Predávkovaní vitamínmi? Následky môžu byť horšie ako tmavý moč

Normálne sa stravujete a popri tom zvyknete popíjať dopoludnia šumivý multivitamín, poobede céčko so zinkom a lyžičku bylinkového sirupu s vitamínmi a železom? Skúšali ste niekedy zrátať, aké množstvo vitamínov v pomere k odporúčanej dennej dávke takto prijmete? A dokáže ich ľudské telo využiť alebo len vyrábate drahý moč?

Rizikové kombinácie

„Existujú farmafirmy, ktoré sa výrobou týchto preparátov živia a dávajú do nich kvantá vitamínov. Niekedy sú to vyslovene nezmysly. Spoja meď so zinkom do jednej tabletky, pritom zinok potláča vstrebávanie medi a optimálne je užiť ich s odstupom dvoch hodín,“ napovedá biochemik doc. Pavel Blažíček. „Keď potrebujete do prístroja jednu skrutku a ja vám dám sto skrutiek, čo spravíte? Jednu si zoberiete a tých 99 zahodíte. To sa deje aj s vitamínmi. Riboflavínu alebo tiamínu stačí 1,5 miligramu denne. Načo dávajú do tej tabletky 100 miligramov? To je hlúposť, robia drahý moč! Môžete to na sebe vyskúšať. Kúpte si komplex vitamínov B, keď pôjdete o dve hodiny na WC, zistíte, že moč je zvláštne žltý. To je ten vo vode rozpustný riboflavín, ktorý si telo nemôže ukladať do zásoby a všetok ho pustí von.“

Pri svojvoľnom užívaní vitamínov nejde len o to, že ich ľudia berú mnohokrát nadarmo. V niektorých prípadoch si môžu vyslovene uškodiť. Doplnky výživy, ktoré pacienti berú bez konzultácie s lekárom, môžu totiž spôsobovať problém, ak sa stretnú s liekmi na predpis. „Vitamín K1 môže znížiť účinky warfarínu, lieku proti zrážanlivosti krvi. Antioxidačné doplnky, teda vitamíny C a E, zase môžu znížiť účinnosť chemoterapie pri niektorých typoch rakoviny. Výskyt rakoviny pľúc je zvýšený u fajčiarov, ktorí užívajú syntetické doplnky betakaroténu,“ varuje odborník. 


O pozitívnom účinku vitamínov a ich nutnosti pre správne fungovanie ľudského organizmu nik nepochybuje. Úplne inou vecou je ale ich užívanie vo forme výživových doplnkov. Verejnosť masíruje reklama, nahovára nás dávať aj deťom vitamíny ako cukríky. Existuje pritom viacero štúdií o vplyve nadmerného užívania vitamínov a ich výsledky varujú pred rizikom, o ktorom bežný spotrebiteľ zvyčajne nemá ani tušenia. Vedci napríklad 22 rokov sledovali skupinu vyše 38-tisíc žien. „V tejto štúdii ženy, ktoré užívali v rámci dlhodobej suplementácie multivitamínové prípravky s obsahom vitamínov B6, B9, železa, magnézia a zinku, mali o 3 až 6 percent vyššiu celkovú mortalitu v porovnaní s tými, ktoré multivitamíny neužívali. Pre tie, ktoré užívali v prípravkoch aj meď, bolo riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny vyššie dokonca o 18 percent. Absolútne riziko úmrtia pre osoby užívajúce akýkoľvek multivitamínový prípravok vzrástlo o 2,4 percenta,“ opisuje výskum Iowa Women’s Health Study z rokov 1986 až 2008 v odbornom časopise Súčasná klinická prax MUDr. Pavol Borecký.

Ďalšia štúdia na takmer 300-tisíc mužoch poukázala na vzostup výskytu rakoviny prostaty u tých, čo užívali viac ako sedemkrát týždenne multivitamíny a navyše aj prirodzenú formu kyseliny listovej, tzv. folát. V inom súbore bol pozorovaný mierny nárast úmrtí na onkologické ochorenia pri zvýšenom príjme vitamínu A. Dlhodobé vysoké dávky vitamínu C zas niektoré štúdie spájajú so vznikom aterosklerózy, ktorá spôsobuje mŕtvicu, a ďalších srdcovo-cievnych ochorení. Vápnik, ktorý sa samostatne alebo spolu s vitamínom D užíva na liečbu ochorení kostí, môže podľa jednej analýzy na 30-tisícoch mužov zvýšiť riziko infarktu až o tretinu. „Treba byť pri užívaní vitamínov obozretný,“ dodáva lekár.

Ktoré vitamíny treba užívať obozretne?

Vitamín A

Pokiaľ užívate betakarotén, z ktorého vzniká vitamín A v organizme, predávkovať sa nemôžete, pretože telo si zoberie len toľko, koľko potrebujete. Ak však prijímate priamo vitamín A, napríklad konzumáciou pečienky, alebo z preparátov, môžu vzniknúť nežiaduce účinky. Príkladom je zvýšený vnútrolebečný tlak a s ním spojená únava, apatia, bolesti hlavy, vracanie. Ďalej hrozí zväčšenie pečene, pokožka je suchá a svrbí, príznačné sú bolesti kĺbov. Môže dôjsť tiež k zastaveniu rastu.

Vysoké hodnoty mávajú aj niektoré ženy po vysadení hormonálnej antikoncepcie. Nemali by preto otehotnieť skôr ako o šesť mesiacov. Tehotné by v prvom trimestri nemali užívať viac ako 3 mg vitamínu pre hrozbu poškodenia plodu. Dôsledkom veľmi vysokého denného príjmu vitamínu A v začiatkoch tehotenstva môže spôsobiť znetvorenie močových ciest, tváre, hlavy a centrálnej nervovej sústavy. Pozor na svojvoľné užívanie syntetického betakaroténu u fajčiarov. Zvyšuje riziko vzniku rakoviny pľúc.

Vitamín C

Predávkovanie týmto vitamínom je extrémne vzácne. Pri dávkach vyšších ako 200 mg denne sa výrazne zvyšuje jeho vylučovanie obličkami. Príjem viac ako 1 gramu denne zvyšuje tvorbu močových kameňov. Ak prijímate denne 2 až 3 gramy telo reaguje hnačkami.

Skupina B vitamínov

• Optimálna dávka kyseliny listovej (vitamín B9) je 400 mikrogramov denne. Ako doplnok výživy sa podáva tehotným ženám, chráni totiž plod pred rázštepom chrbtice. Užívať by ju mali však len v prvom trimestri, jej nadmerná hladina v neskoršej fáze tehotenstva je spájaná s následným vyšším výskytom alergií u detí. „Austrálski vedci tiež zistili, že denná dávka nesmie presiahnuť 1 000 mikrogramov. Veľa kyseliny listovej totiž môže spustiť nádorové ochorenia, na ktoré máte nábeh a ani o tom neviete,“ varuje biochemik.
• Predávkovanie pri dlhodobom užívaní vysokých dávok vitamínu B6 môže vyvolať neurologické problémy, pálenie záhy, nevoľnosť či fotosenzitivitu.
• Dlhodobé vysoké dávky niacínu môžu zlepšiť hladinu cholesterolu, ale zároveň spôsobujú bolesti hlavy, návaly krvi do tváre, pocit horúčavy, závrate i zvracanie. Môžu tiež poškodiť pečeň či spôsobiť poruchu glukózovej tolerancie.

Vitamín D

Bez dostatočného množstva horčíka môže vitamín D spôsobiť cievnu kalcifikáciu, čo je hlavná príčina smrti u pacientov s chorými obličkami. „Súvisí to ale len s prípadmi, keď pacient užíva zároveň veľké množstvo vápnika. Vtedy sa odporúča užívať vápnik a horčík v pomere 3:1. A, samozrejme, treba brať aj vitamín K2, vtedy kalcifikácia nehrozí,” vysvetľuje doc. Blažíček.