Pri pôrode je ideálnejšie mať pôrodnú asistentku ako lekára

Starostlivosti o tehotné ženy, gynekológii a pôrodníctvu ste zasvätili už 27 rokov svojho života a 12 rokov ste pôsobili v pôrodniciach v Českej republike, skúsenosti máte aj s prácou pôrodníka v súkromnej nemocnici na Slovensku a od roku 2016 ste prednostnom druhej gynekologicko-pôrodníckej kliniky lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava v nemocnici Ružinov.

Ako za tie roky vašej praxe hodnotíte vývoj pôrodníctva na Slovensku?

Veľa vecí sa zmenilo v zmysle technických vymožeností, ktoré máme naviac, veľmi prudko dopredu sa vyvíja ultrazvuková diagnostika a zároveň sa zmenil (aspoň tomu chcem veriť) aj prístup lekárov k pacientkam. Na začiatku, keď som ešte nastupoval ako mladý lekár v Podunajských Biskupiciach, dominoval patriarchálny štýl medicíny. To znamená, že s pacientom sa veľa nediskutovalo, bolo mu oznámené, čo sa mu bude robiť, pacient to prijal a nedajbože, keď mal nejaké doplňujúce otázky, tak sa nás to až dotklo, že ako nám nedôveruje. Toto je snáď už minulosťou a v súčasnej dobe by mal dominovať na všetkých pracoviskách partnerský prístup, pretože to je jediné etické. Etické v medicíne je to, na čom sa ja s pacientom dohodnem a obaja s tým súhlasíme, takže konsenzuálna medicína, konsenzuálna etika. Pacient musí byť vždy poučený a musí súhlasiť. Samozrejme, pokiaľ to umožňujú možnosti.

Je pôrodníctvo na Slovensku porovnateľné s úrovňou pôrodníctva v okolitých krajinách alebo ako je to v porovnaní so svetom?

Myslím, že máme rezervy a určite sú výzvy, ktoré by bolo treba prijať a naplniť. Verím tomu, že nám vyrastá generácia mladých šikovných pôrodníkov, ktorí to po nás prevezmú a potiahnu celú tú mašinériu smerom k tomu, že sa už nebude robiť dojmologická medicína a to, čo si myslím, že je dobré, ale to, čo je dokázané štúdiami. Tak je to bežné v zahraničí.

Pán profesor, prečo Slovenky odchádzajú rodiť do zahraničia, do Čiech a do Rakúska? O čom to svedčí? O vysokých nárokoch rodičiek alebo o nízkej úrovni slovenského pôrodníctva?

Naozaj musím povedať, že my v Ružinove sa veľmi snažíme byť propacientskí, proklientskí. Snažíme sa robiť moderné pôrodníctvo na základe vedy, snažíme sa umožniť rodičkám ich pôrodné želania, ale sme limitovaní priestormi, to musím povedať. Niekedy ma mrzí, že nám nedajú šancu. Myslím si, že keby u nás porodili, že by chceli u nás rodiť aj nabudúce, ale zase viete, vy sa môžete snažiť a stačí jeden človek, ktorý to pokazí nejakou nevhodnou poznámkou, pôrodnica môže fungovať vynikajúco, ale na šestonedelí môže byť nejaký problém či v prenatálnej poradni. Stačí jedna nevrlá sestrička pri prvej návšteve, keď sa idete prihlásiť do pôrodnice, a vám sa skazí úplne celý pohľad, takže mať dobre fungujúce oddelenie alebo kliniku aj po tejto stránke, je veľmi zložité. Máte tam neuveriteľné kvantum ľudí, za ktorých musíte zodpovedať a, žiaľbohu, nedá sa ich motivovať nejako pozitívne ani negatívne, aby pracovali podľa vašich predstáv. Druhá vec je, že stále sa teraz riešia uzávery pôrodníc u nás a ja si viem predstaviť, že žena, ktorá sa rozhodne rodiť v Ružinove (môže byť aj u konkurenčnej/bratskej kliniky) a nemá 100 % istotu, že porodí na danom pracovisku, tak pôjde radšej za tou istotou do zahraničia, kde sa jej určite nestane, že ju niekto pošle preč. Veľa sa o tom hovorí, ale od septembra nabiehame no normálny režim, takže presuny medzi nemocnicami snáď aspoň z našej nemocnice budú minimálne, ak nie úplne nulové.

Rodičky to hlavne odôvodňujú tým, že v Rakúsku alebo v Českej republike je lepší servis, je lepší proklientský prístup k rodičke. Je to naozaj tak? Vy to viete posúdiť, keďže ste pracovali aj v Česku.

