Chrípka u detí: Horúčka nie je dôvod na návštevu pohotovosti

Na naše otázky, ako zvládnuť chrípku u detí odpovedala pediatrička, MUDr. Mária Fedorová.

Chrípka (influenza) je vírusové, vysoko nákazlivé ochorenie dýchacích ciest. Šíri sa najmä kvapôčkovou cestou a má krátku inkubačnú dobu, často len 1 až 3 dni. Na rozdiel od bežných vírusových infekcií vie mať chrípka u detí prudší priebeh.

„Prejavuje sa vysokou teplotou, bolesťami svalov, kĺbov a hlavy, suchým dráždivým kašľom a začervenaním očných spojiviek. Pre oslabené skupiny ľudí, ľudí s ochorením dýchacích ciest a malé deti môže predstavovať závažný zdravotný problém,“ hovorí pediatrička.  

Chrípka alebo bežná viróza: ako ich rozoznať?

Najčastejšia otázka v chrípkovej sezóne znie: Je to chrípka alebo len viróza? Niekedy to na 100 % nepoviete bez testu, no rozdiely v priebehu ochorenia sú pomerne jasné. MUDr. Fedorová vysvetľuje:

„Bežné detské vírusové ochorenie dýchacích ciest má na rozdiel od chrípky miernejší priebeh, kratšie trvanie teplôt a teploty sú väčšinou nižšie. Typická je sekrécia z nosa a pokašliavanie. Bolesti svalov, kĺbov a hlavy nepatria k základným príznakom.“

Pomôcť môže domáci test

Dnes už nie je výnimočné, že pediatri od rodičov vyžadujú domáci test na chrípku a Covid-19 ešte pred príchodom do ambulancie. Domáce testovanie podporuje aj MUDr. Fedorová. Tvrdí, že pozitívny test vie rodičov pomerne dobre nasmerovať. Protichrípková liečba je dobre známa a ak rodič vie, aké ochorenie jeho dieťa má, vie správne postupovať.

Pri súčasnom type chrípky vídame teploty v trvaní 3 až 8 dní, ale sú aj deti, ktoré majú teploty ešte dlhšie. Rekord nášho pacienta bol 15 dní.

Výhodou je tiež nižší počet pacientov v čakárňach a menej stresu pre deti.  Deti sú liečené  v domácom prostredí, bez zbytočných vyšetrení. MUDr. Fedorová však zdôrazňuje, že niekedy je návšteva lekára nutná aj pri pozitívnom teste, dôležité je sledovať stav dieťaťa.

Strašiak menom horúčka

Horúčka je pri chrípke bežná a u detí môže byť naozaj vysoká až okolo 40 °C. Mnohých rodičov vystraší už samotné číslo na teplomere, no dôležité je sledovať najmä celkový stav dieťaťa a reakciu na liečbu.

„Pri súčasnom type chrípky vídame teploty v trvaní 3 až 8 dní, ale sú aj deti, ktoré majú teploty ešte dlhšie, rekord nášho pacienta bol 15 dní,“ hovorí pediatrička.

Horúčku je potrebné zrážať. Robíme to podávaním liekov proti horúčke (antipyretiká), t.j. paracetamol alebo ibuprofen. Dôležité je správne dávkovanie liekov. Pozor na sirupy, kde je dávkovanie rozdelené podľa veku dieťaťa. Presnejšie a účinnejšie je dávkovanie lieku podľa váhy.

Ako striedať Paracetamol s Ibuprofenom?

V praxi rodičia často riešia, či sa môžu tieto účinné látky striedať. Pri prudko stúpajúcej horúčke alebo pri slabšom účinku jedného lieku sa v pediatrickej praxi bežne využíva striedanie, dôležité je však dodržať časové odstupy a dávkovanie podľa hmotnosti.

Príklad striedania :

• paracetamol,
• po 4–6 hodinách ibuprofen,
• po ďalších 4 – 6 hodinách opäť paracetamol.

Nikdy nedávame naraz dve dávky „na jednu teplotu“ ani nekombinujeme rôzne prípravky, ktoré obsahujú tú istú účinnú látku (napr. čípok + sirup/tableta s paracetamolom). Hrozí riziko predávkovania.

Samotná výška horúčky nie je dôvodom na okamžitú návštevu pohotovosti. Ak dieťa nemá iné príznaky, ktoré by vyžadovali okamžitý lekársky zásah, treba zrážať teplotu domácimi prostriedkami.

Platí, že ak si nie ste istí dávkou podľa hmotnosti alebo vekom, radšej sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom.

