Odborníci varujú: antibiotiká nie sú prevencia
Vedeli ste, že každý druhý z nás mal za posledné tri roky predpísané antibiotiká? A to aj napriek tomu, že väčšina bežných infekcií sa dá zvládnuť bez nich. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) priniesla znepokojivé dáta, ktoré ukazujú, že s antibiotikami to na Slovensku naozaj preháňame.
29.05.2025

V roku 2024 malo antibiotiká predpísaných až 40 % poistencov VšZP. Podľa analýzy poisťovne sa antibiotiká predpisujú pomerne často:
- Každý 18. dospelý poistenec dostane recept na antibiotiká pri návšteve všeobecného lekára.
- U detí je to ešte častejšie – antibiotiká dostane každý 11. pacient.
V prípade ochorení dýchacích ciest, ktoré tvoria až 63 % všetkých predpísaných antibiotík, končí predpisom antibiotík každá 22. návšteva u všeobecného lekára a každá 12. návšteva u pediatra. Obzvlášť alarmujúce je, že na ORL ambulanciách je to až každá druhá návšteva s respiračným ochorením.
V mnohých prípadoch chýba základné vyšetrenie, ako napríklad CRP test, ktorý by ukázal, či ide o vírus, alebo bakteriálnu infekciu. Bez toho lekár často „pre istotu“ predpíše antibiotikum – hoci zbytočne. Antibiotiká sú nenahraditeľným liekom pri bakteriálnych infekciách, ale na ochorenia vírusového pôvodu nezaberajú.
Deti ako hlavní užívatelia
Z dát Všeobecnej zdravotnej poisťovne vyplýva, že v prepočte každé dieťa vo veku 1 – 8 rokov a v prepočte každé druhé dieťa do 1 roka malo v roku 2024 predpísané antibiotiká.
Tento trend je alarmujúci najmä preto, že časté užívanie antibiotík v detstve zvyšuje riziko antibiotickej rezistencie v dospelosti.
Antibiotická rezistencia
Časté a nesprávne užívanie antibiotík vedie k tomu, že baktérie si voči nim vytvárajú odolnosť. Postupne tak strácajú svoju účinnosť aj lieky, ktoré ešte donedávna spoľahlivo fungovali. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) odhaduje, že v Európe zomrie každý rok viac ako 35 000 ľudí na infekcie spôsobené baktériami, ktoré sú odolné voči antibiotikám.
Stáva sa, že lekári predpisujú antibiotiká „pre istotu“ – hoci zbytočne. Dôvodov, prečo k tomu dochádza je viac. Členka predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Denisa Slivková, vysvetľuje:
„Identifikovali sme niekoľko hlavných príčin nadmerného predpisovania antibiotík – tlak zo strany pacientov, nedostatok času v preťažených ambulanciách na vysvetlenie neúčinnosti antibiotík pri vírusových ochoreniach, a v niektorých prípadoch aj návšteva pohotovostných služieb s cieľom získať antibiotikum, ktoré odmietol predpísať všeobecný lekár. V rámci nášho záväzku k prevencii a zodpovednému poskytovaniu zdravotnej starostlivosti budeme intenzívnejšie komunikovať s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti o vhodnosti predpisovania antibiotík a zvážime aj zavedenie ďalších kontrolných mechanizmov."
Minister zdravotníctva Kamil Šaško vyzýva lekárov aj pacientov k väčšej zodpovednosti. „Zdravý tlak“ by mal ísť opačným smerom – nie na získanie antibiotík, ale na ich správne a opodstatnené používanie.
Čo môžete urobiť vy?
- Nedojedajte antibiotiká po niekom inom ani ich neberte „do zásoby“.
- Pýtajte sa lekára, či ide o vírus alebo baktériu a či je predpis naozaj potrebný.
- Pýtajte sa lekára na CRP testovanie (domáci CRP test je možné zakúpiť aj v lekárni)
- Buďte trpezliví – väčšina vírusových infekcií prejde aj bez liekov.
- Ak už antibiotiká užívate, doužívajte celé balenie, aj keď príznaky ochorenia pominú skôr. Znížite tak riziko vzniku antibiotickej rezistencie.