Okinawa: ostrov rituálneho pitia čaju a dlhovekosti

Koncept modrých zón sa do širšieho povedomia dostal vďaka demografom, ktorí vo svete skúmali oblasti s mimoriadne vysokým počtom obyvateľov nad 100 rokov. Do máp tieto zóny zakresľovali modrým perom, vďaka ktorému dostali zóny svoj príznačný názov.   

Okrem Okinawy sa medzi modré zóny radia aj Sardínia, Ikária či mesto Loma Linda. Spoločným menovateľom modrých zón je okrem budovania komunity, spôsobu myslenia, zdravej strany a pohybu aj ich poloha v blízkosti morí. Väčšina z týchto miest sa nachádza v slnečných oblastiach pri vode, ktoré vytvárajú aj kvalitnejšie podmienky pre pestovanie lokálnych surovín a dodávajú obyvateľom potrebnú dávku vitamínu D.

Spánok začínajúci po zotmení je prevenciou ochorení

Nielen dĺžka spánku, ale aj čas, kedy zaspávame, je rozhodujúci o kvalite nášho spánku  a o dostatku energie na druhý deň. Optimálna dĺžka spánku je 7-8 hodín, kratší, ale aj dlhší spánok zvyšuje riziko ochorenia. Kratší spánok počas poludnia taktiež dobíja ľudí energiou pre zvyšok dňa. Japonci sú tak celosvetovo najdlhšie sa dožívajúcim národom, v Okinawe sa však ľudia dožívajú dlhšie,  ako vo zvyšku Japonska. Aj vo veľmi vysokom veku sú miestni zdraví a samostatní.

Sila rituálov

V Japonsku zohrávajú dôležitú úlohu pravidelné rituály, ktoré posilňujú medziľudské vzťahy a udržiavajú komunitu pohromade. Nazývajú sa „moai“ čo môžeme voľne preložiť ako „stretávať sa za spoločným účelom“. Práve silné sociálne väzby sú považované za jedno z tajomstiev dlhovekosti Japoncov.

Vzťahy si upevňujú pri tradičných čajových obradoch, spoločnom jedne či iných každodenných rituáloch. Ich príprave aj samotnému času strávenému spolu venujú veľkú pozornosť, pretože ho vnímajú ako investíciu do svojho zdravia a dlhého života.

Spoločné aktivity, krátky popoludňajší odpočinok a u niektorých aj chvíle stíšenia či modlitby pomáhajú znižovať hladinu kortizolu a ďalších stresových hormónov. Výsledkom je nielen lepšia psychická pohoda, ale aj priaznivý vplyv na fyzické zdravie a celkovú kvalitu života. 

Ikigai: zmysel života

S rituálmi a zmysluplným trávením svojho času úzko súvisí aj nájdenie svojho osobného ikigai, voľne preložené z japončiny, zmyslu života a dôvod existencie. Ten je pre každého človeka iný a predstavuje špecifické hodnoty podľa toho, čo máme radi, v čom sme dobrí, čo je pre svet prospešné, za čo vieme dostať finančné ohodnotenie.

Využiť každú príležitosť hýbať sa

Pohyb je začlenený do každého dňa v tej najprirodzenejšej forme. Tradíciou sú nielen záhradky vyžadujúce pravidelnú údržbu, ale aj typické sedenie na rohoži tatami, z ktorej je aj zmena zo sedavého pohybu do postavenia sa náročnejšia. Prirodzený, mierny pohyb v priebehu celého dňa udržiava telesnú silu, rovnováhu, pružnosť, zdravú hmotnosť a nižší BMI index.

Aktívny životný štýl sprevádza obyvateľov po stáročia od čias, kedy vyvinuli na ostrove Okinawa dnes už celosvetovo známe bojové umenie, karate. To vychádza z filozofie zákazu zbraní, čo viedlo k vyvinutiu techniky sebaobrany len za pomoci holých rúk, z japončiny ,,karate“- ,,prázdna ruka“. Na najvyššom bode hlavného mesta, Naha, stojí chrám zasvätený tomuto bojovému umeniu, Karate Kaikan.

Najedenie sa do polosýta

Obyvatelia Okinawy sú v stravovaní sa konzervatívni. Striedmy jedálniček je postavený na dlhoročných, overených princípoch, ktoré nepodliehajú trendom a dodržiavajú zvyk najedenia sa do 80 % sýtosti. Keďže mozog príjme informáciu o nasýtení zhruba až 20 minút po jedle, nejedia impulzívne. Túto filizofiu miestni nazvali Hara Hači Bu (jedz do polosýta).

Toto jednoduché pravidlo predchádza prejedaniu sa a tým aj vzniku cukrovky, srdcových a nádorových ochorení. Preto majú Japonci výrazne nižší príjem kalórii a výskyt civilizačných ochorení, než je globálny priemer. Ich denný príjem kalórii je približne 2000 kcal, v USA a Európe je to v priemere 3540 kcal- čo je o tretinu viac, než odporúčajú organizácie zamerané na výživu .

V ľahkej strave prevažujú:

• bataty
• zelenina
• tofu
• sója
• ryby 
• zelený čaj

Populárne fialové sladké zemiaky, o ktoré tu nie je núdza, sú na antioxidanty bohatšie ako čučoriedky a majú vysoký obsah vitamínu B a draslíka. Preto v minulosti tvorili viac ako polovicu prijatej stravy, dokázali taktiež prežiť tajfúny, aj náročné klimatické podmienky.

Potraviny s vysokým obsahom cukru si obyvatelia doprajú len výnimočne, napríklad pri príležitosti osláv.

Aj typický pokrm Okinawy, Goya Chanpurū, obsahuje najčastejšie využívané suroviny-tofu, zeleninu, vajíčko, melón a zvolený druh mäsa alebo rýb.

Každá surovina má v jedálničku svoje opodstatnenie, vo všeobecnosti Japonci kladú dôraz na antioxidanty, zdroje probiotík a polyfenolov  a výber jedál s protizápalovým charakterom.

Ostrov Okinawa je ďalším nákresom na mape, ktorý nám pripomína, že sila komunity s pevnými väzbami je ozdravná nielen pre náš nervový systém, ale pre celé telo a ak urobíme každodenné správne rozhodnutia v tom, čo jeme, ako sa pohybujeme a čomu sa rozhodneme venovať svoj čas, môžeme sa sami stať spoločnosťou inšpirujúcou svojim prístupom k hodnotám zdravia a života.