Urologička: Muži sú niekedy radšej, keď ich vyšetrí žena

Rakovina prostaty je najčastejším onkologickým ochorením mužov v Európe. Kým s touto chorobou môže pacient prežiť celé roky bez toho, aby o ochorení vedel, nález na semenníku vyžaduje operáciu doslova okamžite. Podľa štatistík Všeobecnej zdravotnej poisťovne pritom preventívnu prehliadku v urologickej ambulancii absolvujú len štyri percentá mužov ročne.

Tí si mnohokrát radšej, ako by navštívili špecializovanú ambulanciu, liečia svoje problémy preparátmi z lekárne. Urologička MUDr. Nikoleta Lédererová vysvetľuje, ako sa môžu muži prehmatať sami, čo patrí do rúk odborníčky a či im môže pomôcť aj partnerka. „Nie je to nič strašné, robíme to citlivo,“ odkazuje lekárka.

Na Slovensku je len pár desiatok urologičiek. Ako sa cítite v tomto odbore?

Je nás čím ďalej tým viac. Keď som nastupovala na urológiu, bola u nás na oddelení jedna staršia pani doktorka, na kongrese som zistila, že ani inde ich veľa nemajú, ale teraz je už situácia celkom iná, prišla ďalšia mladá generácia. Myslím, že každé urologické oddelenie má jednu a viac žien.

Správajú sa pacienti v ordinácii u vás inak ako u vašich mužských kolegov? Majú väčšiu trému?

Sú to dve stránky mince. Ja som prebrala vo Zvolene ordináciu po zomrelom lekárovi. Najprv jeho starí pacienti mali so mnou problém, lebo som žena. Potom to jeden prekonal, povedal ostatným a všetko bolo v poriadku. To je jedna skupina. Potom sú tí, ktorí majú problém s tým, že by sa ich mal dotýkať muž. Tí zase chcú na vyšetrenie vyslovene ženu. Do mojej ambulancie cestovali práve preto muži aj zo vzdialenejších kútov Slovenska.
 

Máte viacerých pacientov s rakovinou prostaty. V čom je toto onkologické ochorenie iné ako ostatné?

Karcinóm prostaty môžete mať aj dlho, nevedieť o ňom a nemusíte naň zomrieť. Pacient, ktorému diagnostikujeme rakovinu prostaty, môže dostať podľa konkrétnych výsledkov ako jednu z možností aj akoby „neliečbu“. Neznamená to ale, že len tak sedíme. Chorý je aktívne sledovaný, ale pokiaľ sa to nezačne zhoršovať, jednoducho povedané čakáme. Slováci však zatiaľ veľmi nie sú nastavení na to, že by v pohode vedeli žiť s faktom, že majú rakovinu a nič sa s tým nerobí.

Iste, to je predsa prirodzené. Ak má človek v sebe niečo, čo môže o päť rokov prepuknúť v rakovinu, prečo to nevyrežete?

Je to o tom, že kvalita života človeka počas tých piatich rokov, keď sa s ním nerobí nič, je oveľa lepšia, než by bola, keby mal napríklad nežiaduce účinky či už chirurgickej alebo inej liečby. Bolo zistené, že polovica mužov po sedemdesiatke, ktorí zomreli na úplne iné diagnózy, zväčša kardiovaskulárne, mali v pitve prítomný karcinóm prostaty. A ten sa nijako neprejavil, nevedelo sa o ňom a nemal žiadne percento podielu na úmrtí človeka. Preto je na zváženie sa rozhodnúť, akú liečbu pacientovi navrhnete, s ohľadom na jeho vek, diagnózy, celkový fyzický stav.

Muži, ktorí majú problém s tým, že by sa ich mal dotýkať iný muž, za mnou cestovali aj zo vzdialenejších kútov Slovenska. 

To ale neznamená, že muži nemusia chodiť na preventívne prehliadky...

To určite nie, ide o dôležité množstvo zachránených životov. Aj s nežiaducimi účinkami liečby je lepšie žiť ako nežiť. Ale percento mužov, ktorí chodia na preventívne prehliadky je stále malé. Bežne príde aj sedemdesiatnik, ktorý ešte na vyšetrení nikdy nebol.

Čím to je?

