Juraj Hipš: Ak nie sú učitelia a žiaci v pohode, nemôžeme čakať kvalitné vzdelávanie

Redakcia #2 Juraj Hipš: najhoršie je, keď dieťa učí vyhorený učiteľ 28.03.2021

Dátum 28. marec je venovaný učiteľom. Ako zvládajú učitelia online výučbu, čo by im pomohlo pred vyhorením a kde nájsť vnútorný pokoj? Aj o týchto témach sme sa porozprávali s odborníkom na vzdelávanie, Jurajom Hipšom.

FOTO: archív Juraj Hipš

Juraj Hipš je pedagóg, sociálny inovátor a aktivista v oblasti vzdelávania, metodiky a výučby. Založil mimovládnu vzdelávaciu organizáciu Živica a vzdelávacie programy Sokratov inštitút a Komenského inštitút. Stojí za zrodom ocenenia Učiteľ roka, ktoré každoročne oceňuje prácu kvalitných pedagógov. Je držiteľom množstva ocenení za svoju prácu a občiansku angažovanosť. V roku 2019 vstúpil do politiky a v súčasnosti je predsedom mimoparlamentnej strany SPOLU – občianska demokracia.

Povolanie učiteľa je náročné aj po psychickej stránke. Učitelia sa musia vedieť popasovať s náročnými deťmi, denno denne riešia konflikty a niektorí narážajú aj na „problémových“ rodičov, ktorí nemajú pred profesiou učiteľa žiaden rešpekt. Uvedomujú si budúci učitelia náročnosť tohto povolania?

Nalejme si čistého vína. Väčšina študentov, ktorí študujú pedagogické smery vôbec ísť učiť nechce. Minulý rok som prednášal na jednej z pedagogických fakúlt. Z 30 študentov v krúžku chceli ísť učiť dvaja. Taká je realita. Mnohí vedia, že učiteľské povolanie je veľmi náročné.  A žiaľ, príprava budúcich učiteľov je u nás veľmi slabá. Aj tých pár nadšencov, čo sa odváži ísť učiť, častokrát po prvom roku zuteká. Dôvodom nie sú len peniaze, ale aj fakt, že ich v skutočnosti nikto na toto povolanie nepripravil.

Už je to takmer rok, čo boli školy a učitelia nútení presedlať na online výučbu, a to bez akejkoľvek prípravy. Ako hodnotíte uplynulý rok a výkony učiteľov? Zvládli tento prechod?

Rozdiely v kvalite online výučby sú obrovské. Poznám školy, kde to zvládli výborne. A sú školy, kde to ani po roku nefunguje. Žiaľ, Ministerstvo školstva v tejto oblasti nezbiera žiadne dáta. My dnes vôbec nevieme, koľko detí má online výučbu, koľko detí nemá žiadny prístup k vzdelávaniu a už vôbec nič nevieme o kvalite dištančného vzdelávania. Vieme ale, že tu máme desaťtisíce detí, ktoré sme od vzdelávania odstrihli. Sú to deti z chudobných rodín, ktoré nemajú prístup na internet. Posledné čísla máme z prvej vlny pandémie. 120 000 detí vtedy nemalo prístup k online výučbe. To číslo je katastrofa a bojím sa, že dnes nebude vôbec lepšie. Toto je veľké zlyhanie a následky si táto krajina bude niesť ešte roky.

Od začiatku prvej vlny vysielate online webináre pre učiteľov zdarma. Čo bolo Vašou motiváciou k týmto webinárom? Vnímali ste, že učitelia potrebujú pomôcť?

Som bývalý pedagóg a viem, aké náročné je učiť. Keď to má ešte robiť učiteľ online, tak je to neskutočne náročné. Poznám veľa dobrých učiteľov a učiteliek. Poprosil som ich na začiatku, či by so mnou pripravili dva tri webináre. Lenže záujem bol taký obrovský, že webináre som nakoniec robil dva aj trikrát týždenne. Do dnešného dňa sa ich zúčastnilo viac ako 11 000 učiteľov. Veľké poďakovanie patrí všetkým pedagógom, ktorí webináre viedli. Robili to vo svojom voľnom čase a bez nároku na honorár. Tu sa ukázala skutočná učiteľská solidarita.

Učiteľské povolanie je psychicky nesmierne náročné. Veľmi by pomohlo, ak by si učitelia mohli vybrať po niekoľkých rokoch sabatical.

S akými otázkami Vás učitelia najviac oslovujú? V čom vidia najväčší problém?

Na začiatku sme riešili technické veci. Aké online platformy používať, ako nastaviť organizáciu vyučovania. Neskôr sme sa už venovali metódam online výučby a naposledy sme mali nabitý webinár o online skúšaní. Zúčastnilo sa ho sedemsto učiteľov. Tento webinár som zorganizoval preto, že jedna mamička ma upozornila na skúšanie svojho syna. Musel mať pred monitorom previazané oči, aby nemohol pozerať do poznámok. To skúšanie vyzeralo skôr ako únos Al-Kaida. Učitelia mi ale napísali, že nikto im neukázal, ako skúšať v online prostredí. A keďže nie je mojím zvykom len kritizovať, oslovil som troch učiteľov, o ktorých viem, že učia dobre a spravili sme spoločný webinár.

Zo zahraničných zdrojov je zrejmé, že vzrastajú prípady úzkostných stavov a stresu u pedagógov, a to práve v dôsledku online výučby. Aká je situácia u nás? V čom je online výučba pre učiteľov náročná?