Tiež je to rôzne v jednotlivých nemocniciach, teraz ale nebudem konkrétny. Ja osobne ako vzor pre naše pracovisko vnímam brnenské pôrodníctvo. To vyčnieva aj v rámci Českej republiky, aj oproti niektorým pražským pracoviskám je výrazne viac orientované na prácu pôrodných asistentiek, na individualizovaný prístup. Napriek tomu, že boli vždy perinatálne centrum pre Juhomoravský kraj, to znamená, že tie najťažšie stavy z tohto kraja rodili u nich, tak oni vykazovali o tretinu až o polovicu nižšie frekvencie cisárskych rezov oproti pražským pracoviskám. Znamená to, že sa snažili o prirodzenú prácu so ženou, o prirodzenú pôrodnicu a mne sa to páči. Na druhej strane niektoré ženy odídu do Čiech, idú do inej pôrodnice a tam si myslím, že kvalita už nie je taký veľký rozdiel medzi našimi a touto. Potom sú určití mienkotvorní ľudia, ktorí keď idú rodiť do zahraničia a informujú o tom médiá alebo o tom píšu cez instagram, tak my už potom nemáme šancu. Je to spojených veľa faktorov. Musím ale povedať, že áno, konkrétne v tej brnenskej nemocnici je asi ten prístup trochu iný, ako sme zvyknutí na Slovensku.

Niekedy ma mrzí, že nám nedajú šancu. Myslím si, že keby u nás porodili, že by chceli u nás rodiť aj nabudúce.

Ja som rodila na Slovensku pred jedenástimi rokmi a mala som taký ten štandardný slovenský pôrod, nič špeciálne sa mi nedostalo. Na druhej strane úžasné oddelenie šestonedelia, pri pôrode skvelá anesteziologička aj nevrlá sestrička, ktorá mi počas pôrodu vynadala, že som jej zašpinila posteľ... Všetko dobre dopadlo, ale po pôrode, keď som o tomto mojom zážitku rozprávala známym, vraveli mi: „Ale keby si mala zazmluvneného lekára, tak by sa ti dostalo lepšieho servisu, lepšej starostlivosti.“ Nemáte pocit, že všetky rodičky, každá jedna či už má zazmluvneného, alebo nemá zazmluvneného pôrodníka, by mala dostať starostlivosť na rovnakej úrovni?

Toto sa tak zle počúva. Dotýka sa ma to, lebo určitým spôsobom to bude asi pravda. Aj ja mám často žiadosti o zazmluvnenie, vždy nad tým v duchu uvažujem, že...

Inak je zaujímavé, trochu odbočím. Na spoločnej konferencii s Čechmi, ktorú sme mali ešte v minulosti, som analyzoval zazmluvnené a nezazmluvnené pôrody. Porovnával som niektoré výsledky a zisťoval som, či sú tam rozdiely. Českí kolegovia mi vôbec nerozumeli, nevedeli, o čo ide. Zazmluvniť si tam pôrodníka je extrémne zriedkavé. Ak to niekto v Čechách urobí, je to väčšinou Slovenka.

Vrátim sa k odpovedi, dotýka sa ma to, lebo rozmýšľam, či si ma chce tá žena zazmluvniť, pretože uznáva moju odbornosť, že v prípade závažných komplikácií tam chce mať prednostu, ktorý sa venuje pôrodníctvu 27 rokov, alebo si ma zazmluvňuje preto, lebo má pocit, že sa k nej budú ľudia správať slušnejšie. To ma neskutočne mrzí.

Panuje tu takýto názor, že ak nebudeš mať zazmluvneného lekára, nikto si ťa nevšimne ani o teba nezakopne.

Áno, a toto ma mrzí. Ja dúfam a verím a bol by som rád, keby nám dali klientky vašej poisťovne spätnú väzbu, lebo dostávam maily od žien. Na konci dávame aj ženám taký letáčik, kde ich žiadame o spätnú väzbu a dostávam pozitívnu, niekedy aj negatívnu, to je úplne v poriadku, to nás posúva ďalej. Tie pozitívne nám práve dosť často píšu v zmysle, že si nikoho nezazmluvnili a boli spokojné. Vtedy mám z toho obrovskú radosť, lebo ja si osobne myslím, že medicínsky to má zmysel, mať zdravotného profesionálna pri pôrode, ktorého som si vybrala. Je to preto, že strach a obavy pri pôrode sú stres. Stres je adrenalín. Každá žena, ktorá ide rodiť, má určitú výšku obáv, to je úplne normálne, lebo prvorodička nevie, do čoho ide, bojí sa o zdravie dieťaťa aj o svoje zdravie, lebo videla v médiách všelijaké hororové príbehy, čo všetko sa môže udiať. Bojí sa, že zlyhá, bojí sa, či to vôbec zvládne, niekedy sa hanbí, že bude nepokojná pri pôrode, čo je absolútne normálne, že má človek strach a je ustráchaný, netreba sa za to hanbiť. V prípade, že si žena vyberie nejakú osobu z profesionálneho hľadiska, nemyslím doprovod, ale pôrodnú asistentku alebo lekára, tak predsa len má menšie obavy. Zrazu je tam človek, ktorého som si vybral, ktorému dôverujem, u ktorého rodila moja sestra, kamarátka a povedali, že je fajn, že sa bude ku mne správať príjemne, že splní to, čo si predstavujem. Adrenalín je nižší a tým pádom je lepšia pôrodná činnosť a pôrod ide rýchlejšie, takže medicínsky je to úplne oprávnené. Ja výber pôrodníka podporujem, ale ak by mala byť motivácia tá, že si musím niekoho zaplatiť, aby sa ku mne správali slušne, tak to je taká hrozná vizitka, že to nie je v poriadku.

