Rozhodujúci vplyv na rakovinu prostaty má vek, rasa a dedičnosť

Vy ste jeden z tých lekárov, ktorého ľudia poznajú nielen z ambulancie a nemocnice, ale aj z instagramu, kde modernou, vtipnou a hlavne pútavou formou popularizujete urológiu. Naše štatistiky hovoria, že na prevenciu k urológovi chodí iba sedem percent mužov, čo je z môjho pohľadu veľmi málinko.

Aké sú vaše skúsenosti? Starajú sa muži o svoje zdravie alebo to podceňujú?

Stotožňujem sa s tým, je to málo. My máme trošku lepšie štatistiky, je to zhruba štrnásť percent mužov, ktorí chodia, ale či je to sedem, či štrnásť, stále je to nesmierne málo vzhľadom na to, že by mali prísť všetci. Ako ste spomínali instagram, išiel som do toho práve s tým, že chcem robiť nejakú osvetu aj takouto formou, je to síce pre mladšie generácie, ale oni potom pozvú svojich rodičov, starých rodičov, nech idú k urológovi. Nech nepodceňujú prevenciu a zároveň vychovávame nové generácie, že keď oni budú v tom veku, už budú vedieť, že majú ísť k urológovi, už to bude iné, takže robím to aj preto, aby bola inovatívna a interaktívna forma osvety.

Prečo sa muži vyhýbajú urológovi? My, ženy, v rámci prevencie navštevujeme gynekológa každý rok a čo si budeme klamať, nie je to nič príjemné. Je to u urológa ešte nepríjemnejšie? Je to bolestivé alebo z čoho pramení tá neochota a strach navštíviť urológa?

Ide o to, že u žien sa to nastavilo prirodzene, majú to vžité, pretože aj súčasťou pôrodu je nejaká príprava a návšteva gynekológa, ženy sú k tomu vedené celý život. Tým, že prevencia urologických vyšetrení je až po štyridsiatke, nemajú to v sebe zakorenené. Navyše, prevencia je stále pre mnohých ľudí veľký otáznik, nevedia, čo to je. Vždy to bolo nastavené tak, že k lekárovi idem, keď ma niečo bolí. Preventívna prehliadka znamená, že nič mi nie je, ale mohlo by byť a štatistiky hovoria, že som v rizikovom veku, a preto sa dám preventívne vyšetriť.

Muži, odbúrajte strach z neznámeho. Nie je to nič hrozné, to vyšetrenie trvá pár minút.

Muži sa toho boja asi preto, lebo je to niečo neznáme a majú z toho strach, že čo tam s nimi budú robiť, načo je to dobré, ako to prebieha, je to intímne vyšetrenie, nie sú na to zvyknutí. Tento stres sa snažíme odbúrať rôznymi osvetovými kampaňami, preto som aj tu. Odbúrať strach z neznámeho a vysvetliť, že to nie je nič hrozné, že to vyšetrenie trvá pár minút. Áno, treba sa objednať a absolvovať čakanie v čakárni, ale týchto pár minút sa človeku vyplatí na zdraví na dlhé roky dopredu.

Priblížme mužom, čo sa počas preventívnej prehliadky u urológa deje.

Ešte by som chcel objasniť mýtus, urológ totiž vyšetruje mužov aj ženy, ale preventívna prehliadka sa týka vyslovene mužov po štyridsiatom veku, keď mali v rodine (napr. otca) s výskytom rakoviny prostaty. Pokiaľ nemali, platí pre všetkých mužov, že musia prísť k urológovi po päťdesiatke. Vyšetrenie prebieha tak, že príde pacient a my sa s ním porozprávame, aby sme zistili jeho kvalitu močenia, zameriavame sa najmä na urologickú oblasť, ale aj na celkové zdravie. Zisťujeme anamnézu, lieky, ktoré užíva, aké operácie prekonal, či má na niečo alergiu.