Štyridsiatka horúčka? S pohotovosťou počkajte

Veľmi vysoké horúčky okolo 40 °C vyvolávajú v rodičoch strach. Prichádzajú najmä v noci a prvou reakciou býva myšlienka na návštevu pohotovosti. V mnohých prípadoch však pomôže správny postup doma  a až podľa reakcie dieťaťa treba usúdiť, či je potrebná lekárska pomoc.

„Samotná výška horúčky nie je dôvodom na okamžitú návštevu pohotovosti. Ak dieťa nemá iné príznaky, ktoré by vyžadovali okamžitý lekársky zásah, treba zrážať teplotu domácimi prostriedkami a to dostatočnými dávkami antipyretík a podľa potreby aj fyzikálnym chladením,“ vysvetľuje pediatrička.

Čo robiť krok za krokom

1. Podajte liek na zníženie teploty (antipyretikum) podľa hmotnosti dieťaťa a príbalového letáku (paracetamol alebo ibuprofén).
2. Ponúkajte tekutiny po dúškoch (voda, čaj, vývar). Pri chrípke je riziko dehydratácie vyššie.
3. Odľahčite oblečenie a miestnosť neprehrievajte.
4. Ak treba, doplňte fyzikálne chladenie (vlažné zábaly/sprcha – nie studená voda).
5. Sledujte celkový stav (dýchanie, reakcie, bdelosť, pitie, močenie).

„Teplotu treba zrážať na hodnotu pod 38 °C, následne nechať organizmus reagovať na zvýšenú teplotu vlastnými mechanizmami. Ak boli použité dostatočné dávky liekov aj fyzikálne chladenie a teplota má stále stúpajúcu tendenciu, treba vyhľadať lekársku pomoc. To, že teplota sa po prechodnom znížení opäť zvyšuje, je pri chrípke bežné. Ak sa však nedarí znížiť ju vôbec, vtedy nás treba kontaktovať,“ dodáva detská lekárka.

Niekedy zníženie teploty pod hodnotu 38 nie je možné. Najmä pri veľmi vysokých hodnotách. Vtedy je dôležité sledovať, či po podaní liekov a chladení vôbec klesne alebo naopak nestúpa.   

Ako liečiť chrípku? Antibiotiká nefungujú

Liečba chrípky je vo väčšine prípadov symptomatická, teda zameraná na úľavu od príznakov a podporu organizmu.

Základ, ktorý pomáha:

• lieky na zníženie teploty a bolesti (paracetamol/ibuprofén),
• dostatok tekutín,
• pokojový režim a spánok,
• úľava od kašľa (podľa typu kašľa),
• hygiena nosa (spreje, preplachy nosa, odsávanie u menších detí),
• vitamíny a podporné prípravky podľa potreby.

Na chrípku antibiotiká neúčinkujú. Pokiaľ sa k chrípke nepridružila bakteriálna infekcia je podávanie antibiotík zbytočné. Nadbytočné podávanie antibiotík môže viesť k antibiotickej rezistencii.

Niektorí rodičia sa dožadujú špeciálnych liekov proti chrípke, tzv. antivirotík. MUDr. Fedorová hovorí:

„Tieto lieky sú v detskej populácii určené pre ohrozené, imunodeficitné skupiny, alebo pre deti s komplikovaným a príliš dlhým priebehom chrípky. Pre inak zdravé deti nie sú vhodné, pretože pre ne majú malý prínos v porovnaní s vedľajšími účinkami.“

A čo ak by si rodičia antivirotiká vynucovali?

„Za liečbu je zodpovedný lekár, takže v tomto prípade sa buď dohodneme a vysvetlíme si svoje stanoviská a dôvody, alebo nie. Väčšinou sa nestretávame s donucovaním, skôr s otázkou prečo nie – a ak je rodičovi všetko zrozumiteľne vysvetlené, problém nebýva,“ dodáva lekárka.

Komplikácie: ako spoznať, že nejde len o chrípku?

„Väčšinou sa zhorší klinický stav. Dieťa napríklad nemá undulujúci (pozn.: kolísavý) priebeh teploty, nedochádza k periódam zníženia teploty a zlepšenia stavu po podaní lieku, teplota je trvalá, zhoršuje sa kašeľ, pridružujú sa klinické príznaky, ktoré nie sú pre chrípku typické, dieťa môže byť apatické,“ opisuje pediatrička.

To, že sa teplota po prechodnom znížení opäť zvyšuje, je pri chrípke bežné. Ak sa však nedarí znížiť ju vôbec, vtedy nás treba kontaktovať .

Varovným príznakom môžu byť aj nové príznaky, ktoré dovtedy dieťa nemalo. Prakticky to znamená, že ak sa vám dieťa „nezdá“, je vhodné navštíviť lekára.

