Návyky sú automatizovaným správaním mozgu
Automatizovanou činnosťou sa stáva každá naša osvojená rutinná aktivita, nad ktorou zdĺhavo nepremýšľame. Takto zaužívané správanie je osožným pri dobrých návykoch, ale má aj svoj protipól. Pri stresových podnetoch preto impulzívne siahneme po nezdravých pochutinách, nadmerne trávime čas na sieťach, či prokrastinujeme, no odkladanie povinností stres kumuluje.
03.08.2026
Zvyková slučka – neviditeľné lano, ktoré nás vedie k opakovaným rozhodnutiam
Návyky sú silnými najmä kvôli svojmu zakoreneniu na neurologickej úrovni a potrebe ich uspokojiť. Sú automatizovaným správaním mozgu, aby šetril energiu pre životne dôležité funkcie. Každý náš návyk sa stáva rutinným, ak ho dostatočne často opakujeme a posilňujeme. Kým si nový návyk osvojíme, mozog potrebuje podnet k spusteniu tzv. zvykovej slučky. Ak sa opakuje cyklicky a správne, tvorí nervové dráhy uľahčujúce ďalšie opakovania našich návykov. Odmeňovanie sa za ich naplnenie, nám vyplaví dopamín, ktorý nervové dráhy opäť posilňuje a osvojenie si zvyku urýchľuje.
Až 40-50% nášho každodenného správania sa, sú zvyky
Výrazne teda môžu pozitívne vplývať na náš život, ale taktiež ho znepríjemniť, ak holdujeme tým nesprávnym. Majú presah do fyzického zdravia, psychickej pohody vplývajúcej na náš sociálny život, aj na produktivitu v práci a našich záujmoch.

Faktormi, ktoré sa výrazne podieľajú na našej schopnosti tvorby návykov, sú genetický predpoklad, vplyv nášho okolia a príklad v rodine
Stravovacie návyky v rodine, trávenie voľného času, či spôsob vzájomnej komunikácie a emócie, podnecujú naše rozhodnutia. Stres, úzkosť až depresia nás môžu preukázateľne podnietiť k zlozvykom. Ak návyky prerastú do miery, kedy nie sme schopní pozbaviť sa ich sami, môžu sa stať závislosťou, medzi ktoré radíme aj mnohé nelátkové, ako sú závislosť na sociálnych sieťach, technológiách, patologickom hráčstve, práci, či kompulzívnom nakupovaní. Vtedy môže byť nápomocným zapojiť do procesu rodinu, či pomoc odborníka, ktorá je dnes už úspešne komunikovanou témou spoločenskej zodpovednosti.
Efekt motýlích krídel
Malé zmeny nezanechávajú okamžitú stopu, avšak ich opakovanie má s odstupom citeľný efekt v našom živote. 20 minút každodenného pohybu neprináša motivujúci výsledok ihneď, je preto dôležité sústrediť sa na celkový výsledok, ktorý chceme dosiahnuť. Pravidelnosť a spájanie nového zvyku s už zaužívanou rutinnou aktivitou, tzv. habit stacking, nám môže pomôcť lepšie sa adaptovať na zmenu.
Longevity: dlhovekosť prežitá v zdraví a v dobrej spoločnosti
Aj filozofia longevity, teda dlhovekosti prežitej kvalitne a v zdraví, vychádza okrem budovania pevných sociálnych väzieb, z vytrvalosti pri udržiavaní si pohybových a stravovacích návykov. Popri strave zameranej na rastlinnú zložku, je pravidelný pohyb a silový tréning najlepším spôsobom, ako môžeme ovplyvniť to, ako budeme starnúť, už dnes.
Evolučne sme predurčení k očakávaniu okamžitého uspokojenia. To v minulosti predstavovalo naplnenie primárnych potrieb, ako získanie potravy, či útek z nebezpečenstva. Človek sa preto od pradávna sústredil na docielenie výsledku a okamžité riešenia. Preto je dnes pre nás náročné vnímať dlhodobú návratnosť pri úsilí o lepšie stravovanie sa, či fyzickej námahe v posilňovni. Ak má takéto hospodárenie s našou energiou vloženou do návykov pretrvať, vraciame sa k overenému systému odmeňovania sa a vyplaveniu potrebného dopamínu. Predstava, že plnohodnotný život vyžaduje enormné úsilie, je tiež častý a mylný dôvod, prečo sa ľudia do obávaných zmien vôbec nepustia.
Cez zvykovú slučku nás prevedie silný podnet, rutina a motivujúca odmena
Prijatie nového návyku môže trvať dlhšie, ako všeobecne známych 21 dní. Viditeľné podnety v našom osobnom priestore nám môžu pomôcť pripomenúť si návyk, je taktiež potrebné vopred si premyslieť, ako sa za jeho splnenie odmeníme. Spätné odsledovanie si a ,,trackovanie“ tohto návyku je záverečný pozitívny moment, ktorý slučku uzavrie.
