Rakovine prsníka nevieme predchádzať, ale vieme ju úspešne liečiť

Redakcia Rakovine prsníka nevieme predchádzať, ale vieme ju úspešne liečiť 17.10.2022

Rakovina prsníka patrí medzi najčastejšie a finančne najnáročnejšie zhubné, nádorové ochorenia u žien. Dá sa jej predchádzať? A aký súvis s ňou majú antiperspiranty, antikoncepcia alebo stres? Je mamografické vyšetrenie bezpečné? Prečo sa robí ženám až po štyridsiatke?

Október, v ktorom sa práve nachádzame, je mesiac prevencie pred primárne ženskými typmi rakoviny. O rakovine prsníka sa dnes porozprávame s primárom mamologického alebo prsníkového oddelenia Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave, s docentom Vladimírom Bellom.

Všeobecná zdravotná poisťovňa má takmer tri milióny poistencov, približne 5 % z nich má nejakú formu rakoviny a 28 % týchto onkologických pacientov je liečených práve na rakovinu prsníka. Na Slovensku ide o najčastejšie diagnostikovaný druh rakoviny u žien. Mňa by zaujímalo, čo spôsobuje to prvenstvo? Čím to je, že práve tento typ rakoviny je taký častý?

To nevie asi nikto, pretože predchádzať rakovine prsníka sa nedá. Poznáme len rizikové faktory, ako je menštruácia pred jedenástym rokom, prechod po 55. roku, nerodenie, nedojčenie, rodinná anamnéza rakoviny prsníka alebo vaječníka, zápal prsníka a iné niektoré aspekty, ktoré sa už dajú ovplyvňovať, ako je obezita, fajčenie či alkohol. Je to ale aj tak, že sú ženy, ktoré majú všetky tieto rizikové faktory a nemusia mať rakovinu, ale aj naopak, že nemáte ani jeden faktor, a predsa máte rakovinu. Hovorí sa, že 60 – 80 % žien je bez spomínaných rizikových faktorov, takže jednoznačne predísť sa tejto rakovine nedá. Pribúda ich nesmierne veľa, pretože koncom 80. rokov sme mali 900 a v roku 2022 je to pravdepodobne 4 – 4 500 nových prípadov ročne.

V Európe vraj pribudne každý rok cez 400 000 žien s týmto druhom rakoviny a má ju každá jedenásta žena.

Áno, momentálne je to každá ôsma až dvanásta žena, ktorá sa dožije osemdesiatich rokov, môže mať rakovinu prsníka. Je to najmä vo vyspelejších krajinách, ako sú Spojené štáty a sever Európy a vo svete je to dokonca 2,2 milióna nových prípadov ročne.

Najviac liečených poisteniek u nás (až 73 % z celkového počtu) je vo vekovej skupine nad 60 rokov, štvrtina pacientiek je vo veku 40 až 60 rokov a necelé 2 % tvoria ženy do veku 40 rokov. Je teda aj vek rizikovým faktorom?

Samozrejme, čím staršia žena, tým väčšie riziko. Mladých percentuálne pribúda, ale pribúda to v absolútnych hodnotách. Kedysi sme mali 800, z toho boli 2 % mladé ženy, teraz zo 4 000 tie 2 % predstavujú stále viac a viac. Žiaľbohu, sú medzi nimi aj gravidné alebo dojčiace ženy. Nádor v mladom veku rastie omnoho rýchlejšie ako v staršom veku.

Akú rolu pri rakovine zohráva dedičnosť?

Ak máte riziko v prvom príbuzenstve, je to 2 – 3-násobné, ale ak sú ochorenia zhubného nádoru v rodine častejšie, ide pacient na genetické vyšetrenie, a vtedy sa zväčša odhalí najčastejšia genetická mutácia BRCA 1 alebo BRCA 2 a žena, žiaľ, v 40 – 80 % má riziko vzniku rakoviny do osemdesiatich rokov a okolo 40 % rakoviny vaječníka. Dedičnosť je pri týchto geneticky pozitívnych ženách výrazná.

A čo stres?

Pravdepodobne zohráva rolu aj stres, lebo z anamnézy, ktorú odoberáme, je dosť pacientov takých, že im umrel manžel, majú chorého muža, takže stres zrejme tiež vplýva a je jedným z rizikových faktorov na rakovinu prsníka.