Je veľká škoda, že Ministerstvo školstva nezisťuje situáciu v tejto oblasti aj u nás. Chýba nám veľa dát a mám obavu, že sa tu zvolil prístup „Čo oči nevidia, to srdce nebolí“. Ale toto nie je správna cesta. Potrebovali by sme poznať, z čoho majú učitelia obavy a pociťujú stres. Potom je možné nastaviť adekvátnu podporu. Lenže zjavne to nikoho až tak z kompetentných netrápi. Pred niekoľkými mesiacmi som bol na konferencii, ktorej sa zúčastnil aj bývalý fínsky minister školstva. Pýtali sa ho, čo je vo vzdelávaní najdôležitejšie. Vôbec nezmienil peniaze, nové počítače alebo pekné budovy. Povedal, že kľúčový je well-being učiteľov aj žiakov. Ak nie sú učitelia a žiaci v pohode, nemôžeme čakať kvalitné vzdelávanie. Na túto oblasť sa musíme zamerať aj u nás.

Dobrých učiteľov máme aj na Slovensku. Nie je ich väčšina, ale je ich dosť. A o nich treba čo najviac a hlasno hovoriť. FOTO: archív Juraj Hipš

Stretávate sa často s „vyhorením“ učiteľov? Dá sa vyhorenie u učiteľov zvrátiť?

Žiaľ, toto je častý jav. Učiteľské povolanie je psychicky nesmierne náročné. Veľmi by pomohlo, ak by si učitelia mohli vybrať po niekoľkých rokoch sabatical. V niektorých krajinách s tým experimentujú a je to podľa mňa dobrá cesta. Pretože nie je nič horšie, ak vám dieťa učí vyhorený učiteľ. Je to utrpenie pre všetkých.

Jeden z Vašich webinárov sa volá Vnútorný pokoj učiteľov počas neistoty. Čo by ste učiteľom poradili, kde nájsť vnútorný pokoj?

So psychológmi, s ktorými som robil webináre na duševné zdravie odporúčali každý deň ísť aspoň na chvíľu von. Tiež nájsť si čas skutočne len pre seba. Tiež je dôležité mať možnosť sa porozprávať  a zdieľať svoje skúsenosti aj trápenia s inými kolegami. Je to častokrát veľmi oslobodzujúce počuť, že mnohé problémy, s ktorými sa boríme, riešia aj iní. Že to nie je o našom zlyhaní alebo neschopnosti.

Mať prirodzenú autoritu medzi deťmi a vedieť pútavo prednášať nie je jednoduché ani v osobnom kontakte. Je vôbec možné dosiahnuť rovnakú úroveň vzdelávania prostredníctvom online formy ako pri prezenčnom vzdelávaní?

Práveže vyučovanie nemá byť o prednášaní. Je to jedna z najmenej efektívnych foriem výučby. Dobré vyučovanie je o diskusii, tímovej práci, bádateľskom prístupe aj schopnosti riešiť problémy. Dá sa to dosiahnuť aj v online priestore, ale je to skutočne náročné a vyžaduje si to veľké pedagogické majstrovstvo. Prieskumy, ktoré máme k dispozícii hovoria o tom, že väčšina výučby na slovenských školách prebieha foriem výkladu spred tabule. V online hodinách to bude žiaľ ešte horšie.

Vyhorený učiteľ je utrpením pre všetkých.

Každý z nás s láskou spomína aspoň na jedného učiteľa zo svojho detstva, ktorý ho inšpiroval, povzbudil alebo „aspoň“ veril v jeho schopnosti. Aké sú charakteristické črty tzv. dobrého učiteľa? Dá sa spoznať na prvý pohľad?

Dobrého učiteľa spoznáme podľa toho, že na jeho hodinách pracujú viac žiaci ako on. Necháva deťom priestor, aby skúmali, diskutovali, aby kládli otázky a sami hľadali riešenia. Videl som také hodiny a na to je radosť pozerať. Takých učiteľov máme aj na Slovensku. Nie je ich väčšina, ale je ich dosť. A o nich treba čo najviac a hlasno hovoriť, lebo príklady priťahujú.

Dobrý učiteľ si dokáže so žiakmi vytvoriť vzťah. Ako je to s dnešnými prváčikmi, ktorí do školy prakticky nechodili? Dá sa vytvoriť pozitívny vzťah k učiteľovi a ku škole cez obrazovku počítača?

Môj syn je prvák. Má skvelú pani učiteľku a našťastie prvé mesiace mohol chodiť do školy. Vytvorili si skvelý vzťah a vďaka tomu to funguje aj na online. Ak sa zanedbalo vytvoreniu dobrého vzťahu, Keď mohli byť deti v škole, cez obrazovku sa to potom dá dosiahnuť už veľmi ťažko.

28. marca je medzinárodný deň učiteľov, čo by ste im zaželali a možno poradili?

Rád by som poďakoval všetkým učiteľkám a učiteľom, že pomáhali deťom v týchto náročných mesiacoch. Mnohí učitelia ukázali, že deti sú u nich skutočne na prvom mieste a boli ochotní hľadať spôsoby ako zvládnuť výučbu aj počas pandémie. Za to si zaslúžia našu úctu aj rešpekt. A rád by som ocenil aj rodičov, pretože posledný rok sa tiež stali učiteľmi a možno aj vďaka tomu si všetci budeme viac vážiť toto povolanie.


 

 

 



Partneri portálu

  • Logo partnera
  • Logo partnera