Potom nasleduje fyzikálne vyšetrenie, čiže prehmatáme brucho a genitál pacienta a nasleduje vyšetrenie prstom cez konečník, čo je najväčší postrach, ale je to krátke, rýchle vyšetrenie. Muži sa toho boja, ale potom vždy hovoria, že nebolo to nič príjemné, ale ani bolestivé. Skrátka, bolo to len zvláštne, ale neprekážalo im to. Robíme ultrazvuk, odoberáme moč a krv. Takto vyzerá komplexná preventívna prehliadka u muža, o chvíľu je všetko hotové a vieme významne pomôcť mužovi, ak má príznaky zo zväčšenej prostaty, a to veru býva vo vyššom veku. Po šesťdesiatke má už každý druhý muž mikroskopicky zväčšenú prostatu, to je veľmi vysoké číslo. Rakovina prostaty je jedna z najčastejších rakovín v mužskej populácii, neprejavuje sa nijakým spôsobom, žiadnymi príznakmi, dokonca v úvodnom štádiu ani nebolí. Jediná možnosť je takto preventívne rakovinu zachytiť, v skorých štádiách je pomerne dobre zvládnuteľná liečbou, takže preto je to dôležité.

Môžem potvrdiť, že aj podľa našich štatistík je to jedno z najčastejších onkologických ochorení mužov v Európe a po rakovine prsníka je druhým finančne najnáročnejším ochorením. Vlani sa na ňu liečilo cez 21 000 poistencov VšZP.

Sú predsa len nejaké varovné signály, pri ktorých už treba zbystriť pozornosť a objednať sa k urológovi?

Najdôležitejším varovným príznakom je vek, keď už muž prekročil päťdesiatku, tak vtedy musí ísť na preventívnu prehliadku každý jeden bez výnimky, naozaj každý.

Každý rok alebo stačí raz za tri roky?

Stačí raz za tri roky. Ďalším varovným príznakom je, že sa vyskytla v rodine. Dajme tomu otec alebo starý otec mali rakovinu prostaty, alebo niekto v ďalšom príbuzenstve. Je to varovný prst, že aha, niečo takéto v rodine bolo, môžem mať zvýšené riziko, idem sa preventívne vyšetriť. Inak sa v skorých štádiách rakovina prostaty, bohužiaľ, neprejavuje nijako. Absolútne ničím. Môže byť úplne asymptomatická. Keď už majú muži ťažkosti napríklad s častým nočným močením alebo pocity neúplného vyprázdnenia (príznaky dolných močových ciest), to je veľmi časté, ale je to práve nezhubné zväčšenie prostaty. Zhruba každý ôsmy šesťdesiatnik má už takéto viditeľné ťažkosti.

Rakovina prostaty je jedna z najčastejších rakovín v mužskej populácii, neprejavuje sa nijakým spôsobom, žiadnymi príznakmi, dokonca v úvodnom štádiu ani nebolí.

Je to veľká skupina pacientov, a aj to nezhubné zväčšenie prostaty musíme liečiť, pretože môže viesť k trvalému poškodeniu mechúra alebo obličiek. Aj keď je nezhubné, je to nepríjemné ochorenie a čím skôr ho podchytíme a liečime, tým lepšie. Na preventívnej prehliadke sa určite vyjadríme aj k tomuto, nielen k rakovine prostaty.

Potom čo ste v Dánsku absolvovali výskumnú stáž, od roku 2019 vykonávate špeciálne vyšetrenie prostaty alebo špeciálnu diagnostiku rakoviny prostaty. Povedzte nám o tom viac.

Ja som bol v Dánsku v rámci výskumu a následne som sa bol túto metódu naučiť v nórskom Osle. Ide o fúznu transfúziu prostaty. Znie to celkom zložilo, ale keď si rozoberieme jednotlivé slová, tak ide o špeciálnu biopsiu prostaty, ktorá sa robí pri podozrení na rakovinu prostaty. Na to, aby sme vedeli, či muž má rakovinu, musíme odobrať vzorky z prostaty, ktoré následne skúma pod mikroskopom histopatológ. Zhodnotí ich, potvrdí alebo vyvráti diagnózu rakoviny, to je bežné aj pri ostatných druhoch rakovín.