Veľa sa hovorí aj o nerešpektujúcej komunikácii, starostlivosti, o traumatizujúcich pôrodoch, pri ktorých zažívajú ženy málo empatie zo strany personálu a veľa neúctivého zaobchádzania. Ako to vnímate vy?

Ale viete, že to je celosvetový problém? To sa netýka len Slovenska, ale samozrejme, tá úroveň je všade iná a dokonca viem, že vznikol pojem pôrodnícke násilie a nám, zdravotníckemu personálu, sa to nepočúva dobre. Tá téma tu ale je a musíme sa k nej nejako postaviť. Môžeme sa tváriť urazene a kričať, že je to nezmysel a že čo by tí ľudia ešte chceli alebo sa môžeme zamyslieť. Väčšinou vznikajú dobré veci tak, že sa stretnú dva extrémy a tí si vyladia svoje pozície. Je extrém, ak niekto tvrdí, že všetci lekári sú násilníci a všetko je zlé. Druhý extrém je, keď im budeme kričať, že to nie je pravda. Poďme sa stretnúť a povedať si, kde to je zlé, kto robí nesprávne postupy a riešiť to. Hlavne nehádzať všetkých do jedného vreca, ale poukážme na to, že toto sa nerobí správne. Ak všetkých považujeme za rovnakých, tak potom aj tí, čo sa to snažia zlepšiť, stratia chuť posunúť niečo vpred.

Súhlasím s tým, že ľudia vo všeobecnosti radšej a ľahšie kritizujú ako chvália, či už je to recenzia na hotel, alebo na lekára, napíše ten, kto má negatívnu skúsenosť a nie ten, kto ju má pozitívnu. Ja si tiež nemyslím, že je viac tých s negatívnou skúsenosťou, ale žiaľ, je to asi aj taká naša slovenská nátura, ale poďme ešte k tej rešpektujúcej starostlivosti. Ako by podľa vás mala vyzerať? Ako by to v ideálnom prípade malo byť na takom pôrodníckom oddelení?

To je to, čo som hovoril. Je to konsenzualita. Nie všetky predstavy sa dajú naplniť a všetko je o komunikácii. Poviem vám, ako to prebieha u nás. V mojej poradni mám väčšinou vysoko rizikové tehotné, ale aj keď si ma nejaká žena chce zazmluvniť, tak chodí ku mne aj nízko riziková. Pri prvej návšteve dáme písomne pomerne podrobnú informáciu o všetkom, čo ju čaká u nás v pôrodnici. Aké máme postupy, akým spôsobom sa u nás pristupuje k rodiacej žene. Všetko čo vám napadne, až po najčastejšie komplikácie a ich riešenia. Toto dáme budúcej rodičke domov, ona si to prečíta a na ďalší týždeň si k tomu spolu sadneme a ideme si to prebrať. Mala čas si to prečítať, spoznámkovať to a my týmto dialógom vytvoríme náš spoločný bojový plán (smiech).

Povie, že tam nechce študentov, že si neželá nástrih, že si želá dotepať pupočník, to je u nás samozrejmosťou, prípadne povie, že chce vyšetrenie dieťaťa na bruchu, aj to už vieme s našimi neonatológmi zabezpečiť, čiže nedochádza k separácii, ak si to tá rodička praje. Dokonca sme kúpili prenosnú váhu, aby sa dalo dieťa pri mame odvážiť, takže toto by sme veľmi radi ešte viac rozvíjali. Je to na vzájomnej dohode rodičky a nás. Veľká väčšina žien, ktorá ku mne príde, povie, že si to prečítala a že sa jej tam páči všetko, tým pádom sme dohodnutí a funguje to tak. Keď si ale povie želania, snažíme sa to rešpektovať, až kým nemáme pocit, že to čo si žena praje, môže jej alebo dieťaťu ublížiť. Určite je bezpečie pre ňu a pre dieťa priorita. Takto by mala vyzerať podľa mňa rešpektujúca pôrodná starostlivosť, že my rešpektujeme jej predstavy, ale aj ona musí rešpektovať, že nie všetko vieme splniť. Je to vzájomný dialóg.

Ak všetkých považujeme za rovnakých, tak potom aj tí, čo sa to snažia zlepšiť, stratia chuť posunúť niečo vpred.

Sú rodičky rešpektujúce? Lebo už sme zhodnotili pôrodníctvo, poďme z vašej praxe zhodnotiť aj rodičky. Ako sa správajú?

