Čo môžu spraviť rodičia: Tri dôležité aspekty anorexie a bulímie

Anorexia, bulíma, ortorexia, záchvatové prejedanie. Duševné poruchy, ktoré postihujú nielen dievčatá a mladé ženy, ale aj chlapcov a mladých mužov. Poruchami príjmu potravy sa dlhodobo zaoberá aj psychiatrička a psychoterapeutka MUDr. Genovéva Almássyová. Odborníčka tvrdí, že vo veľkej miere ovplyvňuje tieto duševné ochorenia genetika, dôležité je však aj prostredie, v ktorom mladí ľudia vyrastajú. Aká je prevencia týchto ochorení? Obzvlášť dôležité sú tri faktory: 

Vrelé emočné vzťahy v rodine

Podľa odborníčky sú na prvom mieste v prevencii pred anorexiou a bulímiou predovšetkým vrelé a otvorené emočné vzťahy v rodine. „Je dôležité, aby mal rodič na svoje deti čas a skutočne sa o ne zaujímal. Výchova nemá byť iba o oceňovaní dieťaťa za výkon, o množstve záujmových krúžkov a dobrých známkach. Hlavným motívom kontaktu dieťaťa s rodičom je v zdravom prípade to, že rodič dieťa rád vidí, teší sa z jeho samotnej existencie, z jeho drobných radostí, a oceňuje spôsoby, akými dieťa objavuje svet. Tento prijímajúci pocit sa nemení podľa toho, či dieťa dostalo v škole jednotku alebo trojku,“ tvrdí MUDr. Almássyová.

V rodinách, kde je prirodzený nekontrolujúci záujem, pocit vzájomného rešpektu a lásky, kde je priestor pre spontánnosť detí, je oveľa menšie riziko vzniku porúch príjmu potravy. Naproti tomu deti, u ktorých sa rozvinie anorexia alebo bulímia, častejšie pochádzajú z rodín, kde je skôr emočný chlad, dôraz na dokonalú fasádu a výsledky. „Nechcem povedať, že za anorexiu môžu rodičia. Ale silný tlak v rodine na dobrý dojem je rizikovým faktorom pre anorexiu, bulímiu, aj pre iné vážne psychické problémy.“

Pohyb

Druhu líniu prevencie porúch príjmu potravy tvorí pohyb. Podľa psychiatričky je potrebné, aby deti aj v škole pokračovali s pohybom na čerstvom vzduchu, na ktorý sú zvyknuté zo škôlky. „S príchodom do školy sa deti prestanú hýbať. Musia sedieť odrazu pol dňa v lavici. Kým sa dopracujeme k tomu, že sa v našom školstve budú prváčikovia na každej hodine voľne pohybovať, bude to ešte chvíľu trvať. Verím ale, že raz to tak bude. Dieťaťu sa totiž oveľa lepšie učí v pohybe. Prinútiť dieťa sedieť a učiť sa je nezmyselné,“ vysvetľuje psychiatrička.

Podľa MUDr. Almássyovej by malo dieťa, ktoré príde zo školy, ísť v ten deň ešte určite von, najlepšie do prírody. Tam nestratí prirodzenú pohyblivosť, s ktorou ide ruka v ruke správne držanie tela a normálna hmotnosť. „Potom dieťa nebude v šoku, keď sa mu v 11 až 12 rokoch vplyvom hormónov zmení postava, dievčaťu pribudne tuk na zadku a stehnách. Pri správnom držaní tela a dobrom stave pohybového aparátu bude i po týchto zmenách vyzerať dobre,“ tvrdí psychiatrička. Dievča, ktoré je zvyknuté na pohyb, je lepšie pripravené na zmeny postavy. Zmeny samotné tiež potom nie sú také dramatické.

Pocit hodnoty

Rovnako dôležité, ako dva predchádzajúce aspekty, je aj poskytnutie dieťaťu pocitu sebahodnoty. „Dieťa musí mať pocit, že niečo dokáže. To si zdanlivo odporuje s prvým bodom – že má byť prijaté bezpodmienečne, také aké je. A tu je práve rozdiel medzi zameraním na výkon za každú cenu, kde bezpodmienečné prijatie chýba a medzi láskavým vedením k zodpovednosti a hrdosti. Treba podporovať tie kvality, ktoré deťom idú a dať im priestor, aby sa rozvíjali. Dieťaťu postupne dávať viac povinností, s ktorými sa však zároveň spája aj viac slobody,“ myslí si MUDr. Almássyová. Deti by sme mali podporovať v ich silných stránkach, aby o nich vedeli a rozoznali, o čo sa môžu samé v sebe oprieť.