Podvýživou trpia aj obézni ľudia. Ako sa stravovať vyvážene?

Redakcia Zaujalo nás 31.10.2022

Ako zistíme, či máme v tele dostatok živín a čo robiť, ak ich máme primálo? Sú parené buchty naozaj prázdnou potravinou alebo nám z hľadiska výživy majú čo poskytnúť? Na otázky odpovedala nutricionistka a vedúca Odboru podpory zdravia Mgr. Zuzana Klinčáková.

Podvýživa (malnutrícia) je nedostatočný prísun živín, najmä bielkovín a sacharidov. Prejavuje sa oslabovaním stavby tela, väčšou náchylnosťou na ochorenia a v extrémnom prípade môže viesť až k úmrtiu. Môže byť spôsobená nevhodnou stravou - najmä jednostrannou či rôznymi zápalovými, infekčnými, vírusovými, alebo nádorovými ochoreniami. Na vzniku sa môžu podieľať aj duševné poruchy a rozličné psychózy.

Je podvýživa civilizačné ochorenie alebo ňou trpeli aj naši predkovia?

Podvýživa sa dnes aj v minulosti vyskytovala predovšetkým v rozvojových krajinách, ale je tiež súčasťou moderného sveta v zmysle nedostatku niektorých živín v organizme následkom nevyváženého stravovania. Stravovanie našich predkov v minulosti bolo jednoduché, ale postačujúce na zabezpečenie správneho pomeru jednotlivých živín. To sa však menilo v časoch vojny a rôznych kríz, kedy bolo ťažšie zadovážiť si všetky potraviny dôležité pre vyvážené stravovanie. Práve v takýchto obdobiach nedostatku bola na vzostupe aj podvýživa.

Aký je stav podvýživy na Slovensku v porovnaní so svetom?

Podvýživa je celosvetový problém, ktorý trápi prevažne chudobné krajiny sveta. Proti početnosti úmrtí sa snažia bojovať svetové organizácie ako OSN, WHO a iné. Prípady jej výskytu nájdeme aj na Slovensku. Okrem podvýživy v dôsledku zlej socio-ekonomickej situácie poznáme aj takú, ktorá sa objavuje ako príznak rôznych ochorení.

Približne 45 % úmrtí detí mladších ako 5 rokov súvisí s podvýživou. Väčšinou sa vyskytujú v krajinách s nízkymi a strednými príjmami. V tých istých krajinách zároveň rastie miera detskej nadváhy a obezity. Ako je to možné?

Mnohé krajiny s nízkymi a strednými príjmami okrem výskytu infekčných chorôb a podvýživy zažívajú najmä v mestských prostrediach aj rýchly nárast obezity a nadváhy. Deti v týchto krajinách sú náchylnejšie na nedostatočnú prenatálnu výživu ako aj nedostatočnú výživu v dojčenskom období i období malého veku. Zároveň sú tieto deti vystavené cenovo lacnejším potravinám, ktoré majú vysoký obsah energie, vysoký obsah tukov, cukrov, solí, ale pritom sú chudobné na mikroživiny a majú aj nižšiu kvalitu živín. Tieto stravovacie návyky v spojení s nižšou úrovňou fyzickej aktivity potom vedú k nárastu detskej obezity, aj keď problémy s podvýživou v tej istej oblasti zostávajú.

Stravovanie našich predkov v minulosti bolo jednoduché, ale postačujúce na zabezpečenie správneho pomeru jednotlivých živín.

Ako zistím, či som podvyživená? Je to záležitosť iba BMI indexu?

Nie je to len záležitosť BMI. Podvýživa môže pretrvávať v skrytej forme aj dlhšiu dobu a môže ňou trpieť aj obézny človek. Príčinou takejto podvýživy býva opakované držanie rôznych extrémnych redukčných diét s deficitným príjmom bielkovín, vitamínov a minerálov.

Ako preventívne zistiť, či máme v tele optimálny počet bielkovín a živín? Samotesty, odber krvi či rovno návšteva u špecialistu?

Ak by sme chceli posúdiť, či máme dostatok živín, do úvahy môžeme brať vonkajšie príznaky podvýživy, kde sa posudzuje hmotnosť, výška, BMI či podiel podkožného tuku. Podvyživený človek trpí chronickou únavou, má oslabenú imunitu, meniť sa môže stav jeho psychiky, klesá fyzická výkonnosť a vitalita. Nepriamy dôkaz aj latentnej formy podvýživy nám poskytuje analýza jedálnička, vďaka ktorej dokážeme odhaliť, že stravovanie klienta nezaručuje dostatočný príjem životne dôležitých látok, hlavne mikroživín a ochranných látok.

