Vláknina ako zdroj zdravia
Určite ste už počuli o vláknine a o jej skvelých účinkoch na naše zdravie. Prečo je taká potrebná, v akých potravinách sa nachádza a ako vlastne funguje?
06.06.2023
V článku sa dozviete:
- Prečo jesť vlákninu?
- Je lepšie celozrnné pečivo než biele?
- Koľko vlákniny vlastne potrebujeme?
- Ako súvisí črevo so zdravím?
Ako vláknina sú označované polysacharidy a lignín, ktoré nevieme stráviť. No napriek tomu sú skvelou potravou pre naše črevné baktérie a zároveň optimalizujú naše vyprázdňovanie. A práve na tom stoja zázračné účinky vlákniny.
Prečo jesť vlákninu?
Vieme stále viac o úzkej súvislosti medzi črevnou mikroflórou, zdravím čreva a mnohými civilizačnými ochoreniami, od ochorení tráviacej sústavy a imunitného systému, rakoviny až po duševné zdravie. Prebieha mnoho štúdií, ktoré tieto súvislosti skúmajú a ich výsledky sú sľubné.
Tieto štúdie hovoria o tom, že vláknina podporuje naše celkové zdravie. Chráni nás pred zápchou, Crohnovou chorobou, karcinómom čreva či žlčníkovými kameňmi. Prospieva metabolizmu a cievam, pomáha predchádzať obezite, hypertenzii, diabetu či osteoporóze, ale aj reume, či skleróze multiplex.
Vláknina zvyšuje sýtosť potravín, optimalizuje hladinu cukru po jedle a má schopnosť znížiť cholesterol. Vo vode nerozpustná vláknina zvyšuje hmotnosť stolice, a tak urýchľuje vyprázdňovanie čreva.
Črevné baktérie a zdravie
Črevo je ochrannou bariérou pred preniknutím baktérií, alergénov a endotoxínov do lymfy a krvi. Je zároveň významnou súčasťou imunitného systému.
Funkčnosť črevnej bariéry závisí aj od výživy črevných buniek. Tie vyživuje najmä látka s názvom butyrát, ktorý tvoria črevné baktérie rozkladaním vlákniny a aminokyselina glutamín.
Pri nedostatku týchto substrátov prichádza k zníženiu ochrannej funkcie čreva. To spôsobuje prienik veľkých molekúl cez črevo, prichádza k neustálemu dráždeniu imunity a k procesu, ktorý spôsobuje zápal. To neskôr súvisí s rozvojom spomínaných ochorení.
Kde ju nájdeme?
V celozrnných potravinách, chlebe ryži či cestovinách, v zelenine, ovocí, strukovinách aj v orechoch.
Množstvo vlákniny na 100 g potraviny v surovom stave:
Maliny – 7 g
Pomaranč - 3,5 g
Banán a jablko – 2,5 g
Kaleráb – 3,5 g
Brokolica – 2,5 g
Paprika – 2 g
Varená červená (suchá) - 11 g
Červená fazuľa (suchá) – 6,5 g
Lúpaný hrášok – 8 g
Raž – 15 g
Ovos – 9,5 g
Quinoa - 7 g
Celozrnné cestoviny – 4 g
Chia semiačka – 34 g
Pistácie – 10 g
Ľanové semiačka – 8,5 g
Vlašské orechy – 7 g
Koľko jej potrebujeme?
Dnes konzumujeme vlákniny menej, ako boli ľudia v minulosti zvyknutí. Jeme menej celozrnných potravín, strukovín či zemiakov, no naopak viac mäsa, mliečnych a spracovaných potravín.
Odporúčaná denná dávka vlákniny je 30 g. Pre deti a mladých sa udáva množstvo vzorcom = vek + 5 g. No málo ľudí toto množstvo aj dosahuje.
Ako na to?
Prakticky to znamená zjesť v dennom jedálničku napríklad 100 g malín, 1 kaleráb, 100 g brokolice, 1 papriku, 100 g ražného chleba a 100 g červenej šošovice.
TIP: Celozrnné pečivo je jednoduchým zdrojom vlákniny a výborne zasýti. Má veľký význam ho zameniť za to biele.
Jesť vlákninu a živiť tak naše črevné baktérie sa oplatí. A čo vy, máte vlákniny v jedálničku dostatok?
Pozrite si aj naše video:
O odborníkovi