Antibiotiká „pre istotu“? Koledujete si o problém

Podľa najnovšej analýzy Všeobecnej zdravotnej poisťovne mal v roku 2024 predpísané antibiotiká každý druhý poistenec. Dáta ukazujú, že až 63 % všetkých antibiotík sa predpisuje na ochorenia dýchacích ciest, hoci tie bývajú vo väčšine prípadov vírusového pôvodu – a teda na ne antibiotiká vôbec nezaberajú.

Ako fungujú antibiotiká (a prečo nezaberajú na všetko)

Antibiotiká sú lieky, ktoré ničia baktérie alebo zastavujú ich množenie. To z nich robí nenahraditeľných pomocníkov pri bakteriálnych infekciách, napríklad zápale pľúc, angíne spôsobenej streptokokom, infekciách močových ciest či zápaloch stredného ucha.

Proti vírusom však antibiotiká nefungujú. Bežná nádcha, chrípka, COVID-19, zápal priedušiek či viróza u detí. To všetko sú vírusové ochorenia, ktoré sa liečia symptomaticky, nie antibiotikami.

A tak stojíme pred otázkou: vírus alebo baktéria? Ako to rozpoznať? Rozlíšiť vírus od baktérie nie je vždy jednoduché, preto sa lekári môžu rozhodnúť aj pre CRP test, ktorý pomáha identifikovať, či v tele prebieha zápal vyžadujúci antibiotiká.

Antibiotická rezistencia: Keď lieky prestávajú fungovať

Určite ste už počuli o rezistencii na antibiotiká. Znie to ako odborný pojem z lekárskeho slovníka, ale v skutočnosti ide o jeden z vážnych zdravotných problémov dneška. Antibiotická rezistencia vzniká vtedy, keď baktérie „otužejú“ voči lieku, ktorý ich mal zničiť. Liečba, ktorá kedysi zaberala do pár dní, prestáva fungovať. Infekcie sa liečia ťažšie, komplikujú sa, a v niektorých prípadoch môžu končiť tragicky.

Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb zomiera v Európe viac než 35 000 ľudí ročne ako priamy dôsledok infekcií odolných voči antibiotikám.

Časté alebo nesprávne užívanie antibiotík vytvára ideálne podmienky na výber a prežitie odolných baktérií. Baktérie majú rôznu citlivosť:

• Citlivé baktérie antibiotikum zabije rýchlo.
• Mierne odolné baktérie ešte chvíľu vydržia, ale napokon tiež uhynú.
• Rezistentné baktérie však majú genetické „triky“, ktoré im umožnia prežiť.

Ak antibiotikum vysadíme priskoro, vezmeme ho zbytočne, alebo je zvolený nesprávny typ, odolné baktérie prežijú, rozmnožia sa a vytvoria novú generáciu – ešte silnejšiu a imúnnejšiu.

Príklad:

Predstavte si, že máte záhradu zarastenú burinou. Postriekate ju herbicídom (= antibiotikum). Väčšina buriny odumrie. Ale pár kúskov, ktoré prežili v tieni alebo majú silnejšie korene, zostane. A ak neurobíte nič, práve tieto silnejšie kúsky sa rozmnožia – a o pár týždňov máte záhradu plnú novej, odolnejšej buriny, ktorú pôvodný postrek nezničí. Podobne to funguje v tele s rezistentnými baktériami.

V Európe zomrie každý rok viac ako 35 000 ľudí na infekcie spôsobené baktériami rezistentnými voči antibiotikám.

Dôsledky antibiotickej rezistencie

• Infekcie sa liečia dlhšie a ťažšie.
• Potrebujeme silnejšie alebo kombinované antibiotiká, ktoré majú viac vedľajších účinkov.
• Zvyšuje sa riziko komplikácií, hospitalizácií a úmrtí.
• Bežné zákroky ako operácie, pôrody či chemoterapia sú oveľa rizikovejšie, keď antibiotiká nezaberajú.

Dôvodov pre vznik antibiotickej rezistencie je niekoľko

• Zbytočné užívanie antibiotík – napr. pri nádche, chrípke či viróze, kde vôbec nepomáhajú.
• Nedobranie lieku – prežijú baktérie, ktoré by zomreli až neskôr.
• Zlý výber antibiotika – baktérie sa stihnú prispôsobiť.
• Tlak na lekárov – pacienti si vyžadujú antibiotiká „pre istotu“, hoci nie sú potrebné.

Antibiotiká nie sú neškodné

Okrem rizika rezistencie má užívanie antibiotík aj vedľajšie účinky. K najčastejším patria hnačka, nevoľnosť a bolesti brucha. Narušenie črevnej mikroflóry môže viesť k mykózam alebo oslabeniu imunity. Nežiadúcim účinkom je tiež alergická reakcia – od kožných vyrážok až po vážnejšie komplikácie.

Medzi závažné no menej časté nežiadúce účinky patria poškodenie pečene alebo obličiek (najmä pri nesprávnom užívaní) Hlavne u detí môžu byť tieto účinky výraznejšie. Preto je dôležité antibiotiká nasadzovať len vtedy, keď sú skutočne potrebné.

Ako predchádzať antibiotickej rezistencii

• Nevymáhajte si antibiotiká pri každom ochorení
• Nedávajte ich deťom „pre istotu“
• Neužívajte zvyšné tabletky z minulosti
• Neberte lieky, ktoré predpísali inému členovi rodiny
• Ak užívate antibiotiká, doberte celé balenie (a to aj v prípade, že sa už cítite lepšie)
• Dôverujte lekárovi. On vie, kedy antibiotikum pomôže – a kedy by mohlo uškodiť.

Naši starí alebo prastarí rodičia si ešte pamätajú časy, keď aj obyčajná infekcia mohla mať smrteľné následky. Vďaka antibiotikám dnes prežívame, čo bolo kedysi osudné. Aby fungovali správne, musíme s nimi narábať opatrne.