Ťažká ekzematička: Pomohla mi až nudapláž s priezračnou vodou

S atopickou dermatitídou, teda ekzémom vzniknutým na báze alergie, sa borí už vyše šesťdesiat rokov. Od detstva trpela úporným svrbením a do hĺbky praskajúcou a mokvajúcou pokožkou. „Rodina aj lekári sa mi snažili pomôcť, kožu mazali všetkými masťami, skúšali najrôznejšie diéty, neraz podľa zásady, toto nechce jesť, teda jej to chýba. A tak som každé poobedie sedela s dvíhajúcim sa žalúdkom nad cibuľovým chlebom s mliekom. Nepomohlo mi to. Rovnako ako sadistické vyväzovanie rúk proti škriabaniu,“ opisuje svoje komplikované detstvo Vlasta Husárová, niekdajšia predsedníčka Spoločnosti psoriatikov a atopikov SR.

V puberte sa dostala do kúpeľov so silnou sírovodíkovou vodou na Záhorí a tri mesačné pobyty opakované vždy rok po sebe v podstate odstránili ekzém. Vysokú školu študovala v Leningrade. „Žila som pri Fínskom zálive a na celých päť rokov som úplne zabudla, že mám vrodený ekzém. A to som sa v studenom zálive vlastne nikdy neokúpala, stačilo dýchať morský vzduch.“

Testy na vlastnej koži

Po návrate domov sa však problémy ohlásili veľmi rýchlo a nástojčivo a keďže začala pracovať a súčasne si založila rodinu, ekzém smelo vykročil z dovtedajších hraníc a rozšíril sa jej po celom tele. Vlasta spomína, že kúpele pomohli tak na štvrť roka, prežiť zimu v suchom, svrbiacom pancieri z kože bolo umením.

„Keďže aj naše deti začali javiť známky atopie, pravidelne sme sa vyberali k moru. Bulharsko a Čierne more, aj keď sme tam boli tri týždne, urobilo svoje tak na pol roka. Chcela som si vyskúšať Jadran, začala som ale na nesprávnej strane,“ vysvetľuje. Pobyt na talianskom piesočnatom pobreží, s vodou zmútenou rozvíreným pieskom síce koži trocha uľavil, ale iba nakrátko.

„Potom som sa v osemdesiatych rokoch dostala k správnemu pobrežiu. Bol to skalnatý záliv v blízkosti Makarskej, nudapláž,“ usmieva sa Vlasta. Priezračná voda s vysokou koncentráciou soli hneď prvé tri dni urobila zázrak. Koža z ekzémových ložísk sa vo veľkých kusoch odlupovala a nová bola zrazu až nevídane hladká, skvelo hydratovaná, až po nej voda stekala ako olej. „Postupne som si vytvorila presný liečebný program. Spod píniových borovíc, kde som sedávala zásadne v tieni, som vybiehala na plávanie do mora na desať až pätnásť minút, po presušení som sa natrela bežným opaľovacím krémom s maximálnym faktorom 30 a toto som opakovala čo najčastejšie po celý deň. Pracovne som si to nazvala „zasoľovanie“. Po zhruba štrnástich dňoch pobytu som bola jednoliato opálená, bez stôp po starých ložiskách ekzému, s pocitom, že v takejto koži sa žiť dá,“ opisuje do detailu prepracovaný samoliečebný postup, ktorý jej pomohol.

Nie vždy sa jej ale pri mori napriek predošlým pozitívnym zážitkom polepšilo. „Isteže, mala som aj skúsenosť, že som svoju morskú samoliečbu začala vo veľmi zlom stave, keď bola koža v zápale a ja som ju ešte viac podráždila vysoko koncentrovanou morskou vodou a silným slnkom. Vtedy nezostalo iné ako použiť na stiahnutie zápalu hormonálne masti a tlmiť nimi aj s pridaním antihistaminík náhle vzniknutú výraznú alergiu na slnko. K tomuto, našťastie, došlo iba raz, odvtedy som sa snažila ísť k moru bez akútneho zápalu kože.“

Čistá voda a kamienky 

Hoci sa ľuďom s kožnými ochoreniami vo všeobecnosti odporúča čo najslanšia voda, Vlasta Husárová pri Mŕtvom mori nikdy nebola. „Intuitívne som cítila, že taká vysoká koncentrácia soli a dĺžka slnečného svetla neprospieva citlivej, podráždenej koži ekzematika. S touto destináciou majú dobré skúsenosti skôr psoriatici, ktorým pomáhajú aj špeciálne vaňové kúpele s koncentrovanou slanou vodou a súčasným ožarovaním. Ja som sa po dvoch týždňoch tejto liečby dostala do nemocnice s bordovo fialovou kožou.“

Pacientom s atopickým ekzémom teda Vlasta odporúča najmä čistú a dostatočne, ale nie prehnane koncentrovanú morskú vodu bez dráždenia pieskom. Opaľovanie výlučne v tieni, pravidelné premasťovanie a tiež nestresujúce prostredie. Svoje robí aj prímorská strava s množstvom ovocia a zeleniny, morské plody radšej opatrne. „Moja dlhoročná skúsenosť je najlepšia s Jadranom, s kamienkovou alebo skalnatou plážou, s pobytom v dĺžke aspoň štrnásť dní, s opatrným slnením zásadne v tieni. Vlani som na opaľovanie použila miestny olivový olej s výťažkom z orechov. Kožu som mala do zimy tmavú, aj keď chlad urobil svoje a ekzém sa mi vysypal. Koža je však oveľa jemnejšia a menej pancierovitá, než bývala bez preliečenia pri mori.“