Ešte sa na chvíľku vrátim k tej dedičnosti, lebo práve ženy, ktoré majú rakovinu prsníka v rodine a podstúpia aj toto genetické vyšetrenie, zvažujú alebo sú dokonca odhodlané, že podstúpia mastektómiu. Je to podľa vás správny krok alebo robia zbytočnú paniku?

Je to na žene, napríklad v USA je 80 % mastektómií, 20 % sú kontroly, u nás je ten pomer iný. 20 % žien podstupuje mastektómiu, 80 % si dáva kontroly. Tie sú dvakrát ročne. Ako som už spomínal, predísť rakovine sa nedá, ale dá sa diagnostikovať rakovina vo včasnom štádiu, takže žena má veľkú nádej, že prežije. Riziko, ktoré som tiež už spomínal, tých 60 – 80 % klesne na 3 – 4 %, takže žena sa musí sama rozhodnúť, či mastektómiu a rovno rekonštrukciu prsníka podstúpi, alebo chodí dvakrát ročne na kontroly, ale v tom prípade rakovine nepredchádzame, len ju môžeme skôr diagnostikovať.

Koncom 80. rokov sme mali 900 a v roku 2022 je to 4 – 4 500 nových prípadov ročne.

Čo by ste odporučili ženám vy, mastektómia alebo radšej iba kontroly? Keby ste boli žena a boli by ste v takejto situácii (smiech).

Asi by sa mali dohodnúť manželia, lebo niektorí sa po rekonštrukcii aj rozvádzajú alebo ešte horšie, že ženy si nedajú rekonštrukciu, preventívne si odstránia prsníky a vtedy prichádza dosť rozvodov. Závisí to teda aj od toho, aj od toho v akom stave je žena, či bude na rakovinu stále myslieť a bude sa ohmatávať, keď tam bude mať prsníky zdravé, alebo ozaj ide na chirurgiu a zníženie bude dosť výrazné o 60 – 70 %. Psychika ženy a jej povaha je kľúčová a aj tá rodinná dohoda, či si to urobiť, alebo nie, lebo v podstate tie ženy sú zdravé.

Hovorilo sa o tom, že za rakovinu prsníka môžu aj antiperspiranty, napríklad hliník, ktorý sa v nich nachádza. Je tento mýtus už vyvrátený alebo je na tom niečo pravdy?

Vyvracať sa nemusí, lebo antiperspiranty používajú aj muži a rakovina u mužov nejde hore, zatiaľ čo u žien áno. Aj my máme pazuchy, aj my sa občas voniame, takže určite to nemá vplyv.

Kde vlastne vznikol tento mýtus? Bolo to spojené s tým, že hliníkom sa upchávajú póry, a to môže podnietiť vznik rakoviny?

Áno, že sa tam upchávajú lymfatické cievy, uzliny, ale však mýtov o rakovine prsníka je neskutočne veľa a objavujú sa na internete. Hlavne mýty o liečbe, to je to najhoršie, čo môže byť. Všelijaké zemiakové a kapustové obklady, pitie rôznych tekutín, oleje... Treba si uvedomiť, že kto vynájde liek na rakovinu, bude miliardár alebo dostane Nobelovu cenu. Na druhej strane je vždy oponentúra, že to firmy zakazujú, lebo chcú byť bohaté, takže to nemôžu a moja odpoveď je opäť taká, že keď to vymyslíte vy, môžete urobiť malú s. r. o. a vo veľkom zarábať. Potom aj ženy, ktoré k nám prídu v skorom štádiu a môžu mať 90 – 100 % vyliečenie, idú cestou alternatívnej medicíny a za rok až dva, žiaľ, prídu v takom stave, že je pri nich už liečba len paliatívna. To znamená proti bolesti a pre predĺženie života, ale sú to mladé ženy, vysokoškoláčky, inteligentné, no na internete si prečítajú, že nemusia mať jazvu, nevypadnú im vlasy, nebudú vracať a iné vedľajšie účinky, tak sa dosť veľa z nich vydá cestou alternatívnej medicíny.

 Je potrebné dôverovať vede, tak ako už bolo veľakrát povedané. Skombinovať to s alternatívou nemusí byť na škodu, ale nespoliehať sa iba na ňu.

Áno, kombinácia môže byť rôzna, ale jednoznačne je teraz chirurgia, chemoterapia, rádioterapia na vysokej úrovni. Keby prezidenti alebo tie slávne herečky a bohatí ľudia vedeli o tejto alternatívnej liečbe, určite by sa nedali rezať, nepodstupovali by chemoterapiu a tak ďalej. To je ďalšia výhoda týchto konzervatívnych liečebných metód, že sa používajú všade vo svete.