Je to zvláštne, lebo mám pocit, že sa už o tomto probléme dosť hovorí, robia sa osvetové podujatia, medializácia problému karcinómu prostaty je asi najväčšia v urológii. A stále nechodia. Najskôr by som to videla v tom, že sa hanbia dať vyšetriť. Každý si prečíta na internete niečo o per rectum vyšetrení, teda vyšetrení prostaty cez konečník, a už sa bojí. Alebo sa samoliečia. To je ďalšia vec.

Aj preto si myslím, že ak má muž problém s močením, mal by prísť do urologickej ambulancie a potom nech už sa rozhodne, čo ďalej. Keď nemá karcinóm prostaty, ale len benígne zväčšenie, môže si vybrať, či sa bude liečiť liekmi na predpis alebo voľnopredajnými preparátmi. Avšak mal by byť vyšetrený, aby si neliečil sám karcinóm prostaty. Príznaky sú totiž veľmi podobné.
 

Ako sa toto ochorenie prejavuje? Čo si treba predstaviť pod problémom s močením?

Výskyt stúpa s rastúcim vekom. Zväčša nájdeme karcinóm u starších mužov, ktorí majú zároveň aj benígne zväčšenie prostaty. U niekoho už aj po tridsiatke, u niekoho neskôr, to je veľmi individuálne. Keď sa zväčší na úroveň, že začína vytvárať tlak na močovú rúru, môže spôsobiť slabší prúd moču, horšie vyprázdňovanie, častejšie močenie, niekedy s tým môže súvisieť aj porucha erekcie. To sú najčastejšie problémy. Môže sa objaviť aj krv v moči, ale to menej často. Tá sa objavuje skôr pri karcinóme močového mechúra ako prostaty.

Muži po päťdesiatke majú podľa zákona nárok absolvovať preventívnu prehliadku, aj keď nemajú žiadne subjektívne ťažkosti. Všeobecná zdravotná poisťovňa túto hranicu posunula o desať rokov skôr a uhrádza urologickú preventívnu prehliadku už všetkým štyridsiatnikom, aj keď sa ochorenie nevyskytuje u ich najbližších príbuzných... 

V tomto veku sa síce vyskytuje rakovina menej často, ale zase dnešní mladší muži sa viac o seba starajú a prídu. Vďaka tomu sa počet vyšetrených pacientov zvýšil.

Príde sem teda muž v strednom veku a čo sa deje?

V prvom rade sa porozprávame o jeho anamnéze, na čo sa lieči, aké lieky užíva. Dnes už majú štyridsiatnici rôzne zdravotné problémy, ako vysoký tlak, cholesterol. Potom sa prehmatá brucho, urobí sonografia obličiek, močového mechúra a prostaty. Potom sa vyšetrí pohmatovo vonkajší genitál a prostata cez konečník. Toho sa vždy všetci najviac boja. Dopredu ich upozorním, že sa nemusia. Moje skúsenosti sú také, že na to nikdy nikto nijako zvlášť nereagoval. Keď šetrne pristupujete k pacientovi, nie je s tým problém.

Ako vyzerá vyšetrenie penisu?

Stiahne sa predkožka, či nie je zúžená, zapálená, niekedy môže ťažké zúženie predkožky spôsobovať problémy s močením, vylúčime zápal, výtok, kondylómy. Je to naozaj rýchle. A tiež môžeme náhodou objaviť aj karcinóm penisu. Nie je to veľmi časté ochorenie, ale vyskytuje sa.

To by si snáď muži všimli...

Niekedy by ste sa čudovali. Mala som prípad, kedy som sama ostala veľmi prekvapená. A ten človek nikomu nič nepovedal. Nádor na penise je zväčša ako vriedok, nehojace sa miesto, mokvajúca belavá ranka. V horšom štádiu to vyzerá doslova ako karfiol. Pacienti si to liečia sami, natierajú si to, máčajú v repíku. V závislosti od toho, v akom štádiu ochorenie zachytíte, môže muž pri operačnom riešení prísť o časť penisu alebo aj celý penis. Podľa toho, ako hlboko a kam to prerastá. Včasným zákrokom ale vieme zachrániť život.

Ženy tiež na gynekologické prehliadky veľmi nedbajú, chodí ich len okolo tridsať percent. V porovnaní s mužmi je to však vyššie číslo. Predsa len je prirodzené, že sa nechávajú od osemnástich rokov vyšetriť každý rok. Muž má vyšetrenie absolvovať aspoň po päťdesiatke raz za tri roky a má s tým problém...

