Pozor, nerozpučiť: Kliešťa pošlite na rozbor v obálke

Redakcia Bojíte sa kliešťov? 13.05.2018

Ak sa chcete uistiť, či kliešť nebol infikovaný, môžete ho dať vyšetriť AutorizovanĂ© odborniĚ�kmi

Kliešte spôsobujú choroby, ktoré môžu zanechať trvalé následky. Foto: Pexels

Epidemiológ Úradu verejného zdravotníctva SR MUDr. Ivan Bakoss opisuje príznaky ochorení, ktoré prenáša kliešť na človeka, radí, ako parazita správne vytiahnuť a kam ho zaniesť, ak máte obavu, že vás mohol nakaziť.

Lymská borelióza sa komplikovane diagnostikuje. Prečo sa nepodarí vždy pri prvom vyšetrení dokázať pacientovi z krvi? Vraj sú výsledky krvných testov často nepresné...

Nepriama diagnóza sa bežne využíva na stanovenie špecifických protilátok v sére a v mozgomiešnom moku. Význam takto stanovených protilátok je však limitovaný skutočnosťou, že môže ísť o protilátky po prekonaní ochorenia alebo nákazy, ktorá prebehla bez klinických príznakov. Na druhej strane negatívne výsledky môžu byť zapríčinené nedostatočnou protilátkovou odpoveďou, preto ich neprítomnosť ochorenie nevylučuje. Výsledky sérologických vyšetrení musia byť vždy konfrontované s klinickým nálezom, ktorý je rozhodujúci.

Pokročilejšie štádium choroby môže mať trvalé následky, napríklad v podobe bolesti kĺbov. Sú časté?

Nakoľko ide o infekčné ochorenie, na liečbu sa používajú antibiotiká, u 10 – 20% pacientov je potrebná protireumatická liečba. Príznaky boreliózy sa obvykle na základe časových závislostí rozdeľujú do troch štádií ochorenia. Prvé štádium je lokalizovaná infekcia, najčastejšie erythema migrans (červený fľak, pozn. red.), čo je najcharakteristickejší prejav lymskej boreliózy. Druhé včasné štádium sa môže prejavovať postihnutím kože, nervového systému, srdca alebo svalového systému s veľmi variabilnými príznakmi. Tretie, neskoré štádium, teda chronické, je charakterizované pretrvávajúcou infekciou. Okrem chronického postihnutia kĺbov sa tu môžu objaviť aj kožné prejavy, ktoré sú charakteristické modrastým sfarbením a stenšovaním kože na rukách a nohách.

Kliešťovú encefalitídu si verejnosť automaticky spája s jej možnými dramatickými komplikáciami, ktorými sú zápal mozgových blán či dokonca zápal mozgu. Ako ochorenie prebieha? 

U prevažnej väčšiny infikovaných osôb, teda zhruba v 70 percentách prípadov, prebieha infekcia bezpríznakovo. Prekonanú infekciu dokazujú len určité krvné vyšetrenia. Ak sa však ochorenie prejaví, tak môže prebehnúť v dvoch fázach. Počiatočná prvá fáza pripomína typickú ľahkú virózu s bolesťami hlavy, zvýšenou teplotou, pokašliavaním, sťaženým dýchaním, tečením z nosa, nechutenstvom, prípadne ľahkými črevnými problémami. Po troch až piatich dňoch tieto príznaky ustúpia, pacient sa cíti relatívne zdravý. Po ďalšom týždni môže nasledovať druhá fáza. Tá sa prejavuje vysokými teplotami, úpornými bolesťami hlavy migrenózneho typu, vracaním, svetloplachosťou, nesústredenosťou, poruchami koncentrácie, stuhnutím šije. V najzávažnejších prípadoch môže viesť choroba až k ochrnutiu, chronickým bolestiam hlavy a výnimočne sa môže skončiť aj smrťou. Už samotný názov encefalitída, respektíve meningoencefalitída, označuje, že ide o zápal mozgových obalov, prípadne zápal mozgu so všetkými možnými prechodnými alebo trvalými následkami zo strany centrálneho nervového systému, ako sú bolesti hlavy, obrny, poruchy koncentrácie či depresie.

Prečo je kliešťová encefalitída nebezpečnejšia pre dospelých ako pre deti?

U väčšiny detí je to tak, že pokiaľ dôjde k príznakom ochorenia, tak „len“ vo forme zápalu mozgových blán a nie mozgu. To, že kliešťová encefalitída má horšiu prognózu u dospelých, je dané tým, že meningoencefalitída, teda zápal mozgových blán a zápal mozgu, je častejšia s pribúdajúcim vekom: od 5% u detí až do 60% u starších ľudí.

Ďalšou chorobou, ktorú spôsobujú kliešte je ehrlichióza, respektíve anaplazmóza. Čím sa odlišuje od kliešťovej encefalitídy, či boreliózy?

Prvotné všeobecné príznaky sú prakticky rovnaké. Pri údaji o poštípaní kliešťom treba brať do úvahy všetky tieto ochorenia. Ehrlichióza (anaplazmóza), rovnako ako lymská borelióza, je bakteriálne ochorenie. Liečba je možná antibiotikami. Kliešťová encefalitída je vírusového pôvodu a antibiotiká pri nej nezaberajú. Toto ochorenie je ťažké diagnostikovať len podľa klinických príznakov. Môže sa podobať niektorým formám lymskej boreliózy. Vážnosť ochorenia závisí od imunitného stavu pacienta, od jeho zápalovej odpovede či od množstva patogénov, ktoré sa dostali do organizmu. Väčšina infekcií prebehne bezpríznakovo. Príznaky ochorenia sú veľmi nešpecifické. Vyskytuje sa horúčka, nevoľnosť, bolesti hlavy, triaška. Môže sa pridružiť depresia a nechutenstvo.

Aké sú konkrétne kroky, ktoré má človek spraviť, keď si nájde prisatého kliešťa? Ako si ho vybrať? Treba bežať k lekárovi?

Prisatého kliešťa potrieť dezinfekčným roztokom, uchopiť pinzetou vytiahnuť. Nevyťahovať krúživým pohybom. Ranu vydezinfikovať. Lekársku pomoc vyhľadať, ak behom troch – štyroch dní po poštípaní kliešťom nastúpia príznaky chrípky, prípadne sa rozšíri zápal v okolí poštípania a vznikol červený fľak s vyblednutím uprostred.

Ak chcem zistiť, či mi hrozí napríklad borelióza, môžem dať kliešťa na rozbor. Ako na to?

V prípade podozrenia na ochorenie, či len uistenia sa, je možnosť zaslať na vyšetrenie odstránených kliešťov z tela na Oddelenie rickettsiológie Virologického ústavu BMC SAV v Bratislave, ktoré spolupracuje s Ústavom zoológie SAV. Odstránené kliešte z tela je potrebné zaslať neživé v uzavretom pevnom vrecku uloženom v listovej obálke, pričom kliešte nemajú byť rozpučené. Do obálky je potrebné pridať vyplnenú objednávku, ktorú verejnosť nájde na internetovej stránke virologického ústavu.



Partneri portálu

  • Logo partnera
  • Logo partnera