Pri mýtoch ešte chvíľku zostaneme, hovorilo sa aj o podprsenkách s kosticou alebo o podprsenkách nevhodnej  veľkosti, že môžu prispieť k ochoreniu prsníka. Je to tak?

Tak isto nie, možno len keď máte pred menštruáciou bolestivé prsníky, tak kosticové podprsenky spôsobujú väčšiu bolesť, ale rakovina z nich rozhodne nevzniká. Nie je to žiadny rizikový faktor.

No a čo implantáty? Ženy, ktoré sa rozhodnú pre úpravu pŕs, zväčšenie pŕs, by mali mať obavy vyššieho rizika?

Tak isto nie. Je tam minimálne riziko, že v implantáte môže nastať lymfóm, ale to je ozaj minimálne. Pre príklad poviem, že v USA bolo za celý čas pri týchto implantátoch okolo 20 lymfómov.

Keď sme tu mali odborníka gynekológa, tak hovoril, že používanie hormonálnej antikoncepcie znižuje riziko rakoviny krčka maternice. Má rovnako pozitívny vplyv aj na rakovinu prsníka?

Antikoncepcia samotná nie, pretože teraz sú v nej obsiahnuté malé dávky. Spôsobí ale to, že rodíte trochu neskôr a predĺžite si dobu prvého pôrodu na 30 alebo 35 rokov a vtedy je to jeden z rizikových faktorov rakoviny prsníka. Samostatná antikoncepcia ani nie a dokonca ani rakovina krčka maternice, ale skôr môže znižovať rakovinu vaječníkov a dokonca keď má niekto dedičnú rakovinu vaječníkov, tak antikoncepcia sa dáva dokonca ako prevencia.  

Nerozprávajme sa o liečbe ochorení, ale o prevencii a keby chodilo 80 % žien na tieto preventívne prehliadky, tak by bola úmrtnosť na Slovensku určite lepšia, ako momentálne je.

Vy ste však spomenuli v rámci rizikových faktorov, že nedojčenie alebo nerodenie medzi ne patria, čiže žena, ktorá už porodila a dojčila, je viac a lepšie chránená? Dá sa to povedať takto zjednodušene?

Určite je pri nich nižší rizikový faktor, ale nevylučuje to, že rakovinu dostane. Poviem to tak hlúpo, že aj keď má desať detí a dojčí po roku až dvoch, tak rakovinu môže dostať.

Ja viem, že vy ste náš rozhovor už tak začali, že tejto rakovine sa nedá nijako predchádzať, lebo nevieme o účinnom spôsobe, ako by sa dalo, ale naozaj neexistuje nič? Mám na mysli zdravší životný štýl alebo nejakú stravu.

Je tam spojitosť s alkoholom, ktorý zvyšuje riziko, potom fajčenie – aj pasívne zvyšuje riziko, a potom nadváha, hlavne po prechode. To sú také tri rizikové faktory, ktoré by sa dali ovplyvniť, ale máme aj chudé pacientky, ktoré nepijú a nefajčia, takže to sú také teoretické vyjadrenia. Hodí sa ich povedať pre populáciu, ale nie pre samotnú ženu. Tá je individualista a môže mať všetky rizikové faktory a nedostane v živote rakovinu, môže mať aj rodinnú záťaž a genetiku, rovnako ako žena nemusí mať ani jeden faktor a dostane rakovinu.

Ako sa postupuje v takých prípadoch, ktoré ste už načrtli, že sa žene diagnostikuje toto ochorenie počas tehotenstva alebo počas dojčenia?

Dnes sú na to už rôzne postupy, v neskorších štádiách je to chemoterapia, ak je žena už pred pôrodom, počká sa naň a lieči sa až potom. Nádor rastie rýchlo a 99 % čaká chemoterapia alebo odstránenie prsníka. U niektorých žien sú tieto ochorenia pokročilejšie, lebo si ženy myslia, že je to len zrazené mlieko a nejdú ku gynekológovi. Poprípade sa spýtajú susediek, tie im povedia, nech si z toho nič nerobia, nahrievajú si ich a čas do diagnostiky je dlhý. Niektoré takéto ženy, ktoré dojčia, majú nádory aj 5 – 6-centimetrové.