Existuje skupina ľudí, ktorá bojuje so systémom. Videli sme to aj teraz pri covide, že niektorí sa nedali ani prijať do nemocnice, tak aj medzi tehotnými sú ľudia, ktorí bojujú s celým týmto systémom, sú antisystémoví a radikálni. My sme súčasťou systému a oni s nami bojujú, ale ja hovorím aj kolegom, že to nie je náš boj. Je potrebné to urobiť tak, aby ste sa vy nedostali do právneho problému, a teda ak žena odmieta vaše rady, napríklad nechce počúvať ozvy dieťatka, tak to odporúčam všade zapisovať, ale nebojovať s ňou. Nie je to ich boj, zrejme táto žena bojuje s každým. Je to ale extrémne zriedkavé. Stalo sa nám, že sa rodička u nás zamkla s partnerom v sprche a porodila tam sama. Oni sú ako naši hostia a teraz si predstavte, že k niekomu prídete a zamknete sa tam. Pre všetkých to bol veľký stres, my sme nevedeli, že zrazu odtiaľ vyjdú s dieťaťom a že bude v poriadku. Sú to však len také kazuistiky prípady, 98 % žien funguje tak, že my im poskytujeme určitú službu, ony ju konzumujú a vieme sa dohodnúť na spôsobe jej konzumácie. Nie je žiadny problém, stále sa môžeme do práce tešiť, takýchto stresov a konfliktov je naozaj minimum.

Existujú už aj na Slovensku nemocnice, kde sú súčasťou nemocničného personálu aj fyzioterapeuti či psychológovia. Zažila som si to a myslím si, že je to úžasná služba pre rodičky. Ako to vnímate vy?

Veľmi s vami súhlasím, psychológov máme, dokonca dve psychologičky, ktoré sú vynikajúcou posilou tímu. Aj pred pôrodom, keď u nás ležia vysoko rizikové tehotné, aj po pôrode, keď výsledok pôrodu nie je taký, ako sa očakával. Tento týždeň budem mať stretnutie s jednou fyzioterapeutkou, tam je to trošku technicky komplikované, ale určite máme záujem s nimi spolupracovať. Bol som na jednej konferencii, kde fyzioterapeutka aj prednášala a pre mňa to boli také novinky! Myslel som si, že o pôrode a tehotenstve už viem všetko, ale neviem. Postava, chôdza, to všetko ovplyvňuje pôrodný deň, vôbec som to netušil a dá sa to pozitívne ovplyvniť fyzioterapiou. Určite urobíme v tomto smere opatrenia a kroky, pretože to považujem za veľmi dôležité.

Čo hovoríte na domáce pôrody?

To je uhol pohľadu, ale pôrody mimo zdravotníckeho zariadenia nie sú moja šálka kávy a neschvaľujem ich. Vo všeobecnosti je pôrod v súčasnosti pomerne bezpečná záležitosť. Približne 80 % žien porodí bez problémov. V 20 % sa vyskytne signál, že niečo nie je dobré, ale z toho ešte polovica porodí v poriadku a zvyšných 10 % má naozaj výhodu, že je pri nej zdravotnícky personál. Teraz je otázka, či je 10 % veľké, alebo malé riziko. Aj z Holandska, ktoré dlhodobo podporuje pôrody mimo zdravotníckych zariadení, je 20 % žien, ktoré majú výhodu, že ich sanitka vezme rýchlo do nemocnice. Chceme to takto reorganizovať?

Určité percento žien bude doma rodiť. To je tá teória, prečo sú pôrodné bolesti. Bolesť signalizuje, že niečo nie je dobré a niečo sa deje, ale pri pôrode sa to berie ako fyziologická bolesť. Rodiacej žene hrozia nejaké riziká a bolesť ju má prinútiť k tomu, aby našla miesto, kde bude v bezpečí. Viac ako 80 % žien považuje za bezpečie nemocnicu. Dôveruje zdravotníctvu, systému, zdravotníkom, ale určité percento žien sa cíti bezpečnejšie doma. Nedôverujú zdravotníckemu personálu, majú také veľké obavy z nemocnice, že radšej rodia doma. Budeme ich kriminalizovať alebo označovať v médiách za krkavčie matky, ktoré ohrozujú dieťa, alebo im skúsime v tomto strachu nejako pomôcť?

Jedna z možností sú pôrodné centrá, ktoré by mali byť v rámci nemocnice. Spraviť priestory, ktoré by vyzerali ako domov, čiže nepôjde tam lekár iba pôrodná asistentka, a až keď bude problém, tak sa žena presunie na zdravotnícke zariadenie. Podporovať ženy v domácich pôrodoch, to ale asi cesta nebude. Tam je riziko pre dieťa pomerne vysoké.

Spomínané pôrodné asistentky sú tiež témou. Hovorí sa, že by sa mali posilniť ich kompetencie, a že sú pri pôrode úplne postačujúce.