Táto inovatívna metóda je inovatívna v tom, že my sme doteraz používali na indikáciu iba obyčajný ultrazvuk, ktorý žiadne podozrivé ložisko v prostate nevidí. Jednoducho je slepý, takže sa vzorky brali z prostaty náhodne z oblastí, ktoré sú pre výskyt rakoviny typické. Táto nová metóda robí fúziu, čiže pacient absolvuje magnetickú rezonanciu, ktorú následne pomocou softvéru sfúzujeme (spojíme) s ultrazvukovým obrazom a my potom vidíme na ultrazvuku to, čo vidí magnetická rezonancia. Zrazu tam vidíme podozrivé lézie, ktoré nám popíše rádiológ a my vieme odobrať vzorku priamo z týchto podozrivých ložísk prostaty.

Dá sa to robiť cez konečník, lenže odtiaľ je k niektorým častiam prostaty horší prístup a tiež trochu vyššie riziko infekcie. Dá sa to robiť aj cez kožu, ako to robíme my, vďaka čomu je metóda mimoriadne presná, efektívna a má veľký záchyt rakoviny prostaty.

Kde všade sa takéto vyšetrenie vykonáva, iba u vás v Martine?

My sme v podstate boli prví, ktorí s touto metódou na Slovensku začali, potom som bol zaškoliť aj kolegov v Trenčíne, takže postupne sa to rozširuje. Teší ma, že diagnostika sa na Slovensku posúva významným smerom dopredu, čiže aspoň to sú pozitívne správy.

Keď už majú muži ťažkosti s častým nočným močením alebo pocity neúplného vyprázdnenia, ide o nezhubné zväčšenie prostaty. Zhruba každý ôsmy šesťdesiatnik má takéto viditeľné ťažkosti.

Vy ste naozaj veľmi aktívny lekár. Okrem iných vecí, ktoré sa týkajú urológie, sa venujete aj výskumu liečby rakoviny prostaty. Stále to platí?

Áno, tento výskum bol podporený grantom Ministerstva zdravotníctva. Spojili sme sily (americký, dánsky a slovenský tím, v ktorom som bol ja ako jeden z hlavných riešiteľov) a snažili sme sa aj týmto novým prístupom skúmať nové možnosti liečby rakoviny, nielen diagnostiky, ale aj liečby. Tak, že by sa dali priamo do prostaty aplikovať nejaké chemoterapeutiká alebo látky, ktoré by lokálne deštruovali karcinóm. Nebolo by potrebné odstrániť celú prostatu, ale dalo by sa to urobiť len lokálne.

Tento výskum stále prebieha, my sme prácu prezentovali na americkom kongrese Americkej urologickej spoločnosti a boli sme úspešní. Prezentoval kolega z Ameriky, ja som bol spoluautor a prácu vysoko ocenili. V kategórii predbehla Harvard, Yale a takéto prestížne univerzity, takže to bola poklona našej niekoľkoročnej práci a sám som bol prekvapený, že sa to takto podarilo. Pochopiteľne sa z toho teším.

Wau. A v akom je to štádiu? Už je nová metóda liečby až tak ďaleko, že by čoskoro mohla byť prístupná pre pacientov aj na Slovensku?

V podstate to všetko zastrešuje profesor Zvara, je to významný profesor, ktorý teraz pôsobí v Dánsku, pôvodom je z Bratislavy. Momentálne prebieha patentové konanie a robia sa ďalšie úkony, takže do budúcna to zahŕňa ešte viac krokov, aby sa to dostatočne vyskúmalo a overilo, že metóda naozaj funguje. A potom verím, že to bude aplikovateľné aj v bežnej praxi, a to v blízkej budúcnosti.

Akurát rozmýšľam nad tým, že o slovenskom zdravotníctve sa, žiaľ, častejšie hovorí v duchu, že inovatívne lieky, inovatívne liečby sa k nám dostávajú veľmi pomaly a neskoro, ale keď počúvam vás, mám pocit, že aj slovenské zdravotníctvo je svetové.

Ako sa taký lekár zo Slovenska ako vy, mladý a veľmi iniciatívny, dostane do medzinárodného tímu, ktorý sa venuje výskumu liečby rakoviny? Ako sa vám to podarilo?