Priamy dôkaz podvýživy poskytuje biochemické a endokrinologické vyšetrenie, ktoré je možné absolvovať na základe odporúčania lekára. Na zistenie nedostatku niektorých konkrétnych živín napr. železa alebo vitamínu D máme k dispozícii aj voľne dostupné samodiagnostické testy. Tieto testy sú len orientačné a pri príznakoch je potrebný laboratórny rozbor krvi. Následne je potrebné riešenie daného problému s odborníkom práve z dôvodu, že by mohlo ísť aj o závažnejšie zdravotné problémy.

A čo robiť, keď zistíme, že sme podvyživení?

Ak ide o podvýživu z dôsledku nedostatku konkrétnej mikroživiny, je dôležité sa zamerať na odstránenie príčiny nedostatku tej konkrétnej živiny a obohatenie stravy o potraviny obsahujúce chýbajúcu živinu, poprípade doplniť živinu pomocou výživových doplnkov. V prípade, že stav podvýživy je dlhodobý a jednoduchá zmena stravovacích návykov neprináša zmeny, je potrebné riešiť problém s odborníkom.

Pokiaľ sa človek stravuje pestro a vyvážene, raz za čas si parené buchty dopriať môže.

Ako vyzerá liečba?

Liečba podvýživy závisí od druhu a závažnosti podvýživy a prítomnosti iných základných stavov alebo komplikácií. Ak ide o podvýživu spojenú s akútnou stratou hmotnosti (napríklad z dôvodu stresového obdobia, infekčného alebo iného ochorenia), je potrebné najskôr objaviť a odstrániť/zmierniť dôvod výskytu podvýživy. Napríklad zmeniť stresové prostredie, liečba infekčného ochorenia, liečba symptómov ochorenia, ktoré spôsobujú stratu hmotnosti – nevoľnosť/bolesti/problémy s prehĺtaním atď. Potom je potrebné sa zamerať na zmenu životného štýlu a stravovania v prospech kvalitnej, pravidelne konzumovanej pestrej stravy.

Obezita sa spája so srdcovo-cievnymi ochoreniami a s cukrovkou, aké pridružené ochorenia prináša podvýživa?

Následkom podvýživy sa zhoršuje hojenie rán, tiež sa zníži obranyschopnosť organizmu voči infekciám, vzniká anémia, osteoporóza, poruchy pečene, časté sú tiež kožné ochorenia a u žien často dochádza k strate menštruácie. Najťažšími komplikáciami sú sepsa (otrava krvi) a multiorgánové zlyhávanie, ktoré môže končiť úmrtím.

Môže sa človek vyhnúť podvýžive a zároveň nesledovať kalorické tabuľky? Stačí jesť s rozumom a predpokladá sa, že získame pre telo všetko, čo potrebuje?

Nie nadarmo sa hovorí, že by sme mali dbať na pestrú a vyváženú stravu. Zjednodušene povedané, mala by obsahovať optimálne množstvá všetkých živín (s ohľadom na individuálne potreby konkrétneho človeka); a teda makroživín – cukrov, tukov, bielkovín a tiež mikroživín – vitamínov, minerálov, stopových prvkov a pod. Takisto by sme mali živiny, najmä cukry, tuky a bielkoviny prijímať v správnom pomere.

Parené buchty na obed sú skôr pre spestrenie, ale z hľadiska výživy nám nedajú nič. Ide o fakt alebo mýtus?

Aj keď parené buchty nepatria medzi najzdravšie potraviny, nedá sa povedať, že by z hľadiska výživy nič neposkytovali. Obsahujú živiny ako sacharidy, tuky a bielkoviny, ktoré sú dôležité pre organizmus a obsahujú i vlákninu. Vďaka tomu, že sú plnené džemom, obsahujú i niektoré mikroživiny – ako minerály či niektoré vitamíny, hoci nie toľko a v takých množstvách ako v surovom ovocí. Taktiež parené buchty môžu byť posypané zdravým  makom, orechmi, tvarohom alebo kúskami čerstvého ovocia, čím jedlo nielen spestríme, ale i obohatíme o ďalšie zdroje živín. Samozrejme, parené buchty nepatria k ideálnej každodennej strave, ale pokiaľ sa človek stravuje pestro a vyvážene, raz za čas si parené buchty dopriať môže.

Existuje jednotný jedálny lístok alebo každý človek vyžaduje individuálny stravovací plán?

Jednotný lístok neexistuje. Veľmi dôležité je dôsledne dbať na vyváženú a pestrú stravu, vyhýbať sa extrémnym a jednostranne zameraným diétam, ktoré nezabezpečia jednak dostatok všetkých živín a tiež ich príjem v správnom pomere.

Platí teda staré známe – všetko s mierou.



Partneri portálu

  • Logo partnera
  • Logo partnera