Keď má niekto dedičnú rakovinu vaječníkov, tak antikoncepcia sa dáva dokonca ako prevencia.

Október je venovaný osvete, prevencii hlavne ženských nádorových ochorení, takzvaný Ružový október a Deň pre zdravé prsia vyzýva ženy, aby prišli na preventívnu prehliadku, ktorej súčasťou je aj sonografické a mamografické vyšetrenie. Aký je medzi nimi rozdiel? Prečo sono iba do štyridsiatky a mamografia až po štyridsiatke?

Mamografia je röntgenové žiarenie, je síce minimálne, ale najcitlivejší ženský orgán sú prsníky a práve preto by žena do 40-ky nemala mať mamografiu, iba ak by u nej bolo výrazné podozrenie na rakovinu. Vysvetlím to ešte tak, že ak je žena po prechode, snímok na mamografii je čierny, rakovina je biela, takže keď vidíte malú bodku v tom čiernom, krásne to vidíte a nie je potrebné sonografiu. Keď je žena mladá, jej žľaza je na röntgene biela, takže biele v bielom nevidno. Čím máte viac žľazy, tým to horšie vidno na mamografii a lepšia je sonografia. Práve preto by ženy do štyridsiatky mali raz za dva roky chodiť na sonografiu, nad štyridsať rokov raz za dva roky na mamografiu, a ak je prsník žľaznatý, tak sa dopĺňa o ultrazvuk, pre istotu.

Je to vhodný interval raz za dva roky?

Podľa štúdií asi áno, lebo tie to odporúčajú raz za dva roky, ale tzv. intervalový nádor (nádor, ktorý vznikne medzi jednotlivými preventívnymi prehliadkami) môže vzniknúť, práve preto sa hovorí, že keď chodíte na prehliadky raz za dva roky na sono a mamo, mali by ste ísť ku gynekológovi raz ročne a ešte pre rýchly nádor robiť aj samovyšetrenie prsníkov. 5 – 8 % žien si samé nájde hrčku, ktorá je rakovina, medzi jednotlivými prehliadkami.

Keď si aj žena nájde hrčku, príde na sono či mamografiu a lekár jej povie, že tam niečo je, ale budeme to sledovať a príďte o pol roka. Je to v poriadku? Ja by som bola v strese.

V strese sú asi všetky ženy, keď sa tam niečo nájde, ale niektoré naozaj vyzerajú ako nezhubné nádorčeky, takže ten dvojročný interval je vhodný a netreba do toho hneď pichať. Záleží to od praxe sonografistu a mamografistu a jeho úsudku.

Ako často by si žena mala robiť samovyšetrenie prsníkov?

Odporúča sa od dvadsiateho roku života zhruba raz za tri mesiace, nad tridsať rokov je to raz mesačne. Robí sa druhý až tretí deň po skončení menštruácie a keď si žena nájde niečo iné, ako bolo pred mesiacom, mala by sa ďalej hmatať, pretože to môže byť cysta aj nezhubný nádor. Nemusí ísť hneď o rakovinu, najmä ak je to mladá žena, sú to väčšinou hormonálne zmeny. Po mesiaci si znovu samovyšetrí prsník, a ak to tam stále je, potom je vhodné ísť ku gynekológovi bez ohľadu na to, kedy bola u neho naposledy.

Nahmatať si hrčku je možno ten lepší prípad, rakovina sa veľakrát neprejaví týmto spôsobom. Je to tak, že hrčka nie je vždy prítomná pri rakovine prsníka?

Hrčka nemusí byť, môže ísť o malinké 3-milimetrové zmeny, ktoré sú viditeľné len na sonografii či mamografii. Mamografia má obrovský prínos v tom, že sa na röntgenovom snímku objavujú biele zrniečka, ktoré ak rastú a ich počet sa zväčšuje, môžu predikovať onkologické ochorenie.

Pokiaľ sa takéto niečo objaví vo včasnom štádiu, vraj nie je potrebná drastická liečba ako chemoterapia a podobne. Je to tak?

Áno. Vždy sa najskôr snažíme o chirurgickú liečbu, to je vybratie hrčky. V 90 % sa robí následne ožarovanie prsníka, a potom sa podľa prognostických faktorov pridáva aj hormonálna liečba. Niekedy však aj vo včasnom štádiu, keď nezaberajú hormóny, musí byť súčasťou aj chemoterapia.

Ženy do štyridsiatky by mali raz za dva roky chodiť na sonografiu, nad štyridsať rokov raz za dva roky na mamografiu.

Dá sa povedať, že čím skôr je odhalený nádor prsníka, tým ľahšie je liečiteľný.

Aj ľahšie liečiteľný, aj je potrebných menej liečebných metód.

Z toho mi teda vyplýva, že ženy by mali chodiť na preventívne prehliadky, mali by sa starať o seba a o svoje prsníky. Robia tak?

Momentálne asi nie, lebo my máme také dotazníky, ktoré si zbierame pätnásť až dvadsať rokov, takže viem, že asi 30 % chodí na mamografiu. Pýtame sa ich, prečo nechodia a odpovedajú, že nejdú, lebo sa boja, že im objavia rakovinu, obávajú sa, že stlačenie prsníka vyvolá rakovinu, je to bolestivé alebo tvrdia, že nemajú čas. To sú najčastejšie odpovede na naše otázky, prečo nechodia na preventívne vyšetrenia.

Ja som ešte počula aj odpoveď, že na mamografiu by som nešla nikdy, lebo práve ona spôsobuje rakovinu.

V maličkom prípade majú pravdu, ale to je naozaj nízke percento, pretože dávky žiarenia sú nízke a benefit tohto vyšetrenia je omnoho vyšší. Určite dostane väčšiu dávku žena pri röntgene hrudníka ako pri mamografii, ale na röntgen hrudníka sú ženy ochotné ísť aj každý mesiac, aby zistili, či tam nemajú zápal pľúc, ale na mamografiu nie. Ona je pritom bezpečná metóda, pri ktorej sa nájdu dokonca aj predrakovinové stavy, ale vo veľmi včasnom štádiu, pri ktorých majú ženy aj 100 % vyliečenie tejto choroby.

Čiže je to dobre liečiteľný nádor.

Prsníky sú jedny z najlepších onkologických ochorení, ktoré sa liečia vo včasnom štádiu, ale o tej liečbe by som nehovoril, lebo keby chodili na preventívne vyšetrenia, o liečbe by nemuselo byť ani reči. Nerozprávajme sa o liečbe ochorení, ale o prevencii a keby chodilo 80 % žien na tieto preventívne prehliadky, tak by bola úmrtnosť na Slovensku určite lepšia, ako momentálne je. Pohybuje sa v rozmedzí tisíc žien ročne, takže by bolo ušetrených množstvo žien a nielen tých starších, ale aj mladých.

Zachránili by sme 300 žien ročne, keby chodili na preventívne prehliadky. Keď sa rozprávame o nákladoch, mám tu pár čísel za poisťovňu VšZP. Vlani investovala do liečby rôznych druhov rakoviny vyše 395 miliónov eur a z toho viac ako 51 miliónov práve na rakovinu prsníka. Je to teda najnákladnejšie nádorové ochorenie. Doteraz sme hovorili v súvislosti s rakovinou prsníka iba o ženách, ale je to typ nádorového ochorenia, ktorý sa týka aj mužov?

Z celkového množstva majú túto rakovinu muži asi okolo 1 %. Majú tú istú diagnostiku a liečbu ako ženy, len tam je ten problém, že keď si muž nahmatá hrčku, tak málokedy predpokladá, že to môže byť rakovina prsníka, neuvedomujú si, že majú tiež prsníky. Druhý problém je, že nevedia, za akým s tou hrčkou majú ísť. Kto ich pošle na mamografiu a prsníkové oddelenie?

Čo by ste chceli odkázať ženám, ktoré nás teraz počúvajú? Možno aj mužom v rámci osvety prevencie rakoviny prsníka.

Netreba ísť raz ročne na manikúru či ku kaderníkovi, ale vydržať ten jeden deň u gynekológa a vydať sa na cestu mamografie alebo sonografie. Jeden deň, ktorý obetujete na preventívnu prehliadku, vám môže zachrániť život. Atmosféra v rodine bude tiež lepšia, keď budete mať včasné štádium a za 2 – 3 roky aj zabudnete, že ste mali rakovinu. Nie ako keď máte pokročilý nádor, ktorý sa stále vlečie a prebiehajú neustále nejaké liečebné metódy.

Celý rozhovor si môžete vypočuť v našom podcaste Všeobecne o zdraví:

          



Partneri portálu

  • Logo partnera
  • Logo partnera