Poznáte 4 najčastejšie parazity, ktoré nás ohrozujú?

Redakcia Aktuality 24.10.2022

Jeseň je obdobím, kedy sa pre teplotný rozdiel a fakt, že sa deti vracajú späť do kolektívov, šíria vírusy. Ako sa vyhnúť všetkým číhajúcim parazitom, vírusom či bacilom? Prečítajte si rozhovor s parazitologičkou a vedeckou pracovníčkou MVDr. Danielou Antolovou, PhD.

Máme na Slovensku veľa parazitov?

Ak sa rozprávame o parazitoch ľudí, tak sa nedá hovoriť, že sa u nás vyskytuje veľa druhov parazitov. Samozrejme, každý druh zvierat, ale aj rastliny či dokonca hmyz majú svoje parazity, takže spolu všetkých je ich zrejme veľa. Avšak samotných parazitov ľudí a parazitov zvierat, ktoré sú prenosné na ľudí, až tak veľa nie je. K takým častejšie sa vyskytujúcim druhom patria z črevných parazitov mrle ľudské (Enterobius vermicularis), s ktorými sa môžeme stretnúť najmä v detských kolektívoch. Menej často je to škrkavka detská (Ascaris lumbricoides, tzv. hlísta). Pásomnice sa dajú dokonca považovať za vyslovene zriedkavé. Z ektoparazitov, teda „vonkajších“ parazitov, sa častejšie vyskytuje voš detská, kým blcha ľudská sa u nás prakticky nevyskytuje. Ak sa stretneme s blchami, ide najčastejšie o blchu mačaciu, ktorá sa sem-tam „ulakomí“ aj na ľudskú krv.

Ktorým parazitom sa najviac darí práve počas jesene? Existujú nejaké typické jesenné?

U parazitov sa veľmi o sezónnosti nedá hovoriť. Väčšina vnútorných parazitov sa nachádza niekde v črevách alebo tkanivách svojich hostiteľov a vonkajšie podmienky prostredia ich výrazne neovplyvňujú. Vajíčka parazitov, napríklad škrkaviek či pásomníc sú vo vonkajšom prostredí veľmi odolné, a hoci horúce a suché počasie môže ich životaschopnosť znížiť, spoliehať sa na to nedá. Sezónnosť ale môžeme pozorovať u kliešťov a následne u kliešťami prenosných ochorení. Výskyt kliešťov výrazne stúpa na jar a na jeseň, počas leta je ich menej. Na jar a na jeseň sa potom častejšie stretávame aj s ochoreniami, ktoré prenášajú, napríklad s lymskou boreliózou. Pre zaujímavosť by som dodala, že v zime sa predpokladá, že kliešťa dostať nemôžeme, sú však druhy, ktoré sú aktívne už v januári, a teda nás môžu prekvapiť aj v tomto období.

Čím viac je prostredie zbavené určitých prospešných mikróbov, tým viac je alergií. Imunitný systém nemá čo robiť a obráti sa proti nám.

Pandémia nás naučila nanášať si antibakteriálne gély niekoľkokrát za deň. Tento zvyk nám zostal dodnes. Je to správne, neškodné alebo to už preháňame a znižujeme si imunitu?

Používanie a účinnosť antibakteriálnych prípravkov nie je úplne moja téma. Ich účinnosť voči parazitom, pokiaľ viem, ani nie je testovaná a v koncentrácii neškodnej pre človeka (teda v takej, aby sme si ich mohli naniesť na ruky), vajíčka parazitov ani nemusia zničiť. Z aspektu zabránenia šírenia parazitov a parazitárnych ochorení je však dôsledná a správna hygiena veľmi dôležitá. Pri mnohých parazitoch je dokonca umývanie rúk najdôležitejším preventívnym opatrením. Viaceré parazity sa šíria aj nedostatočne tepelne upravenou potravou, preto nemenej dôležitým preventívnym opatrením je dodržiavanie hygieny pri príprave jedladostatočná tepelná úprava najmä mäsa a mäsových výrobkov.

Na druhej strane prehnané a príliš časté používanie rôznych antimikrobiálnych prípravkov a prílišná hygiena môžu byť tiež na škodu. Ako sa vraví, všetkého veľa škodí. Existuje takzvaná hygienická teória, ktorá zjednodušene hovorí, že čím viac je prostredie zbavené určitých prospešných mikróbov, tým viac je alergií. Podstatou problému je pravdepodobne stav, kedy imunitný systém, ktorý je tu na to, aby bojoval proti patogénom a chránil nás, nemá čo robiť, a tak sa nakoniec obráti proti vlastnému organizmu a vznikajú autoimunitné ochorenia. Výsledkom je, že napríklad deti farmárov majú menej alergických prejavov ako deti v mestách.