Povedal by som také nejaké klišé, že systematickou, vytrvalou prácou. Určite mi k tomu pomohlo aj rodinné zázemie, pretože u nás v rodine boli všetci buď lekári, alebo učitelia, akademici, takže som mal k tomu od detstva vzťah. Na druhej strane treba povedať, že veda sa na Slovensku nerobí jednoducho. Vyžaduje si to obetu času, financií, nie je to priamočiare ako v zahraničí, kde sú skúsenosti a veľké tímy, ale myslím, že sa to zlepšuje aj tu. Je veľa mladých, zapálených vedcov, ktorí sa snažia niekam to posunúť. Nie vždy je to jednoduché, ale keď sa človek snaží, nakoniec to môže priniesť nejaké ovocie a výsledky.

Chcel by som apelovať aj na druhých, aby to nevzdávali, i keď pochopím, keď to niekto vzdá a pôjde do zahraničia, kde si vedcov vážia viac. Dá sa to robiť aj u nás, i keď zložitejšie.

Poďme späť k liečbe rakoviny, k aktuálnym možnostiam na Slovensku. Vy ste už aj spomenuli, že ak sa rakovina prostaty zachytí vo včasnom štádiu, čo je možné vďaka prevencii, na ktorú apelujeme, je to dobre liečiteľný nádor. Dá sa povedať, že je aj vyliečiteľný?

Áno, keď sa rakovina zachytí v skorých štádiách, existuje vždy niekoľko možností liečby. Jedna z nich je aktívne sledovanie, kedy povieme pacientovi, že áno, máte v tele rakovinu, ale nebudeme ju operovať a liečiť, budeme vás len prísne a aktívne sledovať, pretože vieme, že konkrétne táto vaša rakovina je nízkoriziková. Má teda nízke riziko agresívneho priebehu v najbližších rokoch, tým pádom k nej môžeme pristupovať konzervatívnejšie a nemusíme siahať hneď po radikálnej liečbe, lebo každá radikálna liečba má aj svoje nežiaduce prejavy.

Na druhej strane treba povedať, že veda sa na Slovensku nerobí jednoducho. Vyžaduje si to obetu času i financií.

Preto sa vymyslelo toto aktívne sledovanie a overilo sa mnohými štúdiami. Radikálna liečba má tiež svoje miesto, napríklad operačné odstránenie kompletne celej prostaty. Keď sa táto liečba urobí vhodne zvoleným pacientom, tak im môže zachrániť život. Vyhnú sa celotelovým komplikáciám, keď rakovina metastázuje, metastázy v kostiach spôsobujú bolesti kostí, ďalšie prejavy sú chudokrvnosť, odpadávanie, únava, chudnutie, a tak ďalej.

Pacienti vo vysokom štádiu rakoviny prostaty vyzerajú relatívne zle, našťastie, aj pre nich existuje liečba, ktorá im vie skvalitniť život, ale keď sa vieme týmto štádiám vyhnúť alebo ich aspoň oddialiť, tak je to len dobré. Na to slúžia tie preventívne prehliadky, aby sme to zachytili čo najskôr.

Dá sa rakovine prostaty predchádzať, respektíve poznáme rizikové faktory, ktoré prispievajú k jej vzniku?

Rizikové faktory rakoviny prostaty sú v podstate rasa, naša kaukazská rasa je riziková, čo sa týka karcinómu prostaty. Tak isto predstavuje riziko vyšší vek a pozitívna rodinná anamnéza. Tieto tri sú najdôležitejšie, no ničoho z toho sa zbaviť nevieme. Telo starne, rasu máme danú a tak isto aj riziko v rodine, čiže nie je veľa možností, ako predísť rakovine. Jediné, čo môžu muži urobiť, je to, že budú chodiť pravidelne k lekárovi, že absolvujú tieto preventívne prehliadky a ak tam už rakovina má byť a má byť vysokoriziková, tak sa aspoň zachytí a lieči.

V praxi sa špecializujete nielen na rakovinu prostaty, ale aj na močové kamene a urozápaly. Sú toto u Slovákov časté diagnózy?