Mnoho žien nechodí na preventívne prehliadky, tak ako by malo. Vždy sa ich na to pýtam a len si vzdychnú. Niektorá nebola desať rokov, iná dvadsať rokov alebo od pôrodu, ale stále je tých poctivých, čo chodia pravidelne, viac než mužov. Medzi mužmi sa dnes už nájdu aj tridsiatnici, ktorí chcú prehliadku len tak a sú ochotní zaplatiť si vyšetrenie sami. Sú to však výnimky. Môže to byť aj tým, že u žien sa gynekologické ochorenia vyskytujú aj v mladšom veku a je ich viac.

Vráťme sa k prehliadke. Keď vyšetríte penis, vyšetríte konečník...

Vyšetrím penis, semenníky a potom vsunutím prsta do análneho otvoru sa prehmatá prostata.

Čo konkrétne skúmate?

Na vysokej škole sme na to mali maketu. Keď sa prostata prehmatá, mala by mať plus mínus veľkosť ako gaštan. Pacient mi povie, či ho to nebolelo. Zväčša to nebolí, bolesť môžu pociťovať, len keď je tam akútny zápal. Dokážem vyhodnotiť, či je to ohraničené, či tam nie sú uzlíky, či je to tkanivo mäkké alebo tuhšie. Najmä mladší sa tohto vyšetrenia boja a odmietajú ho. Pýtajú sa, či nestačí  len vyšetriť sonom? Nestačí. Na sone niečo vidím, odmeriam si približnú veľkosť prostaty, ale vyhodnotenie elasticity či tuhosti sa nedá nahradiť ničím iným.

Nádor na penise je zväčša ako vriedok, nehojace sa miesto, mokvajúca belavá ranka. V horšom štádiu to vyzerá doslova ako karfiol.  

Dali by sa nainštruovať partnerky alebo partneri, ako na to a robili by mužom doma takéto vyšetrenie sami? Skontroluj ma najskôr ty a keď bude problém, pôjdem k lekárovi...

Určite nie. Na správnu diagnostiku skutočne potrebujú skúsenosti. Ťažko by vedeli odlíšiť, čo je už problém, lebo niekedy môžu cítiť ako nejaké zhrubnutie len tvrdú stolicu. Keď som nastúpila na urológiu, tiež som nemala skúsenosti a bolo potrebné najskôr zaúčanie. Vyšetrovali sme pacientov spolu so starším lekárom, on mi opisoval, čo tam hmatá a potom som skúsila ja.

Stáva sa, že muži, ktorí nechodia na preventívne prehliadky, respektíve dlhšie príznaky rakoviny prostaty ignorujú, prídu, až keď ich bolia kríže a už majú metastázy v kostiach... Čo s nimi?

Za posledné roky sa zvýšil záchyt karcinómov prostaty v lokalizovaných štádiách, kedy je možná kuratívna liečba. Ale áno, existujú prípady, že už majú metastatické ochorenie a vtedy majú horšiu prognózu.

Málokto vie, že rakovina prostaty sa prakticky lieči kastráciou. Ako to prebieha?

Metóda prvej voľby pri lokalizovanom karcinóme je jeho chirurgické odstránenie. Druhý adekvátny typ liečby je rádioterapia. Karcinóm prostaty je ochorenie, ktoré je závislé na testosteróne. Pokiaľ pacient nepodstúpi radikálnu operáciu, prichádza na rad hormonálna liečba. Keď tú liečbu nazveme kastráciou, znie to hrozne, ale v podstate je to tak.Pacient dostane lieky, ktoré úplne vyblokujú testosterón, tým pádom sa neviaže na prostatu a kvázi neživí ten karcinóm.

Spôsobíme im ako keby prechod, ako majú ženy v menopauze. Hormonálna liečba má zmysel pri pacientoch, ktorí dostávajú rádioterapiu a bol tam už pokročilejší nález. Bolo dokázané, že pri tejto kombinácii mali lepšie prežitie. Hormonálna liečba samotná sa používa len v prípadoch, kedy nie je možný žiadny iný variant. Je to udržiavacia liečba, ktorá zabraňuje, aby nádor rástol. Vtedy však neviete povedať pacientovi, kedy prestane karcinóm na túto liečbu reagovať.

