Tehotná Táňa prežila ťažkú autonehodu: Dieťa je úplne zdravé

Pred tromi rokmi bola Táňa Juríková najšťastnejšou ženou pod slnkom. Po dlhom čase sa jej podarilo otehotnieť, vo svojich tridsiatich piatich rokoch čakala prvého vytúženého syna Jakubka. Jej šťastie narušila vážna autohavária, ktorá jej spôsobila obrovské zdravotné komplikácie. Následky pociťuje dodnes. Najväčšiu radosť jej robí synček Jakub, ktorý je úplne zdravý.

Osudová autonehoda

Táňa Juríková z Veľkého Grobu sa tešila na novú rolu matky. Vo veku tridsaťpäť rokov sa jej po dlhej dobe podarilo otehotnieť. Na materstvo sa poctivo pripravovala, nakupovala detské veci a nevedela sa dočkať, kedy už svojho chlapčeka Jakubka bude držať v náručí. Dodnes spomína na tehotenstvo ako na najkrajšie obdobie svojho života. Všetko bolo ideálne. Až kým jej život nepoznačila osudová autohavária.

V ten deň sa Táňa s manželom tešili na to, že do ich prvého detského albumu pribudne snímok dieťatka z morfologického ultrazvuku. Na vyšetrenie však neprišli. Pred tromi rokmi ráno o ôsmej hodine dostali záchranári informácie o dopravnej nehode a čelnej zrážke s protiidúcim autom. V aute sa viezla aj tehotná Táňa, ktorá po náraze z vozidla vypadla.  „Prvé, čo mi napadlo bolo, že sme prišli o dieťatko. Vzápätí som si uvedomila, že mám niečo s nohami,“ spomína na osudný deň Táňa, ktorú záchranári previezli do nemocnice v Galante. Keďže jej zdravotný stav si vyžadoval urgentné vyšetrenie na magnetickej rezonancii, následne bola prijatá na Neurochirurgickej klinike vo FN Nové Zámky. Zlomenina prvého driekového stavca a stlačené korene miechy neveštili nič dobré. Ochrnutá mladá žena skončila na operačnom stole. Aj s bábätkom v brušku.

V rukách profesionálov

Hoci neurochirurgická klinika FN v Nových Zámkoch patrí k uznávaným pracoviskám, aj pre tamojších lekárov to bola veľká výzva. „V hre boli dva ľudské osudy a životy. Náš postup bol značne limitovaný tehotenstvom. Pacientka mala najkomplikovanejší stupeň zlomeniny chrbtice. Museli sme zabezpečiť fungovanie miechy a jej koreňov, zastabilizovať postihnutý úsek chrbtice dovtedy, kým nebude dieťatko dostatočne vyvinuté, aby bolo možné ukončiť tehotenstvo,“ hovorí prof. MUDr. Bruno Rudinský, CSc. Priznáva, že boli chvíle, keď si sami mysleli, že je to takmer nemožné. Pacienti boli totiž dvaja, a to, čo mohlo pomôcť pri liečbe jedného, mohlo zároveň ublížiť druhému. Každé vyšetrenie lekári medzi sebou konzultovali a hľadali prijateľné kompromisy. Neurochirurg, gynekológ, anesteziológ, kardiológ... Na špičkovej multidisciplinárnej zdravotnej starostlivosti sa podieľali odborníci z desiatich medicínskych odborností.  

Celý čas som verila, že všetko dobre dopadne.

Na dvanásty deň po operácii stav mamičky nečakane skomplikovala masívna pľúcna embólia. „Neželám to nikomu. Každý deň robíte milimetrové pokroky a zrazu príde niečo, čo vás vráti úplne na začiatok. Vtedy som si naozaj myslela, že umriem,“ hovorí Táňa. Jediné, čo si v tej chvíli uvedomovala, bola zúfalá túžba prežiť. Na tamojšej Klinike anesteziológie a intenzívnej medicíny sa jej ujala MUDr. Martina Hudecová. „Zobrala si ma k sebe a spolu sme bojovali o život. O dva životy. Pani doktorka je úžasný človek a môj naozajstný anjel strážny, ktorý stál pri mne aj počas celej ďalšej liečby,“ dodáva.

Vážny stav pacientky si vyžadoval prevoz na vysokošpecializované pracovisko do Bratislavy. „Nevedel som si predstaviť, ako to manželka zvládne. Pamätám si, ako mi odľahlo, keď na izbu prišla sestrička a oznámila, pani Juríková, o chvíľu vám to letí,“ hovorí jej manžel Pavel. Pre MUDr. Hudecovú to vtedy bola dlhá a náročná noc, počas ktorej zariadila letecký transport pacientky do NÚSCH Bratislava. Na tamojšom oddelení akútnej kardiológie – koronárnej starostlivosti Táňa podstúpila urgentný zákrok, pri ktorom jej obnovili prietok krvi. „MUDr. Jaroslav Sumbal robil pre mňa maximum. Všade bol pri mne a so mnou. Má obrovské srdce a moju vďaku, úctu a obdiv.“

Keď sa Tánin stav zlepšil, nasledovala hospitalizácia na Rehabilitačnom oddelení UN Bratislava – Ružinov, odkiaľ ju dva dni pred Vianocami prepustili do domáceho liečenia. V tom čase už začínala chodiť, síce s problémami, ale po vlastných. „Aj lekári to považovali za malý zázrak. Ja som však mala dvojnásobnú motiváciu, pretože som musela bojovať za dvoch,“ hovorí.

Jakubko prišiel na svet ako zázrak

Pred dvomi rokmi sa Táni narodil vytúžený syn Jakub. Vážil 2,5 kg a meral 47 cm.  Prišiel na svet cisárskym rezom na Gynekologicko – pôrodníckej klinike FN Nové Zámky. „Tehotenstvo sme ukončili v 37. týždni gravidity po konzultácii s neurochirurgom, pôrod prebehol bez komplikácii a chlapček sa narodil úplne zdravý,“  hovorí prednosta kliniky MUDr. Tibor Matuška, CSc.

„Napriek tomu, že som sa do poslednej chvíle bála, či bude v poriadku, celý čas som verila, že všetko dobre dopadne. A hoci sa mi Jakubko v porovnaní s inými deťmi na oddelení zdal maličký, my dvaja sme vedeli svoje. Dokázali sme spolu veľké veci,“ dodáva sympatická mamička. Napriek tomu, že jej zdravotné komplikácie vôbec neboli jednoduché, napokon všetko dobre dopadlo.

„Z medicínskeho hľadiska to nebolo pre nás nič prekvapujúce, ročne operujeme cca 50-60 zlomenín chrbtice. Samozrejme, hneď ako sme zistili, že pacientka je v 21. týždni tehotenstva situácia bola podstatne zložitejšia. Bolo potrebné ošetriť zlomeninu a maximálne chrániť dieťa. Tešili sme sa, že sa nám to podarilo, ale do tvrdej reality nás vrátila pľúcna embólia. Mohli sme stratiť matku aj dieťa. Nakoniec úsilie lekárskych tímov dopadlo dobre. Okrem odbornej pripravenosti a profesionality, sme všetci mali aj kus šťastia. Ale bez toho to v živote, ani v medicíne nejde. Je to veľmi príjemný pocit pre lekársky a zdravotný personál, ako aj pre pacientku a celú jej rodinu," dodáva prof. Rudinský.

Rodina ju podržala

 „Pre nás poistenec nie je len rodné číslo, ale konkrétny človek so svojim zdravotným problémom a osudom. Preto sme vďační celému kolektívu lekárov, ktorí sa pričinili o to, že mamina i Jakubko sú dnes medzi nami,“  hovorí MUDr. Mária Murgašová, revízna lekárka VšZP, kde sú obaja poistení. „Mám len pozitívne skúsenosti, poisťovňa mi zaplatila všetko, čo som potrebovala, polohovateľnú posteľ, zdravotnícke pomôcky, rehabilitácie. S ničím nebol problém,“ reaguje Táňa. Vie, aké je dôležité cítiť sa v takýchto chvíľach v bezpečí a môcť sa spoľahnúť. Na lekárov, zdravotnú poisťovňu a, samozrejme, i svojich blízkych.


Dva mesiace po pôrode Táňa absolvovala na Neurochirurgickej klinike FN Nové Zámky druhú operáciu. Tá mala stabilizovať a upraviť chrbticu, ktorá bola v postihnutej časti krivo spojená. Podarilo sa. A dnes by ste pri pohľade na jej chôdzu neverili, čo má za sebou. Bez veľkej dávky šťastia a pozitívneho prístupu mladej mamičky to však mohlo dopadnúť úplne inak. Táňa hovorí, že bez podpory okolia a najbližšej rodiny by to nezvládla. „Manžel so mnou celé týždne rehabilitoval a pomáhal „oživovať“ bezvládne nohy. Keď mi bolo najhoršie, boli to mamine pohladenia, ktoré mi opäť pripomenuli, že mama dokáže liečiť každú bolesť. Bol tu Jakubko, ktorý mi dodával silu zvládnuť všetko na svete. A cítila som, že tam „hore“ dáva na nás pozor aj môj otec.“

Najradšej v teniskách

Hoci všetko dobre dopadlo, Táňa Juríková predsa len pociťuje zdravotné problémy dodnes. Ťažká autonehoda na nej za nechala následky. „Som vysporiadaná s tým, že moje telo už nebude nikdy ako predtým. Som vďačná, že fungujem ako fungujem. Jakubko má dva roky. Je to živé a hravé dieťa. Syn je na mňa veľmi naviazaný a dáva mi silu každý deň. Našťastie je úplne zdravý, krásny a vytúžený,“ hovorí tridsaťosemročná žena. Materstvo si dnes veľmi užíva a aj napriek tomu, čo sa stalo, na svoje tehotenstvo spomína rada. Takisto si váži podporu najbližších.

Aby sa jej stav zlepšil, začala cvičiť. Mesiac strávila na liečení v Kováčovej a cvičí aj doma, chodí na jógu. „Úplne sa mi zmenili hodnoty. Kedysi som chodila do práce vyfintená. Mala som krásne šaty, mejkap a nosila vysoké opätky. Teraz neprichádzajú do úvahy. Dovoliť si môžem len bežecké tenisky. Myslela som si, že som nenahraditeľná. Dnes chodievam bez mejkapu a nechystám sa hneď naspäť do práce. Užívam si materstvo a som rada, že tu vôbec som,“ približuje svoj pohľad na život Táňa a vraví, že si konečne dokáže vychutnať úplne obyčajné a jednoduché veci. „Som rada, že sa postavím ráno na nohy a dám si sprchu,“ vysvetľuje pôvodne vyštudovaná zdravotná sestra, ktorá naposledy pracovala v banke.

Dodnes spomína na prácu zdravotníkov, ktorí jej zachránili život. Nedá na nich dopustiť. „Vážim si každého z nich. Som vďačná aj sanitárovi. S mojim neurochirurgom Danielom Žingorom sme sa dokonca spriatelili. Je to úžasný človek. Na lekárov som mala skutočne veľké šťastie,“ vraví s vďakou.