Čo sa týka močových kameňov, je to jedna z najčastejších diagnóz v urológii. My máme v každej jednej službe aspoň jedného pacienta s problémom, že kamienok vycestuje z obličky, prestupuje cez močovod a vyvolá tieto nepríjemné bolesti. To je veľmi častá diagnóza, ktorá postihuje ako mužov, tak i ženy a čo sa týka zápalov, tak zápal močového mechúra je typický u žien a je to kvôli anatómii, kvôli kratšej močovej trubici sa pomerne jednoducho zavlečú baktérie do močového mechúra.

Ak sa zápal objaví raz za rok, nie je to žiadny problém. Samozrejme, potrebujete antibiotiká a poriadne to preliečiť, ale je to bežné ochorenie. Pokiaľ sa ale opakuje často, môže to znamenať, že je tam nejaká anatomická prekážka, že tam stojí moč, že sa tam zhromažďujú baktérie, je oslabená imunita močového mechúra a vtedy nestačí bežné vyšetrenie u všeobecného lekára, ale takáto žena musí byť vyšetrená urológom.

Ak sa ale objaví zápal močového mechúra u muža, musí byť vyšetrený urológom hneď, pretože tam to býva väčšinou vážnejšie ochorenie, ktoré mohlo byť spôsobené len nejakým prechladnutím odspodu, to znamená dlhým sedením na studenom, ale môže ísť aj o zápal prostaty, o zápal nadsemenníkov, kde sa potom môže vyvíjať absces, a teda hnisavé ložisko. I tam môžu byť anatomické prekážky, preto to všetko musí urológ potvrdiť alebo vylúčiť, diagnostikovať a poriadne preliečiť.

Nuž, len muži v takýchto prípadoch idú radšej do lekárne alebo za nejakou babkou bylinkárkou, než by mali navštíviť urológa, je aj toto riešenie?

Ja som veľký fanúšik byliniek, pretože bylinková terapia naozaj vychádza z rokmi overených poznatkov a potvrdzujú to aj štúdie, že byliny majú v sebe účinné látky, ale, samozrejme, je to len podporná liečba. Nemôžeme sa na to spoľahnúť, nič také ako umelá verzus prírodná medicína neexistuje, lebo všetky tie látky pochádzajú z prírody, len sú chemicky syntetizované a zmnožené. Dobrým príkladom sú brusnice. V nich sa naozaj vyskytuje extrakt, látka, ktorá je funkčná proti zápalu močového mechúra, lenže je jej tam tak málo, že človek by musel zjesť kilá brusníc, aby sa to prejavilo aspoň nejako.

Nie je veľa možností, ako predísť rakovine. Jediné, čo môžu muži urobiť, je to, že budú chodiť pravidelne k lekárovi, že absolvujú tieto preventívne prehliadky a ak tam už rakovina má byť, tak sa aspoň zachytí a lieči.

A práve preto sú rôzne preparáty, ktoré majú túto látku syntetickú a majú ju v dostatočnom množstve, ale tak ako pri tých bylinách – spomínaná látka má len určité obmedzené možnosti, ako funguje a aktívny bakteriálny zápal, keď sú tam premnožené baktérie a útočia, musí byť liečený medicínsky. To znamená, že nastáva čas antibiotík. Chcem ale zdôrazniť, že pri opakovaných zápaloch u žien alebo u mužov môže byť iná príčina, prečo ten opakovaný zápal vznikol. Je to bakteriálny zápal, sú tam baktérie, ale mohli sa tam dostať preto, lebo sa zle vyprázdňuje močový mechúr, stojí v ňom moč, to býva pri zväčšenej prostate u mužov a tým pádom, že stojí moč v mechúre, množia sa tam baktérie a vyvolajú zápaly.

Ak dáme jednorazovú antibiotickú kúru, preliečime síce aktuálny zápal, ale on v budúcnosti vznikne znovu, pretože sme nevyriešili ten hlavný problém, ktorý tam bol a síce zväčšenú prostatu. Takýto stav môžeme vidieť napríklad aj u žien vo vyššom veku, ktoré majú prolaps, čiže dochádza k zaškrteniu močovej trubice a zase stojí v mechúre moč a znovu tam rastú baktérie. Je na mieste nepodceňovať to, navštíviť lekára, a potom aj urológa.