Výživa a silový tréning. Piliere, ktoré naberajú na sile časom
Správna výživa s pravidelným pohybom majú najvýraznejší dopad na naše metabolické a srdcovo-cievne zdravie.
Ku kvalitnému spôsobu života by sme sa mali snažiť prijať aspoň 1,2-2,5 g bielkovín na 1 kg váhy človeka. Tie by mali byť vyváženou kombináciou bielkovín rastlinného a živočíšneho pôvodu, z čo najmenej spracovaných zdrojov.
Dostatočný príjem sacharidov a vlákniny (25-29 g denne), znižuje riziko úmrtnosti až o 30%, najmä u staršej populácie. Minimálnu odporúčanú dávku 400-500 g ovocia alebo zeleniny denne však na Slovensku príjme len 9% ľudí. Viac ako 44% ľudí neprijme počas dňa žiaden kus ovocia, či zeleniny, napriek preukázanej zníženej úmrtnosti, pri dostatočnom príjme vlákniny.
Zdravé tuky, by mali mať plnohodnotné zastúpenie v našej strave. Prijať ich môžeme v orechoch, či semenách, ale aj v olivovom, avokádovom alebo repkovom oleji. Až 85% ľudí na Slovensku má nedostatočný príjem Omega-3 mastných kyselín, pričom ich dostatočné množstvo vie predísť až 84.000 úmrtí. Najrizikovejšou skupinou s nízkym príjmom mastných kyselín, sú fajčiari.
V rámci príjmu vitamínov generačne zaznamenávame najväčší deficit vitamínu D, ktorý vieme doplniť pobytom v exteriéri alebo vo forme doplnkov výživy. Stresové prostredie, presýtené podnetmi, nesie zodpovednosť za nedostatočnú hladinu horčíka, na ktorého cielené dopĺňanie by mali myslieť najmä športovo aktívni ľudia.
Aj vzhľadom na zemepisné pásmo v akom sa nachádzame a životný štýl, kedy historicky najviac pracujeme v interiéri, je zvýšená potreba užívania vitamínu D. Ten je nevyhnutný pre zdravie kostí, svalov a stabilnú imunitu. V našich zemepisných šírkach sa odporúča aj zvýšené dávkovanie od októbra do marca.
Fasting nás učí disciplíne a je vhodnou revíziou našej stravy
U našich predkov často striedali obdobia strádania jedla s jeho náhlym prebytkom, ak si ho dokázali zadovážiť. Evolučne sa považuje ľudská populácia za všežravcov, blízko máme aj k bylinožravcom. Preto by sme nemali v strave vynechať, ak je to možné, mäso, vajíčka a rovnocenne zastúpenú rastlinnú stravu.
Filozofia a skutočný úžitok fastingu, teda prerušovaného pôstu, v podobe, ako ho poznáme dnes, nevychádza z nedostatku, ale z lepšieho prehľadu o prijatých kalóriách v regulovanom čase (napríklad 16:8). Môže byť tak užitočným systémom, ako človek príjme optimálne množstvo kalórii a v prípade potreby aj schudne. Efektívnym sa stáva najmä pre ľudí, ktorí si vedia tento systém udržať a nekompenzujú ho prejedaním sa. Užitočným môže byť aj v spánkovej hygiene, kde večerné postenie sa napomáha prehĺbiť dôležité fázy spánku.
V súčasnosti sa moderná veda hľadá súvislosti medzi fastingom a autofágiou, teda samoregeneračnou schopnosťou buniek. Vychádza z predpokladu, že pri regulovanom pôste sa škodlivé, nefunkčné bunky a toxíny samé odbúravajú z tela, čo má neskorší pozitívny vplyv na dĺžku života.
Prospešnosť alkoholu v malých množstvách je dnes už poverou a protivníkom v budovaní si návykov
Okrem toho, že alkohol prehlbuje našu impulzívnosť a voľbu jedál pri jeho užívaní, narúša tiež kontinuitu našich budovaných návykov. Svojím pôsobením ničí neuromediátory (dopamín, serotonín) a mozgovú kôru, ktorá je zodpovedná za naše rozhodnutia a emočnú stabilitu. V náročnej fáze osvojenia si návykov preto začíname opäť odznova.
Neexistuje štandard v podobe ,,bezpečnej“, či dokonca prospešnej dávky alkoholu. Naopak, je potvrdený jeho priamy súvis s viac ako 10 typmi rakoviny a celkovými negatívnymi účinkami na imunitný systém a biele krvinky. Alkohol preukázateľne narúša efektivitu silového tréningu a nežiaduco ovplyvňuje hladinu testosterónu. Je priamou príčinou chronického zlyhávania obličiek, životne dôležitých funkcií a neraz má za následok rozvrat vzťahov a vlastnej integrity v spoločnosti.
Aj vy ste začali viac premýšľať nad tým, ako môžete už dnes ovplyvniť, v akej kondícii prežijete svoje ďalšie dekády?
Prečítajte si viac tipov, ako nás správny pohyb výrazne ovplyvňuje aj v staršom veku