Ony tie kompetencie majú, je vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá bola prijatá práve na tlak Európskej únie, kde je jednoznačne definované, že pôrodná asistentka má kompetenciu viesť nízkorizikový alebo fyziologický pôrod kompletne bez zásahu lekára. Má kompetenciu zašiť primerané pôrodné poranenie, sleduje rodičku počas pôrodu a má kompetenciu ošetriť aj nízkorizikového novorodenca. Toto všetko tam je. Na papieri to máme, ale poďme to nejakým spôsobom uvádzať do praxe, a to nie je práve jednoduché, lebo je ich málo a už samotná starostlivosť o rodiacu ženu je pomerne zaťažujúca a ešte keby to mali kompletne robiť so všetkým aj s dokumentáciou, tak to nie je jednoduché, ale tadiaľ tá cesta povedie.

Celý problém, ktorý vznikol vo východom bloku, bol ten, že za socializmu sa povedalo, že žena má právo mať pri každom pôrode lekára, že bude lekársky vedený pôrod, čo je vo svojej podstate úplný nezmysel, lebo pôrod je fyziologická záležitosť. Lekár tam je na to, aby zasiahol až vtedy, keď to nepôjde tým fyziologickým spôsobom. Áno, robíme počas pôrodu aj nejaké preventívne opatrenia, napríklad sa po pôrode plodu podáva oxytocín všetkým ženám, aby nedošlo ku krvácaniu, ale inak je to len čisto pozorovanie. Sledujeme dej a zisťujeme odchýlku a keď je už nebezpečná, tak sa zasiahne. Sledovanie toho deja by pokojne mohla robiť pôrodná asistentka, pretože ona zároveň poskytuje aj podpornú starostlivosť, ktorú lekár neposkytne.

Lekár je dobrý na to, že pacientka má istotu, že keď sa stane niečo zlé, tak za rohom mám lekára, ktorý sa o mňa postará, ale ten lekár ju nebude držať za ruku a masírovať jej chrbát. Nebude s ňou ani polohovať a cvičiť a robiť všetko to, čo je pri pôrode veľmi dôležité.

Rastie nám počet cisárskych rezov. Je to približne 26 %, taký údaj som našla a istý poľský profesor to označil za terorizmus na ženách. Prečo?

Povedal to pán profesor Klimek a máme 30 %. 24 % majú Česi, ale pán profesor Klimek hovoril o Poľsku, lebo oni majú niečo cez 40 % cisárskych rezov. Zobrazuje to úroveň starostlivosti, je to jeden z ukazovateľov, z hlavných parametrov kvality pôrodníckej starostlivosti. Samozrejme, parametre ako úmrtnosť novorodencov, chorobnosť, transfer novorodencov na intenzívnu starostlivosť po pôrode, to sú bazálne hodnotenia. Keby sme si porovnali nemocnice navzájom, v tomto sa nelíšia. My nemôžeme povedať, že táto nemocnica má nad 40 % cisárskych rezov, tak má lepšie výsledky ako tá, ktorá má 18 %. Tam nie je rozdiel. Práve naopak, tá, čo má veľa cisárskych rezov, produkuje viac chorých matiek a ako tvrdia aj tie štúdie, deti, ktoré sa rodia cisárskym rezom, majú celoživotne horšie zdravotné výsledky ako tie, čo sa narodili prirodzene.

A dôvod?

Je ich viac. Pôrodný deň je medzníkom od vnútromaternicového života a popôrodného života. Zoberte si, že dieťa v maternici sedí/pláva v 37-stupňovej vode, matka za neho cez placentu dýcha, trávi za neho, imunitne ho ochraňuje a zrazu sa má narodiť a naštartovať tieto deje z minúty na minútu. Ak sa to udeje cisárskym rezom, obzvlášť plánovaným, že žena neprejde pôrodom, ale rodí cisárskym rezom, lebo nemôže rodiť, dostane sa dieťa z minúty na minútu z takéhoto prostredia do vonkajšieho, kde musí začať dýchať, tráviť, termoregulovať, je to pre dieťa obrovský šok. Každá kontrakcia spôsobí u dieťaťa stres, lebo zníži prietok krvi k placente, lebo sa stiahnu cievy v maternici, v placente sa menej okysličuje krv plodu, ale plod je na to pripravený. Vyplavia sa mu stresové hormóny, voláme ich kortikoidy. Tie vedia ovplyvňovať prepisovanie génov, tzv. epigenetiku.

Vedia meniť molekuly, na ktorých je namotaná DNA a vedia ovplyvniť aj to, či sa DNA odmotá, alebo nie. Pôrodný dej spôsobí, že sa skončia prepisovať fetálne gény a začnú sa prepisovať tie novorodenecké. Keď však dieťa vytiahneme bez pôrodného deja, ide ďalej na fetálnych génoch. Tieto deti sú imunitne nezrelšie, celkovo majú termoregulačné problémy práve pre toto epigenetické programovanie, ale nezabúdajme aj na mikrobióm. My máme na tele viac baktérií ako vlastných buniek. Máme viac bakteriálnej DNA na tele ako vlastnej DNA a dieťaťu, ktoré sa rodí prirodzene, sa osídli celé jeho telo matkinými baktériami. Dieťa, ktoré sa rodí cisárskym rezom, dostane nemocničné baktérie, pretože prvý kontakt má s nemocničným prostredím a nie s matkiným telom. Prvé baktérie, ktoré prídu k dieťaťu, už tam budú celý život, lebo dieťa ich prijme za svoje. Už nebude proti nim celý život bojovať, napríklad bakteriálne zloženie stolice ľudí, ktorí sa rodili cisárskym rezom, a ktorí sa rodili prirodzene, je iné. Bakteriálne zloženie stolice má obrovský vplyv na celoživotné zdravie – ten mikrobióm. Takže preto deti, ktoré sa rodia plánovaným cisárskym rezom, a sú na to štúdie, majú 1,4-násobne väčšie riziko, že sa nedožijú 21. roku života než tí, čo sa rodili prirodzene.