Aj urologické čaje majú svoje opodstatnenie ako podporná liečba?

Áno, samozrejme.

Máte pre nás aj nejaké konkrétne tipy?

Ja som oslovil miestne bylinkárky u nás v Turci. Ono je to také romantické, že na hrade Sklabiňa majú hradnú bylinkáreň, kde pestujú bylinky podľa tradičných receptov a tieto ich bylinkové zmesi, ktoré sme dali dokopy, naozaj veľmi pomáhali pacientom. Aj lekárnici povedali, že je to ozaj kvalitná bylinná zmes, že to vidno a pomáhalo to. Existujú rôzne takéto čaje, len sa treba poradiť s lekárnikom, oni tomu rozumejú, že ktorý je dobrý, má vhodné zloženie, dostatočne spracované lístky, lebo niekedy je to pomleté jedno cez druhé a nie je to v dostatočnej kvalite.

Ak budem piť pivo, prípadné kamene sa nám vyplavia, rozpustia alebo sa ani nevytvoria. Pivo pôsobí aj ako prevencia, hovorí sa. Čo je na tom pravda?

Toto je jeden z najväčších mýtov v urológii, ja ho stále vyvraciam a stále sa vracia ako bumerang, lebo sa to rokmi natoľko zaužívalo. Vznikla predstava, že niektoré značky piva sú zásadité, že v podstate robia aj moč zásaditým, ale, bohužiaľ, je to mýtus. Každý alkohol mení PH moču na kyslé. Také niečo ako prekyslenie organizmu v podstate neexistuje, je to acidobázická rovnováha, to funguje trochu inak. Nedá sa vplyvom nejakej stravy dôjsť k nerovnováhe v kyslosti, také jednoduché to nie je. Strava však významne ovplyvňuje PH moču. Na toto sa v podstate zabúda, ja stále hovorím, že všetci pri obličkách intuitívne tušia, že pitný režim je dôležitý. Pochopiteľne, lebo to má priamy vplyv na kvalitu moču.

Moč má v sebe odpadové látky práve zo stravy, ktorú zjeme, čiže strava veľmi významne ovplyvňuje kvalitu moču a existujú rôzne potraviny, ktoré menia PH moču. Pivo okysľuje moč, tak ako každý alkohol, tým pádom v moči ľahšie rastú kamene, zároveň je močopudné. Väčšinou si ale nedáme jedno malé pivo, ale chlapi si dajú štyri veľké pivá akoby nič. Tým pádom je to nálož tekutín, ktorá odplaví z obličky kryštáliky, ktoré by predstavovali zárodky budúcich kamienkov a takýmto spôsobom sa naozaj dá zbavovať močových kameňov.

To, že pivo rozpúšťa močové kamene, je jeden z najväčších mýtov v urológii, ja ho stále vyvraciam a stále sa vracia ako bumerang, lebo sa to rokmi natoľko zaužívalo.

Určite ich pivo nerozpustí, ale vie ich z tela odplaviť. Rovnako funguje ale aj voda alebo džús. Pivo je močopudné a takto odplavuje kamene von z tela. To je celé.

Spomínali ste stravu, ktorá má na toto celé vplyv. Čo by ste teda odporučili, ako upraviť stravu, ak mám močové kamene?

Základ je jednoduchý a ten hovorí, že najlepšia výživa pre obličky je založená na stredomorskej strave, to je strava, ktorá sa je v okolí Stredozemného mora, poprípade jedlá z minulosti. V súčasnosti tie rýchle občerstvenia prenikajú všade do západného sveta, ale pôvodne bola strava bohatá na ryby, na ovocie, zeleninu, ale nevynechávala ani mäso a mäsové výrobky, len sa nekonzumovali v takej vysokej miere, ako je bežné v západnej strave.

