je to hľadanie si novej identity. Ak bolo najväčšou hodnotou materstvo, môže byť náročné, ak nová primárna rola už nie je byť matkou.
Spoločnosť začína k starším ženám pristupovať s väčším rešpektom a nevníma ich ako nepotrebné, keď prestávajú byť reprodukčné, môžu byť produktívne v inom smere.
Ženy, ktoré prechádzajú výraznými hormonálnymi zmenami, opisujú okrem iných zmien aj možné priberanie na váhe. To je spoločný menovateľ aj u dievčat, ktorým práve menštruácia nastúpila. Mladšia kategória v snahe vyrovnať sa s prípadným nárastom váhy, občas siaha aj po neuvážených riešeniach vedúcim k PPP.
Z dostupných dát vieme, že hoci sú teenagerky najohrozenejšou skupinou, rovnako sa môže ochorenie PPP dotýkať aj žien nad 40 rokov. Vnímate vo Vašej praxi aj takúto skúsenosť?
Je potvrdené, že obdobie perimenopauzy je najnáchylnejšie na opätovný rozvoj porúch, najmä u žien, ktoré si niečím podobným v minulosti prešli. Obdobie pred a po menopauze je zraniteľnejšie, telo sa mení vplyvom hormonálnych zmien a nám sa to nepáči. Dochádza k redistribúcii tuku z bokov a stehien viac do brušnej oblasti, oblečenie nesedí, ako by malo a vidíme nepomer tukovej a svalovej hmoty. Ak nie sme nastavené na silový tréning, môžeme to pocítiť na váhe a celkovej kompozícii tela. Do toho prichádzajú aj zmeny v signalizácii hladu a sýtosti a metabolické zmeny. To všetko môže prispieť k poruchám príjmu potravy.
Čo by ste na záver odkázali všetkým ženám, ako osobný kľúč k spokojnej dlhovekosti a fyzickému i duševnému zdraviu?
Priala by som si, aby sa ženy o tomto období informovali a vedeli, aké majú možnosti. Je to biologická brána do novej etapy. V neposlednom rade, by sme mali byť k sebe vľúdnejšie, najmä, ak sa nám zmena nepáči, sme unavené a nemáme motiváciu. Pocit empatie k sebe a dobré vzťahy robia veľa.