Rešpektujúca pôrodná starostlivosť vyzerá tak, že my rešpektujeme predstavy ženy, ale aj ona musí rešpektovať, že nie všetko vieme splniť. Je to vzájomný dialóg.

Keď sa o tomto vie, prečo je toľko cisárskych rezov a plánovaných sekcií?

Asi o tom nevedia pacienti. Toto sú fakty, ktoré všade prednášame, všade sa snažíme o nich hovoriť, len sa asi nedostávajú k rodičkám. Aj WHO robí kampane proti zbytočným cisárskym rezom, pán profesor Klimek z Poľska tiež, sú ľudia, ktorých to trápi, a potom sú ľudia, ktorých to prosto netrápi.

Medzi rodičkami panuje taký mýtus, že práve prirodzený pôrod je nebezpečný. Mnohé ženy, ktorým sa narodilo dieťa s nejakým poškodením, hovoria, že všetko bolo v poriadku, celé tehotenstvo bolo bezproblémové, až pri tom pôrode to ktosi pokašľal.

Tým, že je pôrodníctvo v súčasnej dobe relatívne bezpečné, že skoro všetko dopadá dobre, tak hneď ako niečo nedopadne dobre, vždy sa hľadá vinník. Pacientka má pocit, že všetko bolo v tehotnosti v poriadku, lenže my o tom plode v tehotnosti vieme príliš málo. My ho vieme zobraziť pomocou ultrazvuku, vieme sa pozrieť, ako vyzerá hlavička, bruško, vieme nájsť väčšinu vrodených vývojových chýb, ale my nevieme o funkcii tých orgánov nič. My poznáme len ich tvar a štruktúru. Zdá sa nám, že hlavička rastie pekne, mozog vyzerá v poriadku, ale on môže byť poškodený intrauterinne. Mohla prebehnúť infekcia, o ktorej žena ani nevedela, veď veľa viróz prebehne tak, že žena o nich ani nevie a zároveň nastane poškodenie mozgu. Tiež môže prebehnúť prechodná hypoxia – dieťa si na nejaký čas priškrtí v maternici pupočník, oprie sa hlavičkou, stáva sa to rôzne, nastane nedostatok prúdenia krvi k dieťaťu. Ak to trvá dlho, dieťa vnútromaternicovo umrie, čo sa stáva, približne 1 – 2 prípady na tisíc sú vnútromaternicové úmrtie plodu alebo je to len prechodné, dieťa to prežije, ale má nenávratne poškodený mozog. My to nevieme, pretože dieťa zatiaľ štandardne rastie, vyzerá normálne, ale ono už môže mať ťažko poškodený mozog a samozrejme, potom sa to vždy pripíše tomu pôrodníkovi. Keby sa aj všetky deti na svete rodili cisárskym rezom, že by neprešlo ani jedno dieťa pôrodom, tak z 10 mozgových poškodení vzniká len 1 jediné počas pôrodu. Tých 9 vzniká pred pôrodom. Zabránilo by sa teda len 10 % poškodení.

Hovorí sa aj o iných medicínskych indikáciách na cisársky pôrod, odporúčajú ich oční lekári svojim pacientkam pre očný tlak alebo alergológovia pre astmu. Sú toto opodstatnené dôvody?

To je zaujímavé, že v zahraničných učebniciach sa o tomto nedočítate, príde mi to ako náš slovenský folklór. Mne sa páčilo, ako nám povedal náš bývalý pán primár, keď som robil ešte v Trnave, ja som mu aj pre to volal, že by som bol rád, keby prehodnocoval indikácie, lebo často sa stane, že vám takúto indikáciu napíše bežný očný lekár. Akoby si neuvedomili tú obrovskú zodpovednosť, ktorú má človek, keď indikuje operáciu. Je to zodpovednosť za zdravie ženy a jej dieťaťa a hlavne keď o pôrodníctve veľa toho neviete a len tak niečo napísať pre istotu... Tak som hovoril pánovi primárovi očného oddelenia v Trnave, či by robil druhý názor, že by nám to zhodnotil a on mi na to povedal, že je to neskutočne jednoduché, všetkým povedzte, že môžu rodiť prirodzene, očná indikácia k cisárskemu rezu neexistuje.

