Dovolenka snov: Aké ochorenia na nás striehnu v európskych letoviskách?

Dovolenkové destinácie majú, okrem vidiny oddychu, aj svoje úskalia v podobe nepríjemných chorôb. Aj preto treba viac predvídať a nepodceňovať dôležité očkovania. I z pobytu v Európe sa totiž môže našinec vrátiť s hepatitídou A, brušným týfusom, osýpkami, či maláriou. Ako sa pred ochoreniami chrániť?

Skutočný príbeh: Janka si priniesla z dovolenky brušný týfus

Niekedy si môžeme z exotiky priniesť nepríjemný „suvenír“, ktorý nám spôsobí zdravotné komplikácie. Podobný zážitok má aj Bratislavčanka Janka. Za miesto oddychu si zvolila dve destinácie, Nepál a Mexiko. „Prvé príznaky choroby som zaregistrovala až na svojom druhom pobyte v Mexiku. Myslela som si, že som len prehriata zo slnka. Mala som horúčky a zimnicu. V izbe som mala klimatizáciu, preto som nevedela zhodnotiť vážnosť situácie. Keď som letela z Mexika na Slovensko, tak som sa vôbec necítila fit. Doma som si okamžite namerala teplotu 40,5 stupňov Celzia. Horúčky neprechádzali ani po liekoch či ľadových sprchách,“ hovorí Janka. Príznaky trvali približne desať dní. V jeden deň si dokonca namerala teplotu 41 stupňov Celzia. To už bol impulz navštíviť všeobecnú lekárku. „Moja lekárka ma okamžite poslala na infekčné oddelenie na Kramároch. Na papierik napísala slovo malária s tromi výkričníkmi. Okamžite som navštívila infekčné oddelenie, kde mi odobrali krv a moč. Do dvoch hodín mi však volali, aby som sa vrátila do nemocnice aj s pyžamom, pretože moje výsledky sú veľmi zlé,“ spomína Bratislavčanka.

Trvalo nejaký čas, kým jej urobili všetky nutné testy. Dlho nevedeli prísť na to, čo pacientke vlastne je. Absolvovala viaceré odbery na cudzokrajné choroby. Prvé antibiotiká jej vôbec nezaberali a naďalej mala ešte niekoľko dní horúčky aj v nemocnici. „CRP mi neustále stúpalo. Až neskôr zistili, že mám salmonellu typhi. Najprv som sa potešila, že to nie je vážne, no potom som na internete zistila, že je to vlastne brušný týfus. To už znelo oveľa horšie,“ tvrdí pacientka. V nemocnici pobudla 15 dní, no lekári jej odporúčali dlhší pobyt. „Dávali mi antibiotiká, päťkrát denne som dostávala aj infúzie do žily. Pri týchto silných liekoch som samozrejme musela konzumovať probiotiká. Tým, že mi týfus napadol aj pečeň a žlčník, bolo potrebné, aby som dodržiavala žlčníkovú diétu. Nemohla som ťažké a vyprážané jedlá a musela som zmeniť životný štýl. Lekári mi odporúčali veľa oddychu.“ Po pobyte v nemocnici Jane ešte päťkrát kontrolovali moč a stolicu, aby si boli istí, že je choroba zažehnaná.

 
Názor odborníka

Epidemiológ Úradu verejného zdravotníctva SR MUDr. Ivan Bakoss vysvetľuje, že v rámci očkovania na cesty existuje takzvaný všeobecný cestovateľský základ, ktorý by mal mať každý cestovateľ bez ohľadu na destináciu. Ten zahŕňa očkovanie proti vírusovej hepatitíde A alebo A+B (minimálne jedna dávka pred cestou proti hepatitíde A, lepšie dve dávky proti hepatitíde A+B pred cestou, neskôr dokončiť očkovanie podľa stanovenej schémy), platné preočkovanie proti záškrtu a tetanu, očkovanie proti meningokokom (A,C,W135,Y). „V prípade preočkovania proti tetanu, vzhľadom na zvyšujúci sa výskyt čierneho kašľa vo svete, je vhodné aplikovať kombinovanú vakcínu proti záškrtu, čiernemu kašľu a tetanu, ktorá je určená práve na takéto preočkovanie. V prípade náchylnosti k žalúdočným problémom je vhodné aj očkovanie proti cholere a cestovateľským hnačkám do destinácií s nižším hygienickým štandardom, respektíve exotiky. Do takýchto oblastí treba zvážiť aj očkovanie proti brušnému týfusu. Opatrnosť je však na mieste v každej destinácii,“ hovorí odborník.

Osýpky v Európe

Nepríjemné osýpky strašia v Európe a práve odtiaľ boli na Slovensko dovlečené prípady, ktoré sa rozšírili natoľko, že bol v Michalovciach vyhlásený mimoriadny stav. Prví pacienti, od ktorých sa nakazili na našom území ďalší, najmä deti, pricestovali z Veľkej Británie. Epidemiológ Úradu verejného zdravotníctva SR MUDr. Ivan Bakoss varuje aj pred inými európskymi krajinami. „Od začiatku roka 2018 bolo najviac ochorení zaznamenaných v Rumunsku, Taliansku a Nemecku. V súčasnosti sa zvýšil počet ochorení v Grécku. Rovnako narastá počet ochorení vo Francúzsku, Švédsku a Veľkej Británii,“ varuje odborník. Dovolenkárom odporúča pred cestou skontrolovať očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR). Ľudia by si mali zistiť, či boli v minulosti očkovaní, prípadne, či osýpky prekonali. Lekár odporúča aplikovať aspoň jednu dávku vakcíny MMR minimálne 14 dní pred cestou.

Tropické choroby

Stane sa, že niektoré nebezpečné choroby preniknú z exotiky aj do Európy. V roku 2017 boli hlásené domáce prípady ochorenia na horúčku chikungunya v Taliansku. V priebehu roka 2018 toto ochorenie hlásené v Taliansku nebolo. Zvýšený výskyt horúčky chikungunya je tento rok hlásený v Indii, Keni a Thajsku. „Zvýšený výskyt horúčky dengue je na francúzskom ostrove Réunion, ktorý sa nachádza 200 km neďaleko ostrova Maurícius,“ hovorí MUDr. Ivan Bakoss. Opatrní by mali byť Slováci, ktorí dávajú prednosť exotickým destináciám. Epidémie dengue sú hlásené rovnako aj z Veľkonočných ostrovoch a rôznych ostatných ostrovov v Pacifiku. V ostatných častiach sveta je to Brazília, Paraguaj, Nikaragua, ako aj celá juhovýchodná Ázia.

Nakazení Slováci

Od začiatku tohto roku do júna Úrad verejného zdravotníctva SR eviduje jeden prípad bacilovej dyzentérie importovaný z Kolumbie a jeden prípad importovaný z Veľkej Británie. „Máme evidované tento rok aj ochorenie na TBC z Rumunska, jeden prípad klasickej horúčky dengue importovaný z Maledív, jeden prípad hemoragickej horúčky dengue importovaný z Thajska, jeden prípad hemoragickej horúčky s renálnym syndrómom importovaný z Malajzie. Za minulý rok evidujeme aj štyri prípady importovanej vírusovej hepatitídy A, ktorú si pacienti doviezli z Maroka, z Dominikánskej republiky, Tanzánie a z Austrálie,“ uzatvára lekár.

Aké ochorenia vám hrozia v európskych letoviskách?

Rady odborníka pre cestovateľov

MUDr. Ivan Bakoss z Úradu verejného zdravotníctva radí, čomu na dovolenke vyvarovať a aké sú základné hygienické štandardy:

• Dbať na zvýšenú hygienu rúk, nielen v danej destinácií, ale aj počas cesty. Je vhodné používať dezinfekčný gél na ruky.
• Konzumovať jedlá dostatočne tepelne upravené. Jedlo konzumovať, kým je ešte teplé. Nejesť zvyšky jedál, potraviny od pouličných predavačov alebo nepasterizované mliečne výrobky.
• Vyhýbať sa treba studeným plátkom mäsa, šalátom, listovej zelenine a točenej zmrzline.
• Piť vodu môžeme len z bezpečného zdroja. Najlepšie sú sýtené nápoje. Nepiť nápoje, v ktorých sa nachádzajú kocky ľadu. Existuje viacero možností na dezinfekciu vody od tabliet a roztokov, cez UV filtre až po filtračné fľašky.
• Konzumovať ovocie, ktoré sa dá olúpať.
• Používať účinný repelent, ktorý obsahuje látku DEET.
• Vždy nosiť obuv, ktorá poskytuje dostatočnú ochranu, aj na pláži nosiť sandále alebo žabky.
• Každé, hoci aj menšie, poranenie vydezinfikovať a prekryť obväzom alebo leukoplastom.