Prekvapivá štatistika: zo silového tréningu najviac benefitujú ženy

Drepy i výpady sú skvelým cvikom, ktorý je prospešný aj kĺbom, ak sú robené technicky správne. To platí aj pre beh a prakticky takmer všetky športy, pretože stav artrózy naopak zlepšujú.

Silné nohy sú jedným so základných predpokladov k dlhovekosti. Predchádzajú pádom, ako častej príčine úmrtnosti vo vyššom veku. Silové vlákna, ktoré predurčujú dynamický pohyb, odchádzajú v pokročilom veku ako prvé. Najneskôr vypovedajú aeróbne vytrvalostné vlákna. Silový tréning vie účinne zvrátiť a spomaliť tieto procesy a stratu dôležitej svalovej hmoty tým, že vyvíja tlak na kosť a posilňuje ju.

Fyzická aktivita a silový tréning ako neoceniteľný kľúč k zdraviu aj vo vyššom veku

Sila a pohyb, popri výžive, je nesporná po každej stránke budúcnosti nášho pohybového aparátu a činností, ktoré budeme schopní denne vykonávať.

Sila je základným predpokladom dlhovekosti, obzvlášť v období menopauzy

Sila je základným oporným pilierom k dobrej telesnej koordinácií v priestore a predpoklad k zvládaniu prípadných pádov. Práve pre oslabené silové vlákna v dôsledku necvičenia a dlhodobo sedavého životného štýlu, pozorujeme u mnohých seniorov časté pády. Postupnou stratou silových vláken, strácajú schopnosť včasnej reakcie a zabráneniu pádu. Dostupné dáta uvádzajú, že úmrtnosť po páde, je u ľudí nad 70 rokov až 30-70% do jedného roka. Je to v dôsledku operácie, náročnej rekonvalescencie, či zápale pľúc pri dlhodobo ležiacich pacientoch. Aj tomu vie veľká časť seniorskej populácie predísť pravidelným silovým tréningom zlepšujúcim celkovú telesnú koordináciu a stabilitu. Je kľúčovým aj k ďalšej regenerácií po prípadnom úraze. Veľmi rizikovým je nielen úbytok svalovej hmoty, ale taktiež hustoty kostí, obzvlášť u žien a to už aj po období prechodu do menopauzy.

Každý deň je správny čas začať

Ak ste aj nezačali s pravidelným tréningom do 30-ky, stále je dostatok času prehodnotiť svoj vzťah k pohybu. Práve dekády okolo 50.-60. roku života by mali byť najintenzívnejšie na pravidelný pohyb. Len málo ľudí v produktívnom veku si však vedome nájde čas pre seba. Návyk je práve tu rozhodujúcim faktorom. Ľudia, ktorí si ho osvojili už v ranom veku, ho nemajú tendenciu neskôr vynechať aj pri životných udalostiach, ako je zvýšená záťaž v práci, či narodenie dieťaťa. Pohyb vnímajú aj ako spôsob duševnej regenerácie. Preto, paradoxne, ľudia v 50.-60 tom roku, ktorých deti vyrástli a majú zväčša stabilnú kariéru, viac prioritizujú čas pre seba. Vieme tak predchádzať neskorším náročnejším stavom, ako sú cukrovka, či infarkt.

Ak už napríklad v 30-tich rokoch myslíme na aktívne zaradenie pohybu, je vysoký predpoklad, že v našich 70-tich rokoch zvládneme bezproblémovo chôdzu po schodoch, či aktívnu hru s vnúčatami, ktorá vyžaduje dynamický pohyb. Aj predpoklad dlhšieho dožitia sa pohybom zvyšuje o 10 až 15 rokov. Práve vo vyššom veku vzniká citeľnejší rozdiel medzi imobilnými pacientmi a tými, ktorí svoj život naďalej žijú aktívne a sú plnohodnotne zaradení v spoločnosti. Na narastajúce neurodivergentné ochorenia, ako je Alzheimer u žien a Parkinsonova choroba u mužov, neexistuje liečba, len včasná prevencia- fyzická aktivita. Až 80% ľudí nad 60 rokov sa lieči na aspoň jedno chronické ochorenie. Intenzívnou prevenciou máme šancu spomaliť zrýchlené starnutie, ak začneme s pohybom včas.

Súbor vecí, ktoré pre seba môžeme urobiť už dnes, preto nie je tajomstvom, treba si len opäť pripomenúť hýbať sa, tak, ako naši predchodcovia a mať vytvorený zdravý vzťah k strave a udržiavaniu si dobrých návykov.