Priamo živočíšne bielkoviny vedú k tvorbe močových kameňov, tiež nadmerné solenie, prejedanie, obezita, jedenie cukroviniek a sladených nápojov. Na druhej strane sa zistilo, že ani vegánska strava nie je úplne dobrá, čo sa týka zdravia obličiek a močových kameňov. Už je lepšie vegetariánstvo, ale štúdie (i keď to bude možno pre niektorých poslucháčov kontroverzné) hovoria, že najzdravšie je jesť aj trochu mäsa, jesť dostatok rýb, veľa ovocia a zeleniny, a to platí pre bežnú populáciu.

Plus dostatočný pitný režim, ktorý neznamená prelievať sa vodou, lebo aj to poškodzuje obličky, ale piť tak, aby bol moč svetložltý, čiže ani nie veľa, ani málo. Podľa toho či je teplo, či je zima, či športujem, alebo sedím, sledovať si farbu moču, keď je príliš tmavý, pijem málo, keď je príliš číry, pijem veľa.

Čo by sme mali piť, najideálnejšia je voda?

Štúdie prekvapivo hovoria, že aj tvrdá voda, aj minerálky nemajú jasný súvis s tvorbou močových kameňov, takže ľudia sa toho nemusia obávať. Je dobrá obyčajná voda, minerálne vody, ovocné šťavy a dokonca sú štúdie, ktoré tvrdia, že ako prevencia pre bežnú populáciu pred močovými kameňmi je výborná šťava zo 100 % pomarančového džúsu. Vhodná je aj káva, lepšia je ale s mliekom, pretože bežná populácia má nedostatok vápnika, takže aj keď nadmerná konzumácia vápnika vedie k močovým kameňom, bežná populácia ho nemá dostatok, a keď jeho príjem zvýši, tak chráni obličky.

Je to relatívne zložité, ale stále rozprávam o bežnej populácii, nie o ľuďoch, ktorí majú opakované močové kamene, tam je to zložitejšie a vieme to upravovať podľa konkrétneho typu kameňa.

Ako ste už naznačili, Slováci s týmto majú problém, pacientov s kameňmi je veľa. Čo najviac podporuje vznik kameňov?

Najčastejšie vznikajú močové kamene zo zlého pitného režimu, týka sa to skôr starších ľudí, ktorí už nemajú taký fyziologický pocit smädu. Keď menej pijú, majú hustejší moč a tvoria sa im tam kamene. Tak isto ale je mnoho mladých ľudí, ktorí zabúdajú piť, nestíhajú piť pre pracovné vyťaženie. Sú štúdie, ktoré tvrdia, že aj globálne otepľovanie bude viesť, a teda už aj vedie, k zvýšenej tvorbe močových kameňov. Spôsobujú to vysoké teploty, nedostatok pitnej vody a dehydratácia.

Je podstatný dostatočný pitný režim, ktorý neznamená prelievať sa vodou, lebo aj to poškodzuje obličky, ale piť tak, aby bol moč svetložltý, čiže ani nie veľa, ani málo.

Stále je najdôležitejší pitný režim, ale netreba zabúdať ani na stravu. Odporúčam spomínanú stredomorskú stravu. Najčastejší typ močových kameňov v bežnej populácii sú tzv. kalcium-oxalátové kamene, ktoré vznikajú aj z nadmernej konzumácie oxalátov, to znamená z potravín, ktoré sú bohaté na oxaláty. Bohužiaľ, sú to relatívne obľúbené potraviny: orechy, čokoláda, špenát, rebarbora, tieto sú veľmi bohaté na oxaláty.

To ale neznamená, že teraz by všetci mali prestať jesť orechovú čokoládu alebo si dávať rebarborový koláč, znamená to, že pokiaľ viem, že som vo vyššom riziku tvorby močových kameňov, lebo sa u niekoho v rodine vyskytli alebo ja som niekedy mal, poprípade mám povolanie, že počas dňa pijem málo, tak si treba dávať pozor na to, čo zjem. Ak zjem v daný deň hrsť orechov, tak už by som nemal zjesť za tým ešte aj tabličku čokolády a ešte si dať na obed špenátový prívarok. Takýmto spôsobom to trošku rozvrstviť, pomáha pomarančový džús a neprejedať sa sladkostí či živočíšnych potravín, ale dopriať si kvalitné potraviny.