My sme sa aj s naším prednostom dohodli, že budem prednášať, lebo oční lekári naozaj nevedia o tých drastických dôsledkoch, čo má plánovaný cisársky rez na zdravotný stav novorodenca. Z toho všetkého boli prekvapení, keď som im prednášal dáta zo štúdií, to je asi cesta. Nie je problém k smrti vystrašiť pacientku, keď jej poviem, že keď budete rodiť prirodzene, tak oslepnete. Dajte mi k tomu nejaké dáta. Boja sa tlačenia pri pôrode, ale žena tlačí aj v reálnom živote a my vieme tú druhú dobu pôrodu uľahčiť. V minulosti stačila vyskočená platnička, ale dnes už nikto na svete neuznáva takéto indikácie na cisársky rez. Ide o to, aby lekári, ktorí to indikujú, mi aj napísali, že prečo majú pocit, že je pre ženu cisársky rez bezpečnejší alebo prečo je prirodzený pôrod pre túto ženu neprípustný. Toto potrebujem počuť, a keď mi to zdôvodní, tak potom sa o tom môžeme rozprávať. Pre istotu, radšej a podobne, to nie je medicína.

K sekcii mám už iba jednu otázku. Je pravda, že žena, ktorá už raz absolvuje cisársky rez, má potom nižšiu šancu opäť otehotnieť?

Ja som vám rozprával o následkoch na zdravie novorodenca, lebo o tom sa vie málo. Poviem vám jednu moju obľúbenú štúdiu. Bola vykonávaná na súrodencoch, z ktorých sa jeden narodil prirodzene a jeden cisársky rezom. Žili v jednej rodine, to znamená rovnaký životný štýl a ten, čo sa narodil cisárskym rezom, mal o 60 % vyššiu šancu, že bol obézny oproti tomu, čo sa narodil prirodzene. To je tá porucha mikrobiómu. Už sa vie, že za obezitu môžu vo veľkej časti baktérie, keď máte v črevách „hladné“ baktérie, tak vyvolávajú vo vás pocit hladu, aby ste aj vy prijímali. Produkujú do obehu určité molekuly, ktoré vyvolávajú väčší pocit hladu a človek sa prejedá aj preto, aby kŕmil svoje vlastné baktérie. Tieto deti žili v rovnakej rodine, takže mali rovnaké stravovacie návyky... hovorí sa v prípade cisárskeho rezu aj o cukrovke, častá je astma, u týchto detí môže byť častejšia leukémia, to sú imunitné veci, o ktorých sme sa rozprávali. Cisársky rez treba veľmi poctivo zvážiť a veľmi poctivo indikovať.

A čo sa týka matky, my vlastne urobíme žene na celý život jazvu na maternici. V celej hrúbke maternice bude mať jazvu. Existuje už aj syndróm jazvy, že môže mať rôzne problémy aj mimo graviditu. Jedným z nich je aj neplodnosť, môže mať neustále poruchy menštruačného cyklu, pretože v tej jazvičke sa môže hromadiť taká drť, ktorá následne spôsobuje neustále špinenie a krvácanie, a tak isto chronické bolesti. 1 % žien užíva po cisárskych rezoch už celý život analgetiká, nakoľko majú zrasty a bolesti. Problém je v ďalšej gravidite. Je tam o 11 % vyššie riziko neplodnosti, keď rodila cisárskym rezom, a jazva tiež môže spôsobovať pomerne závažné komplikácie. Dokonca je popisované, že žena, ktorá mala prvé dieťa cisárskym, má vyššie riziko vnútromaternicového úmrtia plodu v ďalšej gravidite a hovorí sa, že to je preto, že ako sa ošetruje maternica, dávajú sa stehy, tak sa môžu podviazať cievy a maternica bude horšie vyživovaná.

Očná indikácia k cisárskemu rezu neexistuje.

Antikoncepcia je naša ďalšia téma. Na jej adresu počúvame prevažne negatívne hodnotenia: umelý zásah do tela ženy, riziko rakoviny prsníkov, dokonca ju niekto označil za vraždu či nástroj vraždenia ešte nenarodených detí. Ja som čítala váš blog, ktorý bol skvelý, odporúčam všetkým našim poslucháčom. „Užívanie antikoncepcie je pre ženu lepšie a zdravšie ako neustále kolísanie hladiny hormónov počas cyklu,“ písali ste tam. Vysvetlíte nám to?