To sa môže stať. A druhá vec je, že to môže spôsobovať mužom osteoporózu. Platí to u mužov rovnako, ako aj u žien. Nedostatok hormónov spôsobuje rednutie kostí.

Čo sa s mužským organizmom vtedy deje?

Pri hormonálnej liečbe mávajú podobné prejavy ako ženy v prechode. Môžu mať návaly, bolestivé prsníky...

Tvorba testosterónu ale tiež ovplyvňuje tvorbu spermií. Čo s tým?

To však pri rakovine prostaty neriešite ako prvoradé. Zaoberáte sa tým, aby ste zachránili život. Karcinóm prostaty sa zvyčajne vyskytuje vo vyššom veku a väčšinou už vtedy muži deti majú a otázka plodnosti nie je téma.

Ovplyvňuje to aj sexuálny život?

Rakovina prostaty a jej liečba idú takmer u každého pacienta ruka v ruke s erektilnou dysfunkciou, alebo teda absolútnou neschopnosťou ešte mať pohlavný styk.
 

 
Aká je úspešnosť liečby?

V závislosti na štádiu ochorenia. Pri lokalizovanom ochorení je šanca vyliečenia veľká. Keď je ochorenie obmedzené len na prostatu, nie sú tam metastázy ani prerastanie do okolia a pacientov zdravotný stav mu umožňuje dostať kuratívnu liečbu, čo je buď chirurgický zákrok, alebo rádioterapia, tak takýto človek zväčša nezomrie na rakovinu prostaty. V tom je veľký zmysel preventívnych prehliadok.

Semenníky si však, na rozdiel od prostaty, môžu vyšetrovať muži sami. Podobne ako ženy prsia. Ako na to?

Semenníky sú dobre a voľne prístupné, každý deň si ich muži umývajú a stačí len, aby si ich poznali. Vyšetrovať by sa mali ideálne raz za mesiac. Popozerať, aký majú tvar, či tam niečo necítia. Stačí, keď si ich pri umývaní v sprche dôkladnejšie pohmatajú, zásada je robiť to jemne, netlačiť. Povrch má byť hladký, bez nerovností. Mnohí prídu vyľakaní, lebo cítia štruktúry ako nadsemenník a semenný povrazec. Väčšina z tých, čo si myslia, že si niečo našli, si nahmatajú práve to. Nádor cítiť ako tvrdú hmotu rôznej veľkosti, pričom tvrdá môže byť ako kosť. Vtedy treba ešte sonografické vyšetrenie a odobratie krvi na onkomarkery.

Rakovina semenníkov ale nie je záležitosť päťdesiatnikov. Kto je najviac ohrozený?

Tá sa hlavne vyskytuje u mladších ročníkov. Sú to mladí muži až deti. V rozpätí veku medzi 15 - 30 rokmi je prvý vrchol, potom to pomaly klesá a po 70-tke je výskyt veľmi ojedinelý.  

Ako dlho môže žiť pacient s touto diagnózou, ak o nej nevie?

Tam to nie je ako pri prostate. Keď príde pacient, ktorému zistím tumor na semenníku, tak by mal byť operovaný takmer ihneď. Odporúča sa dlho nevyčkávať. Zvyčajne takých ľudí posielame rovno na hospitalizáciu, a to prakticky okamžite z ambulancie, prípadne na druhý deň. Pri tejto diagnóze je totiž príznačné rýchlejšie šírenie rakovinových buniek cez lymfatické cievy a semenný povrazec.

Rovno, ako sa odstráni celý semenník, sa robí CT brucha a pľúc, aby sa zistilo, či tam nie sú metastázy. Počká sa na výsledok histológie, podľa ktorej sa stanoví prognóza a ďalšia liečba u onkológa. Niekedy dostanú len zaisťovaciu rádioterapiu, ožiaria im lymfatické uzliny, niekedy jeden – dva cykly chemoterapie, niekedy je potrebné viac cyklov a niekedy sa ešte vyberajú aj uzliny. Toto ochorenie je vzhľadom na možnú rýchlu progresiu určite horšie, než rakovina prostaty. Preto je dôležité myslieť na prevenciu a semenníky si priebežne kontrolovať.