Je možné nejaké ochorenie získať pre nedostatočnú hygienu? 

Áno, napríklad kryptosporidióza je hnačkovité ochorenie spôsobované jednobunkovými parazitmi rodu Cryptosporidium. Parazity sa prenášajú tzv. fekálne-orálnou cestou, kedy infikovaný človek/zviera vylučuje oocyty (zjednodušene povedané vajíčka) kryptosporídií v stolici/truse. Tie potom kontaminujú vodu, potraviny, pôdu či predmety a človek sa nakazí ich prehltnutím. Ochorenie sa  najčastejšie šíri cez kontaminovanú vodu a vodné zdroje. Okrem hnačky, ktorá je typickým príznakom, sa u postihnutého môže objaviť aj dehydratácia, nechutenstvo, slabosť a horúčky. Keďže to nie je veľmi časté ochorenie, väčšinou sa pri objavení hnačky najprv predpokladá, že ide o vírusové alebo bakteriálne ochorenie. Až keď nezaberá liečba a príznaky pretrvávajú, začínajú lekári uvažovať, či pôvodcom nie je parazit. Po potvrdení diagnózy následne nasadia účinnú liečbu.  

Ako môžeme posilniť imunitu škôlkarom?

Základom je pravidelný a kvalitný spánok, počas ktorého sa telo detičiek regeneruje. Deťom sa odporúča, aby spali nasledovne: 

• deti do 1 roka: 14 až 15 hodín denne,

• deti od 1 do 3 rokov: 12 až 14 hodín denne,

• deti od 4 rokov: približne 10 hodín.

V škôlke sa vymieňajú rôzne bacily, čo robiť s deťmi po príchode domov z kolektívu?

Umývanie rúk je dôležité a určite by som ho odporúčala nielen po príchode zo škôlky, ale aj po návratu z pobytu vonku, z obchodu a v podstate vždy po príchode domov. Dôležité je umývanie rúk aj po práci s pôdou či dôsledné umytie ovocia a zeleniny. Čo sa týka preplachovania nosa či hrdla slanou vodou, tak to z pohľadu šírenia parazitárnych ochorení nemá žiadny význam.

Umývanie rúk je dôležité nielen po príchode zo škôlky, ale aj po návrate z pobytu vonku, z obchodu a v podstate vždy po príchode domov.

Čo Vás, ako parazitologičku, fascinuje na parazitoch najviac?

Parazitológia ma zaujala už počas štúdia na vysokej škole. Zdalo sa mi veľmi zaujímavé, ako sa parazity dokážu prispôsobiť rôznym životným podmienkam a zabezpečiť si prežite v „evolúcii“. Mnoho parazitov má zložité vývinové cykly, počas ktorých sa ich jednotlivé štádiá vyvíjajú v rôznych druhoch hostiteľov, iné zasa dokážu prežiť dlhú dobu v prostredí a  čakať tam na vhodného hostiteľa. Na druhej strane väčšina parazitov a parazitárnych ochorení nie je život ohrozujúca, akoby cieľom parazita bolo prežiť a množiť sa – šíriť sa a nie svojho hostiteľa zabiť - vtedy totiž stráca podmienky pre život a zvyčajne hynie aj on sám.

Fascinuje ma, ako to prebieha aj v zvieracej ríši. Mnohé parazity majú veľmi zaujímavé a špecifické schopnosti, ktoré im zabezpečia, že sa dostanú k novému hostiteľovi, a teda že sa ako druh budú šíriť ďalej. Napríklad jeden druh motolice, motolica kopijnatá (Dicrocoelium dendriticum), parazituje v pečeni prežúvavcov (ovce, kozy, hovädzí dobytok), avšak jedno štádium v rámci jej vývinového cyklu parazituje u mravcov. Aby sa prežúvavec nakazil, musí zožrať infikovaného mravca. Čo je však veľmi zaujímavé, motolica ovplyvní správanie nakazeného mravca tak, že ten vylezie na steblo trávy, do ktorého sa zahryzne a ostane tam počas celého dňa. Tak je väčšia šanca, že ho pri pasení nejaké zviera zožerie a nakazí sa. Ak sa tak nestane, mravcovi k večeru kŕč hryzadiel povolí a on zlezie dolu. A na druhý deň sa to celé opakuje.  



Partneri portálu

  • Logo partnera
  • Logo partnera