Ako to prebiehalo v minulosti?
Rodilo sa doma. Počas šestonedelia sa v dome vytvoril kútik iba pre mamičku s bábätkom, aby mali pokoj od vonkajších vnemov. Žena sa nazývala kútnica, pretože sa dávala do kúta. „Žena s dieťaťom sa oddelili od zvyšku izby tzv. kútnou plachtou. Používala sa na nej červená výšivka, ktorá nie je náhodná, farba mala chrániť pred urieknutím. Plachta oddeľovala priestor postele, kde spala matka s dieťaťom od ostatného domu. Dala sa, samozrejme, odhrnúť a zaťahovala sa, najmä ak prišli nejakí susedia, známi. Mohli spolu komunikovať, počuli sa, ale nemuseli sa vidieť, aby mala žena svoju intimitu a čas pre seba a pre svoje dieťa. V tomto období by si žena nemala ani variť, krstná mama alebo i zvyšok rodiny jej nosili navarené jedlo ,do kúta´, ale aj mužovi a starším deťom. Bolo to preto, aby žena nabrala silu a tvorilo sa jej materské mlieko.
Šestonedielka, a teda šesť týždňov po pôrode sa mala žena venovať len svoju bábätku a naberať po pôrode sily. Potom nasledoval krst, žena podstúpila vadzku, teda spôsob očistenia po pôrode. Ide o starý zvyk, dnes je už zriedkavosťou. Po tomto akte skončilo obdobie šestonedelia, kútnicovania a kútna plachta sa dala dolu. Začalo sa chodiť s dieťatkom von a prijímali sa aj návštevy. Toto sa dodržiavalo najmä pri prvom dieťati, keď ich mala žena viac, nebolo nič výnimočné, že ráno rodila a večer už dojila zvieratá,“ vraví etnologička Katarína Nádaská.
Dojčilo sa dlho
„Dojčenie bolo kedysi základom a úplne bežne sa dojčilo viac ako tri roky. Ak sa stalo, že matka pri pôrode zomrela, dieťaťu bolo hneď ponúknuté kravské či kozie mlieko, pokiaľ nejaká susedka dojčila tiež a mala veľa mlieka, tak robila dojku. Pridájala aj osirotené dieťa. Začiatkom 20. storočia u nás ešte neexistovala umelá výživa, tá prišla až neskôr. V 17. a v 18. storočí bolo úplne bežné, že sa prvé dieťa dojčilo do šiestich rokov, ale to neznamená, že žilo len z dojčenia, išlo už len o pridájanie. Ženy boli často tehotné opäť, dojčili permanentne mladšie deti a tie staršie si občas dali tiež.
Boli ženy, ktoré mali geneticky veľa mlieka a privyrábali si tým, že boli dojkami. Práve šľachta si vyberala takéto ženy z ľudu, ktoré prešli ich previerkou, že žena bola čistotná, zdravá, tak jej poskytli ubytovanie spolu s vlastným novorodeniatkom a dojčila zároveň šľachtičné novorodeniatko. Celkovo sa dojčilo do minimálne troch rokov, aj keď sa postupne prechádzalo na tuhšiu stravu. Máme to aj v rozprávkach, vo folklóre, napríklad Lomidrevo – bol silný, pretože ho matka dojčila do šiestich rokov. Je to síce trošku nadnesené, ale nič výnimočné. Materské mlieko je to najcennejšie, čo môžeme dať bábätku, v tej rozprávke je to krásne opísané, že bol silný, nebolo mu páru, preto sa aj volal Lomidrevo a pripisovalo sa to práve dojčeniu,“ spomína na časy minulé pani Nádaská.
Rodina v 21. storočí
Súčasná domácnosť má podobu nukleárnej rodiny, čo znamená rodičia a ich deti. Považuje sa za najzákladnejšiu formu sociálnej organizácie Po státisíce rokov bolo ale rodičovstvo viacgeneračná záležitosť s generačnou kontinuitou, ktorá pri nukleárnej forme nemôže existovať. Moderná rodina je intenzívna, otočená do vnútra, zameraná na dieťa – na úkor širších sociálnych vzťahov a začlenenia v širšej komunite.
Predpôrodné poradenstvo, popôrodné a laktačné poradenstvo
V minulosti sme sa obracali na naše babky a prababky, dnes sme plné otázok a dôverujeme najmä odborníkom. Využite možnosť VšZP a obráťte sa na odborné pôrodné asistentky. S čím všetkým vám pomôžu?
PRED pôrodom:
- príprava na prirodzený pôrod (ako si uľahčiť pôrod),
- fyzická aktivita v tehotenstve,
- pôrod: Ako začína a kedy ísť do pôrodnice? Čo si zbaliť do pôrodnice? Čo čaká tehotnú po príchode do pôrodnice?
- Pôrodné polohy, tíšenie bolesti – alternatívne (nefarmakologické) metódy a farmakologické metódy (EDA).
PO pôrode:
- prvé ošetrenie novorodenca,
- šestonedelie: zásady pokojného šestonedelia, starostlivosť o pôrodné poranenia, správna životospráva,
- prvé dni s dieťatkom, prebaľovanie, detská kozmetika, správne nosenie bábätiek.
LAKTAČNÉ poradenstvo:
• dojčenie a všetko okolo neho: polohy, starostlivosť o prsníky, bradavky, odsávanie, čo robiť, keď sa dojčiť nedarí.
VšZP má štedré benefity pre mamičky a bábätká, vďaka ktorým si svoju novú rolu v živote budú môcť vychutnať ešte viac. Využite benefit viac ako 200 € pre mamičky a bábätká.
Odoberajte nás na Facebooku 