Je domáci CRP test počas chrípky užitočný?

V lekárni si môžete zakúpiť CRP test na domáce použitie. Ide o jednoduchý krvný test, ktorý pomáha zistiť, či v tele prebieha zápal a či má vírusový alebo bakteriálny pôvod. Pri bakteriálnej infekcii je výsledná hodnota testu vyššia.

MUDr. Fedorová tvrdí, že ak má dieťa príznaky pripomínajúce chrípku, domácu starostlivosť zvládame, ale kvôli pretrvávajúcej teplote sa chceme uistiť, že sa stav nekomplikuje, tak je domáce CRP dobrým vodítkom. 

„Pokiaľ sa klinický stav dieťaťa zhoršuje, treba navštíviť lekára aj v prípade nízkeho CRP. Stále platí, CRP test je pomocník, ale výsledok treba vždy zhodnotiť spolu so stavom dieťaťa,“ dodáva pediatrička.

Návrat do kolektívu – „pokašliavanie“ nie je prekážkou

Rodičia často riešia, kedy môže dieťa po chrípke späť do škôlky či školy, najmä ak už nemá horúčku, ale ešte pokašliava.

„Keď nemá klinické príznaky, nemá teplotu, cíti sa dobre a aktívne, nemá produktívny kašeľ ani masívnu sekréciu z nosa, môže ísť do kolektívu. Netreba čakať na koniec kašľa. Dokašliavať po chrípke môže ešte 2 – 3 týždne. Je to normálne,“ hovorí pediatrička.

Očkovanie proti chrípke: má zmysel aj po jej prekonaní

Očkovanie proti chrípke má na rozdiel od Covid-19 zmysel aj vtedy, ak dieťa chrípku v danej sezóne už prekonalo – vírusov a kmeňov môže počas sezóny cirkulovať viac.

„Očkovanie je vhodné aj po prekonaní chrípky. Očkovanie chráni pred komplikáciami aj pred reinfekciou inými v populácii cirkulujúcimi kmeňmi,“ vysvetľuje pediatrička.

Chrípková sezóna na Slovensku oficiálne trvá od začiatku októbra do začiatku mája. Ideálnym obdobím na očkovanie je jeseň, ešte pred jej vypuknutím, keďže ochranné protilátky sa v tele vytvárajú približne 2 až 3 týždne po očkovaní. Cieľom je, aby mal organizmus dostatočnú ochranu ešte skôr, ako sa chrípka začne šíriť v populácii.

Pokiaľ sa stav dieťaťa zhoršuje, treba navštíviť lekára aj v prípade nízkeho CRP. 

Dieťa by malo byť v dobrom klinickom stave, bez akútne prebiehajúcej infekcie. Mierna sekrécia z nosa nie je kontraindikáciou očkovania.

Chrípka u dojčiat (deti do 1 roka)

Chrípka u najmenších detí vie byť náročnejšia najmä preto, že dojča nevie opísať, čo ho bolí, a rýchlejšie sa môže rozvinúť dehydratácia.

„Detičky sú mrzuté, nespokojné, často odmietajú jedlo a tekutiny. Obturácia nosa pre nich predstavuje veľký problém, keďže nevedia smrkať. Môže sa pridružiť zvracanie, niekedy hnačka a hrozí dehydratácia,“ upozorňuje pediatrička.

Medzi najčastejšie komplikácie chrípky u detí do 1 roka patrí zápal priedušiek (bronchitída), zápal stredného ucha a hnačka.

Očkovanie je vhodné aj po prekonaní chrípky, pretože chráni pred komplikáciami aj pred reinfekciou inými v populácii cirkulujúcimi kmeňmi.

Ak je dieťa apatické, má nezraziteľnú teplotu, nedostatočný príjem tekutín, prestáva močiť alebo má problémy s dýchaním, treba bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc.

Ako chrániť dojčatá v chrípkovej sezóne

„Od 6 mesiacov je možné očkovanie injekčnou vakcínou. A samozrejme, vyhýbať sa pobytu vo väčších kolektívoch (rizikových prostrediach),“ uzatvára pediatrička.

O odborníčke

MUDr. Mária Fedorová

Vyštudovala lekársku fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. Tri roky pracovala na detskej klinike v Thomayerovej nemocnici v Prahe, potom sedem rokov na neonatologickom oddelení Gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Prahe. Počas materskej žila s manželom vo Veľkej Británii. Od roku 2016 je pediatričkou v Bratislave, pracuje v na ambulancii Nová Pediatria, s.r.o. a na pohotovosti v Národnom ústave detských chorôb.

Čítať viac