Tá obrovská oxfordská štúdia a ešte jedna, ktorá bola tiež realizovaná v Anglicku a nerobili ju gynekológovia, obsahovala 40 000 žien a druhá 17 000 žien. Obe priniesli približne rovnaký výsledok, že ženy, ktoré niekedy v živote užívali nejaký čas hormonálnu antikoncepciu, mali o 12 – 13 % nižšie riziko smrti počas sledovania. Máme tabletky, ktoré znižujú riziko smrti takýmto brutálnym spôsobom? No nemáme. A smrť predstavovala rakovinu maternice, riziko rakoviny vaječníka, konečníka a leukémiu. To je práve účinok neoponovnaých estrogénov. Samozrejme, nemá sa to dávať všetkým, má to byť jasne zvážené ako každý liek, ale myslím, že žena má právo mať túto informáciu. Máme aj liek, ktorý jej znižuje riziko smrti na gynekologické rakoviny. Má o tom vedieť a sama sa rozhodnúť a nie že my z toho budeme robiť horory. Áno, je tam riziko trombózy, nižšie ako v gravidite, ale vyššie ako pri neužívateľke antikoncepcie. Aj o tom má byť žena informovaná, kedy je to bezpečné a kedy nie, a keď sa ona na základe týchto všetkých vecí rozhodne, že ju chce užívať, tak nech ju užíva. Je to úplne v poriadku, pretože biologicky je pre ženu prirodzená tehotnosť.

Mali by sme byť tehotné celý život alebo dojčiť.

Áno, tak to bolo v minulosti ani nie v tak dávnej. To, že ženy porodia len dva až trikrát za život, je ich dobrovoľné rozhodnutie, ale potom celý ten čas, ktorý neužívajú antikoncepciu, sú bombardované hormonálnymi výkyvmi. Ten cyklus je pomerne divoký. Začnú najprv čisté estrogény, potom padnú, potom stúpajú, do toho začne stúpať progesterón... Hormonálna antikoncepcia navodí stav gravidity, že žena je celý čas pod tlakom progesterónu, ktorý je pre ženu prirodzeným hormónom. Takže žena, ktorá užíva hormonálnu antikoncepciu kombinovanú, akoby mala celý život v tele placentu, ktorá produkuje progesterón, ale ona to berie vo forme tabliet, náplastí a podobne. V tom spočíva celý princíp hormonálnej antikoncepcie, a to je aj vysvetlenie toho, prečo nie je u mužov antikoncepcia. Je to preto, lebo chlapi nie sú nikdy tehotní. Antikoncepcia nie je vražda, práve naopak, bráni ovulácii, takže nedochádza ani k spontánnym potratom. 40 % plodov sa potratí spontánne. Antikoncepcia ako keby chránila aj ten nenarodený život, lebo nedochádza k ovulácii a k otehotneniu a exitujú štúdie, ktoré jednoznačne dokazujú, že žena, ktorá brala hormonálnu antikoncepciu a otehotnela potom, má o 40 % nižšie riziko potratu geneticky zdravého plodu oproti neužívateľke. Ide o to, že mala vyrovnané hormonálne hladiny. Tiež majú nižšie predispozície potratu. Používa sa to aj terapeuticky, žena, ktorá má opakované potraty, by mohla užívať nejaký čas hormonálnu antikoncepciu, a potom otehotnieť.

Nedávno ste vydali knihu o pôrodníctve, ktorá prináša súčasný a komplexný pohľad na pôrodníctvo, spolupracovalo na nej 86 autorov. Obsahuje aj kapitoly o psychológii rodičiek, násilí, etike a bude slúžiť aj ako učebnica pre medikov. Priblížte nám ten obsah a cieľ tejto knihy.

Moja vízia je snažiť sa priblížiť slovenské pôrodníctvo smerom k českému alebo k západnému. Jedna z vecí, ktorá ešte zostala visieť medzi nami a Čechmi, bola, že oni majú asi štyri učebnice pôrodníctva. Každý rok vychádza buď aktualizovná tá staršia, že sa ide urobiť nové vydanie a prerobí sa, takže neustále tam majú študenti aj lekári prístup k najnovším informáciám. Naši medici sa učia väčšinou z českých, posledná slovenská učebnica (aj to ukazuje náš stav pôrodníctva) bola pred tridsiatimi rokmi. Sem-tam vyšli nejaké skriptá, robili sa vybrané kapitoly, lebo tam nemusíte napísať všetko, stačí len to, čo vás zaujíma, takže to bol dôvod. Aby aj podpora prirodzeného pôrodníctva, ktorá nie vždy je u nás na všetkých pracoviskách dominantná, bola zdôraznená. Je tam aj práca pôrodného sálu pomerne podrobne popísaná. Jedným z cieľov bolo, aby sa tieto myšlienky dostali k ostatným, kto má chuť si to prečítať a je to základ, aby sme mali slušnú učebnicu. Ak chce niekto robiť pôrodníctvo, tak by mal mať k dispozícii domácu knihu. Dá sa učiť zo zahraničných, ale sú tam niektoré nuansy, ktoré sú u nás iné. Niektoré lieky sa trošku inak používajú aj zvyky sú iné, takže tie som sa tam snažil zahrnúť.

Nie je to len pre medikov, tá kniha má tuším 1 600 strán, 3,5 kg. Robím z toho teraz takú kratšiu verziu, lebo nie každý študent bude chcieť robiť gynekológiu a pôrodníctvo, tak aby si nemuseli listovať ten kopec strán.

Celý rozhovor si môžete vypočuť v našom podcaste Všeobecne o zdraví: