Stres - silný hráč pri vzniku rakoviny

Miroslav Chovanec je vedecký riaditeľ ústavu experimentálnej onkológie SAV, vedného odboru, ktorý sa snaží pochopiť mechanizmy vedúce k vzniku rakoviny. Skúma, ako opraviť poškodenú bunku, ako čo najskôr diagnostikovať a ako čo najúspešnejšie a najšetrnejšie liečiť onkologické ochorenia.

Z čoho vzniká rakovina?

Podľa Miroslava Chovanca môžeme 90 až 95 % faktorov zodpovedných za vznik rakoviny rozdeliť do 2 skupín. Tou prvou je genetika (dedičné faktory) a tou druhou sú environmentálne faktory. Druhú skupinu tvoria faktory s ktorými sa môžeme stretávať a prijímať ich nevedome, ako napr. vzduch, ktorý dýchame, alebo vedome, ako napr. fajčenie.

„Dedičnosť ide naprieč všetkými rakovinami, ale nemá rovnakú váhu. Sú rakoviny, kde je dedičnosť významná a viazaná na malom počte génoch, dokonca len na jednom. Takým typom rakoviny je forma rakoviny prsníka, kde hovoríme o mutácii v jednom maximálne v dvoch génoch. Potom sú rakoviny, ktoré sú stále vysoko dedičné, ale ten repertoár génov je ďaleko širší, hovorí sa až o 100 génoch. Sem patrí aj rakovina semenníkov. V prvom prípade má genetika silnú váhu a je to skôr čierno-biele. V druhom prípade nemajú takú silnú váhu a vznik rakoviny súvisí s viacerými faktormi.“ Vysvetľuje Miroslav Chovanec.

Nedá sa povedať, že sú onkologické ochorenia, ktoré by nemali žiadnu spätosť s genetikou. Nejaká, aj keď minimálna spätosť tam je vždy. „Nemusíme baviť o silných hráčoch, ale skôr o malej armáde génov, ktoré sa musia zoskupiť a v nejakom nastavení odprezentovať tak, aby to viedlo k onkologickému ochoreniu. V takomto prípade to môžu byť faktory vonkajšieho prostredia a celoživotne nás sprevádzajúceho okolia.“

Zdravý životný štýl nie je len marketingový pojem

Pred pár rokmi vyšli rozsiahle štúdie v renomovaných biologických časopisoch, kde sa autori snažili zodpovedať či je dôležitejšia genetika alebo zdravý životný štýl. V jednej štúdii vyšlo, že genetické faktory majú váhu až 70 % a faktory prostredia 30 %. Paradoxné je, že v druhej štúdii to vyšlo presne naopak.

Nevieme teda povedať, čo je viac a čo menej, je však zrejmé, že naša životospráva, to čo jeme, či sa opaľujeme, či máme nejaké neduhy, ako sa hýbeme patria medzi faktory prispievajúce k onkologickým ochoreniam.

Miroslav Chovanec varuje nad nadmernou telesnou záťažou. „Aj pohyb má určité mantinely, kedy je prospešný a akonáhle sa dostaneme do extrémnosti,  je v istom aspekte škodlivý. Ťaháme organizmus a naše bunky do extrémnych podmienok, kedy sa kladú nároky na rôzne metabolické procesy a produkciu určitých foriem akýchkoľvek zlúčenín, ktoré môžu zmeniť prahovosť, ktorá je pre bunku žiaduca a výhodná.“

Pozor na stres

„Robia sa veľké detailné štúdie o tom, ako stres vplýva na organizmus. Sám som bol prekvapený, aké veci sa dokážu diať aj v dôsledku stresu a potom jeho eliminácia napr. prostredníctvom jogy. To sú vyslovene zmeny na úrovni DNA, nie sú to zmeny v primárnej štruktúre DNA, čiže nebavíme sa o mutáciách, ale sú to zmeny, ktoré takisto majú vplyv na nejakú manifestáciu nejakých procesov.“

Miroslav Chovanec hovorí, že veľkým pomocníkom v odstránení stresu je joga a jej účinky boli zdokumentované aj vedecky. Pri cvičení jogy sa pracuje aj s mysľou a v prípade onkologických ochorení je pozitívne naladenie veľmi dôležité.

„Určite viete, že vyspelejšie onkologické kliniky majú psychologické poradne. Je tam asociovaný psychiater a psychológ, ktorý pracuje s týmito ľuďmi.“  Miroslav Chovanec vysvetľuje, že psychologická pomoc je dôležitá jednak v čase záchytu ochorenia, ale tiež počas celého manažmentu a života pacienta.

„Superpotraviny“ pre prevenciu

„Už pár rokov tvrdím, že príroda má v sebe liek na všetko. To, že to nepoznáme, to už je náš problém. Mnohé aj protinádorové liečivá sú odvodené na báze štruktúr, ktoré sa prevzali z prírody. Významnými hráčmi je kurkuma, magnézium. Keď sa robili štúdie, tak onkologickí pacienti mali výrazne znížené hladiny magnézia, takže magnéziová intervencia by mohla pomôcť. Ja osobne už 20 rokov pijem denne liter zeleného čaju.“

Ďalšími významnými doplnkami stravy sú vitamíny, ktoré ovplyvňujú starnutie buniek, napr. B3 alebo B6. Platí však, že ich užívanie by mal odporučiť a schváliť lekár, pretože môžu byť záťažové pre niektoré orgány.

Kedy budeme mať liek na rakovinu?

Máme 150 alebo 170 druhov rakovín a tie sa medzi sebou veľmi líšia. „To slovo rakovina je v jednom prípade rozsudok smrti a v inom len niečo, čo treba dobre uchopiť, podstúpit terapeutické režimy a človek sa vráti skoro nepostihnutý do ďalšieho života na x rokov. Nič univerzálne nemá ako vzniknúť, určite nie. V prípade tých zlých onkologických diagnóz, ja to poviem tak chladne a bude to znieť surovo, ale to sa nedá inak nazvať ako bad luck (pozn. red.: smola). Bohužiaľ, tam ani súčasná medicína nevie spraviť nič viac. A potom je paleta alebo nejaké okno diagnóz, kde sa s tým dá pracovať.“

Pri onkologických ochoreniach s ktorými sa dá pracovať vedci nepracujú ani tak na liečbe ako na manažmente pacientov.

„Vieme, že 95 až 98 % z tých ľudí sa dožije plnohodnotného ďalšieho veku, ale môžu tam prísť nejaké prejavy neskorej toxicity súvisiacej s liečbou vo forme abnormalít či už orgánových alebo psychických. Záujem klinikov a vedcov je v eliminácii a v práci s týmito vedľajšími účinkami. To znamená, že to, že sa pacient vylieči, je takmer isté, ale čo bude o 20 rokov? Čo bude potom? Chceme aby ten jeho život bol maximálne dôstojný a porovnateľný s človekom, ktorý rakovinu nemal.“

3 odporúčania od Miroslava Chovanca

1. Buďte v pohode
   V mojom prípade je to spokojnosť mňa samého so sebou. Ten pocit, keď ste večer v posteli a premietne sa vám pred očami celý deň a máte zo seba dobrý pocit. Čiže vyrovnanie, pohoda, spokojnosť.
2. Všetko s mierou 
   Nie som abstinent, tiež konzumujem alkohol. Dnes sa vie, že striedmi konzumenti alkoholu sú na tom lepšie ako abstinenti. Extrémizmus z oboch strán je zlý. Nájdite si také pohodové užívanie všetkého, vrátane života ako takého.
3. Dôvera
   A potom nám zostáva len veriť, že tá genetika je taká, ako má byť.