Jeden mýtus sme už vyvrátili, aké sú ďalšie najznámejšie mýty, ktorým ľudia najviac veria?

Najznámejšie mýty v urológii okrem piva sú napríklad brusnice, ktoré sme už tiež spomínali. Dať si za hrsť brusníc a zápal mechúra prejde, nie je to tak. Vhodnejší je brusnicový preparát, baktérie treba zabiť antibiotikami. Veľký mýtus je aj to, že urológ vyšetruje len mužov. Urológ lieči aj ženské pacientky a máme ich veľa, lebo aj ženy majú obličky a močové mechúre a mýtus je aj to, že k lekárovi mám ísť, až keď ma niečo bolí. K lekárovi sa chodí aj preventívne, keď je to indikované. Tridsaťročný zdravý muž nemusí ísť na preventívne urologické vyšetrenie, iba ak by veľmi chcel. Podľa štúdií vieme, kedy sú preventívne prehliadky dôležité a vtedy by mal prísť povinne každý.

Mýtus je aj to, že k lekárovi mám ísť, až keď ma niečo bolí. K lekárovi sa chodí aj preventívne.

Vy musíte mať vo svojej ambulancii veľmi veľa zaujímavých príbehov a zážitkov. Čo vás najviac šokovalo, prekvapilo alebo pobavilo?

Vždy nás prekvapí ľudská tvorivosť, kreativita a to, ako niektorí pristupujú k zdraviu. Mal som vysokoškolsky vzdelanú pacientku, ktorá prišla s tým, že močí nesmierne často, že má stále nutkanie na močenie v noci aj cez deň a obáva sa, že má zápal. Nedal som jej antibiotiká, lebo sa mi to nezdalo. Pátral som ďalej a postupne sme zistili, že ráno vstane a vypije na posedenie liter čaju, takto pokračovala celý deň a pred spaním vypila ďalší liter a pol čaju. Keď som to zrátal, ona vypila za deň sedem litrov vody a tomu odpovedalo aj to, že chodí močiť každú chvíľu.

Vysvetlil som jej, že jej obličky fungujú normálne a že čo vypije, to aj vymočí. Ona sa ma aj tak spýtala, či jej pre istotu nedám nejaké antibiotiká. V tomto prípade ale nebolo treba dávať antibiotiká. Vždy nás niečo prekvapí. Sú to aj muži, ktorým zavedieme močový katéter a nie úplne pochopia, ako ten katéter funguje, že voda nejde hore kopcom, ale dole kopcom a niekedy si ho obmotajú proti prúdu hore po stehne až na bruchu majú to vrecúško zavesené. Potom sa čudujú, že sa im upcháva a moč neodchádza voľne z tela.

Alebo sa boja, aby im katéter nevypadol a lepia si ho lepiacou páskou medzi nohami a podobne, čiže ľudská tvorivosť nepozná hraníc. Vždy sa niečím prekvapíme.

Aké pracovné ciele máte pred sebou? Čo by ste vy chceli v urológii na Slovensku ešte dosiahnuť alebo zmeniť?

To je dobrá otázka. Určite by som chcel ešte pozdvihnúť úroveň urologickej vedy na Slovensku, ak to môžem tak trúfalo povedať, minimálne by som chcel prispieť svojou troškou. Tiež by som chcel stále zlepšovať úroveň kameňovej urológie. Teraz zažívame celkom rozmach, v posledných rokoch sa to výrazne posunulo na celom Slovensku dopredu. Z toho sa veľmi teším a pravidelne sa stretávame aj s kolegami na urologických kongresoch, diskutujeme o tom a snažíme sa to posunúť niekam dopredu. Moja vízia je, že jedného dňa by sme mohli aj my na Slovensku udávať nejaké celoeurópske trendy v niektorých oblastiach liečby močových kameňov.

Celý rozhovor si môžete vypočuť v našom podcaste Všeobecne o zdraví: