Porazili neplodnosť: Som svedkom príbehov, ktoré sa radia do kategórie ZÁZRAKY

Dnes sa budeme rozprávať o fertility koučingu, o koučingu plodnosti – o metóde, ktorá párom dokáže pomôcť počať dieťa. Verím, že pre mnohých je vaša práca veľkou, veľkou neznámou a nesmierne sa teším, že si dnes túto tému rozmeníme na drobné a dozvieme sa o vašej práci viac.

Priblížte nám, čo je to ten fertility koučing?

Je to v podstate koučing, ktorý je určený pre páry a ženy, ktorým sa nedarí otehotnieť. Fertility je z latinčiny plodnosť a koučing je moderný nástroj osobnostného rozvoja. Vždy hovorím, že koučing je proces pozitívnej zmeny. Platí v ňom zásada, že zmena je nielen možná, ale je aj nevyhnutná.

Ono to tak možno trošku znie ezotericky alebo niekto si pod tým môže predstaviť nejakú zázračnú metódu, pri ktorej čarujete. O čo teda ide?

Ja som psychologička, vyštudovala som ju na Univerzite Komenského už veľmi dávno, takže mám viac ako 20-ročnú prax ako psychologička. Ku koučingu som sa dostala v období, keď som ja sama riešila plodnosť už veľmi dlhé obdobie a mňa osobne tá téma psychicky a emocionálne prevalcovala. V tom čase som sa rozvádzala, rozhodla som sa, že mať dieťa už nebudem, pretože som sa oň snažila už pätnásť rokov a nijako to nešlo. Vyštudovala som ho aj s tým zámerom, že sa s tým potrebujem vyrovnať. Potrebujem byť vyrovnaná a nie zatrpknutá či nešťastná z toho, že dieťa nemám. Chcela som byť vyrovnaná a nájsť si zmysel života.

Snažila som sa o dieťa pätnásť rokov a nijako to nešlo.

Koučing mi v tom veľmi pomohol, ale stalo sa aj to, že som mala zahraničnú mentorku, lebo ja mám vyštudovaný Koučing: veda i umenie kanadskej psychologičky. Pre mňa bolo zásadné, aby to viedol psychológ, ona ňou je. Volá sa Marilyn Atkinson, dnes má už 80 rokov a je to jedna úžasná dáma. Je to vzor toho, že aj v určitom vyššom veku človek môže byť mentálne aj fyzicky zdatný, lebo ona je. A môže dokázať ešte mnoho vecí, keď sa o seba stará, o svoju psychiku, myslenie i telo. Na koučingu bola aj druhá mentorka Zerin (pochádzala z Turecka), ktorá riešila so mnou mňa. Moju tému, čo s ňou, ako sa s tým vyrovnať, ako sa posunúť a vtedy mi spomenula (vedela, že som psychologička), že sa môžem venovať aj tejto téme.

Vo svete téma fertility koučingu existuje, funguje a ženy sú spokojné, má to obrovský úspech, pretože psychika je tam veľmi dôležitá. Ja som si to už uvedomovala, pretože ja sama som svoju psychiku podcenila, neriešila som ju, i keď to nemôžem úplne povedať. Uvedomovala som si to, že som sa stratila. Moje JA sa stratilo. Ak ma niekto poznal predtým a potom, tak videl ten rozdiel. Predtým som bola tak ako teraz optimistická, otvorená, vyrovnaná vždy s úsmevom, ale po tých pätnástich rokoch som nebola ani otvorená, ani optimistická, ani šťastná. Skôr naopak – veľmi uzavretá a nešťastná. Ľudia sa ma pýtali, čo mi je. Mysleli si, že mám rakovinu, a aj sa ma to otvorene pýtali, že čo sa mi stalo, lebo to bolo na mne nesmierne vidieť.

Vždy vravím, že to ako sa psychicky cítite a aký život vediete, to vyžarujete. A ja som vyžarovala to nešťastie. V podstate stále ošetrujeme iba svoje telo. Zabúdame, že našou súčasťou je aj psychika, duša, srdce, dokonca som mala aj slogan, že Otvorte srdce svojim snom. Veľakrát ženy, ktoré dlhodobo riešia (ako aj ja) neplodnosť, riešia ju mechanicky. Ja som tiež zabudla, že dieťa je láska, že je to zo srdca a že vzťah treba pestovať. Ja som pestovala to bolestivé a nie to radostné.

Poďme si zaspomínať na obdobie, kedy ste chceli byť mamou, snažili ste sa, ako vravíte skôr možno po tej mechanickej stránke, a nedarilo sa.

Samozrejme, to bolo obdobie pätnástich rokov. Vyše desať rokov som sa snažila s lekárskymi metódami a technikami, ktoré vtedy boli dostupné. Podstúpila som aj proces umelého oplodnenia asi desaťkrát alebo jedenásť, už ani neviem a ani ma to nezaujíma. Podstúpila som ho na Slovensku, v Čechách i v zahraničí a bez výsledkov. Paradox bol, že my sme boli obaja s partnerom medicínsky zdraví. Dôležité bolo to, čo u mňa zlyhalo, a to bola moja psychika. Pohľad, ako som sa na to pozerala a ako ma to vyčerpávalo zo životnej energie. Nešlo to a nikto mi nevedel povedať, prečo to nejde. Žiadna odpoveď neexistovala.

Dnes hovorím, ale to je veľmi hypotetické, že možno keby som našla niekoho, ako som ja, lebo ja som bola aj u psychológa a hľadala som cesty, ale ľudia vám... aj odborníci mi vtedy hovorili také bežné frázy, ktoré ja neznášam a neznášajú ich aj moji klienti. Uvoľni sa, to pôjde. Nájdi si iného partnera. Choďte na dovolenku. Nemyslite na to. Netlačte na to. Netlačte na pílu, a to ako? Hovorím klientkam, že vás úplne chápem, to sa nedá, nemyslieť na to, ja tomu rozumiem, ale budeme na to myslieť inak. Budeme sa na to pozerať inak. Zmeníme ten uhol pohľadu a zmeníme to, ako sa cítite.

Veľakrát ženy, ktoré dlhodobo riešia (ako aj ja) neplodnosť, riešia ju mechanicky. Ja som tiež zabudla, že dieťa je láska, že je to zo srdca a že vzťah treba pestovať. Ja som pestovala to bolestivé a nie to radostné.

A ako to teda meníte alebo čo hovoríte klientom konkrétne?

Viete, to je komplex. Nedá sa, že ja im to poviem a oni to urobia. Rôznymi technikami spoznávajú, kde sú zacyklení, kde majú problém, čo sa zmenilo v ich živote, vracajú sa do toho obdobia predtým, keď boli šťastné, keď ešte nerozmýšľali o dieťati, keď mali nejaké hobby. Žena je schopná obetovať všetko len preto, aby bola matkou a paradoxne to nepomáha. Prestanú cvičiť, chodiť do spoločnosti, lebo to je okrem psychického tlaku aj sociálny tlak.

Mám veľa klientok, robím to už dvanásť rokov a zo začiatku prichádzali klientky, ktoré vraveli, viete, ale všetci v mojom okolí majú dieťa, ja som jediná, ktorá nemá. Ja sa postupne s nimi prestávam stretávať, začínam sa izolovať a samozrejme, hnevá ich to. Aj mňa to hnevalo. Trvalo to dlhé roky, kým som sa s tým dokázala zmieriť a ísť do partie, kde bolo kopec detí. Dnes mi to už nerobí problém a som šťastná, keď mi klienti napíšu, že sa im podarilo otehotnieť, že majú bábätko. Mám veľmi dobrý vzťah k deťom, ja milujem deti, asi aj preto som ich chcela mať.

Pýtam sa ľudí, prečo chcú mať dieťa a viete, že je to zásadná otázka a veľa ľudí nevie? Je to taká biologická túžba a nikdy sa nad tým ani nezamyslíte, prečo to vlastne chcete. A potom ten tlak našej spoločnosti je obrovský. V zahraničí to tak už nie je. Tam nikto nerieši, že máte po štyridsiatke a zrazu tlačíte kočík s dvojčatami. Ženy majú pocit viny, že závidia druhým ľuďom deti. Ja som napríklad nikdy nič nezávidela druhým ľuďom, ale dieťa som im závidela.

Ako ste sa s tým vyrovnali, ako ste sa zmierili s tým, že ja teda mama nebudem, nikomu inému dieťa nezávidím?

Možno tým, že som našla zmysel svojho života v práci, že tu nejakú stopu zanechám. Mala som oveľa viac klientov, ale viem, že je narodených 95 detí a posledné dva roky to má obrovský boom. Musím povedať, že aj obdobie izolácie, ktoré prišlo a ľudia zrazu potrebovali byť viac sami so sebou, tak si začali uvedomovať svoju psychiku, seba, spomalili, zvoľnili. Stále vravím, že máme rýchlo instantnú dobu, všetko robíme rýchlo, na nič nemáme poriadne čas. Vždy hovorím klientom, že sú to výhovorky. Je to tak, ako to máte nastavené. Keď si neviete nájsť na seba čas vy, kto si ho nájde?

Čas máme na všetko, na čo si ho nájdeme. A druhá vec je, že nám chýba trpezlivosť. My sme jedna netrpezlivá generácia.

To je veľká pravda, a to je tiež jedna z vlastností, ktorú posilňujeme na koučingu, keď robíme jednu techniku. Volá sa sebaobraz, vtedy posilňujeme vlastnosti a veľa žien volí práve túto vlastnosť, pretože sú netrpezlivé. Tá netrpezlivosť ich ešte viac frustruje.

Vy tvrdíte, že každá žena má cestu plodnosti vo svojich rukách. Veľakrát to tak ale nevyzerá. Žena sa snaží, robí všetko podľa návodu, aby otehotnela a nič. Tak ako to myslíte?

Áno, bezmocnosť je asi prvá, ktorú ženy pociťujú. Doteraz všetko išlo – išli do školy, našli si partnera, našli si prácu, sú v nej celkom úspešné a zrazu prišla téma, ktorú nemajú vôbec vo svojich rukách. Tu hovorím, že niečo máme vo svojich rukách a hlavne to, ako sa na to pozeráme. Ako to treba zmeniť. Je to presne, ako som hovorila. Keď sa na to pozeráme, aká som nešťastná, frustrovaná a mnohé sú už vo fáze depresie, mám aj také klientky poprípade vo fáze smútku, žiaľu. Mám aj klientky, ktoré porodili mŕtve deti či sa im narodili bábätká a po pár dňoch zomreli. To je obrovská psychická trauma, odporúčam pracovať s psychoterapiou a s psychológmi, ale raz keď to človek prekoná, hovorí sa, že čas je najlepší liečiteľ, čas najviac rán zahojí...

Žena je schopná obetovať všetko len preto, aby bola matkou a paradoxne to nepomáha. Prestanú cvičiť, chodiť do spoločnosti, lebo to je okrem psychického tlaku aj sociálny tlak.

I keď toto je asi tá najväčšia rana, najhoršia je smrť vlastného dieťaťa v akomkoľvek období a štádiu, to je úplne najhoršie. Najväčšia životná kríza, najväčšia psychická trauma. Pozeráme sa na to z iného uhla pohľadu – čo viem zmeniť? Viem zmeniť svoj postoj, seba, prístup, viem sa otvoriť aj tomu, že časom sa budem tešiť, ale mnohé klientky mi hovoria, že sa tešia z detí svojich priateliek, a že sa nebudú tak izolovať. Nechať to otvorené. Pre každú z nás je dôležitá viera v seba, veriť sebe, veriť svojmu telu. Viera je hodnota a nemusí byť len náboženská (hoci môže). Keď hovorím klientkam, aby obnovili vieru, tak mi povedia, že neveria v Boha. (smiech)

Každý ale niečomu verí a je fajn, keď veríme minimálne v nejaké dobro. Tak isto potrebujeme veriť aj svojmu telu. Minule jedna klientka zhodou okolností, ktorá verí v Boha, tak už nevedela, ako má veriť, keď stále neprichádza výsledok. Hovorím jej, že ale viera nie je o tom, že vidíte nejaké výsledky, veď ani Boha sme nikto nevideli a veríme v neho. Viera je o srdci, o tom ako to cítim vnútri a nie o tom, že nevidím výsledok, tak tomu neverím. Samozrejme, je to logické, je to ľudské a takto sa správame. Ďalej do toho vstupuje obranný mechanizmus, to som používala aj ja.

Začnem sa brániť tým, že... ženy majú pocit, že keď sa k tomu budú stavať pozitívnejšie, otvoria sa viere a budú tomu veriť, tak ich to viac zraní. Vždy vravím, že nezraní alebo teda zraní vás to rovnako. To sklamanie bude rovnaké, keď sa nastavíte, že „no dobre, možno to vyjde, možno to nevyjde a je mi to jedno“, a aj keď sa nastavíte na to pozitívne. Môže sa stať, že sa nastavíte pozitívne, pôjdete na umelé oplodnenie, nevyjde vám to, a tak isto budete sklamaná, ale skôr nabádam ľudí k tomu, aby nadobudli viac životnej energie, čiže byť šťastnejšia tu a teraz.

S tým koučing krásne pracuje, so šťastím a s nastavením, čo pre to môžeme urobiť, kam sa posunieme, a potom je tam dôležitý aj partnerský vzťah. Aký je pevný, ako dokážete komunikovať, ako si dôverujete, ako sa dokážete aj o tejto téme otvorene rozprávať a spolu plánovať ďalšie kroky, či už liečby, alebo niečoho iného. Čiže partnerský vzťah, životná energia, a potom tá viera.

Kto vás vyhľadáva? Aké páry, akí ľudia?

Väčšinou ma vyhľadávajú ženy, v mojej praxi mám najviac žien. Sú to ženy, ktoré cítia, že im to už po psychickej stránke neprospieva, už sa veľmi trápia. Dokonca mám aj veľmi mladé ženy, vekové rozpätie je od 24 do 45, ale keď urobíme priemer, tak je to 33. Keby som to všetko spriemerovala, tak najviac by ich bolo okolo tohto veku. Posledné dva roky pribúda viac aj párov, čomu sa teším, že sú tomu otvorení viac aj muži a idú do koučovacieho procesu. Uvedomujú si aj svoju rolu, mnohí hovoria, že chcú podporiť ženu a že chcú pochopiť, ako to prežíva. My sme naozaj cyklické a vybuchujeme, sme emocionálne a veľakrát nám je ľúto, že takto reagujeme. Vyčítame si to, a to je úplne zbytočné. Vždy im vravím, že no tak ste vypustili parný hrniec, predstavte si ho, keby ste mu zapchali dierky, tak on vám prosto vyletí. To isté aj vy, dlho si to zapchávate, a potom vyletíte. (smiech) Treba to komunikovať priebežne, ale niekedy je to ťažké.

Nabádam ľudí k tomu, aby nadobudli viac životnej energie, čiže byť šťastnejšia tu a teraz.

Sú to ľudia, ktorým sa nedarí rok, poprípade roky alebo prichádzajú aj takí, ktorým sa nedarí dieťatko pár mesiacov?

Po pár mesiacoch nie, ale už po roku niektorí prichádzajú. Najmä mladí ľudia chodia a rozprávajú mi o tom sociálnom tlaku, už sa im nepáči, keď sa pozerajú na okolie a druhí majú deti a oni sa len snažia a nepáči sa im, izolovať sa. Potom sú to ľudia, ktorí tento problém riešia dlhodobo aj medicínsky a dobehlo ich to už aj psychicky. Mala som pár klientok, ktoré mali psychiatrickú diagnózu depresie reaktívnu, takže vznikla ako reakcia na túto situáciu. Riešili to s psychiatrom, potom aj so mnou, je to veľmi rôznorodé, ale vždy mi ženy napíšu, že ma potrebujú, aby sa z toho nezbláznili.

Dokážete pomôcť aj ženám, párom, ktoré nemôžu počať dieťa z nejakého medicínskeho dôvodu alebo je koučing plodnosti určený iba pre zdravé páry, ktoré majú nevysvetliteľný dôvod dovtedajšieho neúspechu?

Mám veľmi veľa klientok, ktoré majú medicínsky problém, plodnosť je veľmi komplexná záležitosť. Do hry vstupuje veľmi veľa faktorov, okrem reprodukčných orgánov je tam imunológia, genetika, endokrinológia, hematológia, a teda aj psychika. To máte už šesť vecí, ktoré do toho výrazne vstupujú. Psychika sa značne podceňuje a, samozrejme, mám klientky, ktoré mali aj iné diagnózy (cukrovka) a iné medicínske problémy a nedalo sa im otehotnieť. Koučing je o nastavení, o viere, je úplne jedno, či pár má, alebo nemá medicínsky problém, ale musím povedať, že málokto nemá medicínsky problém.

Preto sa pýtam, lebo je tu otázka, či môže otehotnieť hocikto aj žena, ktorej lekár povie, že z medicínskeho hľadiska je otehotnenie nemožné?

Samozrejme. Volám túto kategóriu „zázrak“ a mám niekoľko takých. Samozrejme, keď nemáte maternicu, nepomôžete si. Tam nie je žiadna cesta, keď nemáte vajcovody, musíte ísť na umelé oplodnenie, pretože tak isto neotehotniete, ale viete otehotnieť umelým oplodnením. Každý musí zvážiť tú svoju východiskovú polohu a čo s tým vie urobiť, či je ochotný podstúpiť aj takúto medikamentóznu liečbu. Väčšina ľudí ochotných je, ale mala som aj klientky, ktoré mi povedali, že sú zásadne proti a ja to vtedy akceptujem. Akceptujem čokoľvek, čo klient povie. Mojím cieľom je psychické nastavenie, vniesť rovnováhu, nájsť v živote harmóniu, byť v dobrej energii, viac sa smiať a tak ďalej.

Veľa klientkam povedali, že im to nepôjde vôbec, vzhľadom na mužov spermiogram, prirodzene, pozor, prirodzene a tam je indikácia ísť na umelé oplodnenie. Mám, dá sa to definovať už na desiatky, prípady, kde ľudia otehotneli prirodzene. Niekedy nie, ale podstúpia umelé otehotnenie a otehotnejú.

Takže stali sa aj vo vašej ambulancii zázraky?

Áno.

Môžete nám povedať pár príkladov, kedy to už naozaj vyzeralo beznádejne a skončilo sa to šťastne?

Áno, áno, teraz najnovšie mám jeden úplne krásny príbeh klientky, ktorá si našla partnera v neskoršom veku – v tridsiatich štyroch. Nie je to neskoro, ale hovorila, že chcela mať vždy deti, viac detí, ale partnera si našla až v tomto veku. Povedali si, že sú pre seba stvorení, prešli zhruba dva roky alebo rok a začali sa pokúšať otehotnieť. Nešlo to, tak navštívili kliniku asistovanej reprodukcie, kde zistili, že partner má spermiogram taký zlý, že jednoducho neotehotnejú. Rozhodli sa, že pôjdu do procesu umelého oplodnenia, následne zistili, že klientka tiež už zásobu vajíčok nemá až takú ideálnu. Vybrali tri vajíčka, čo nie je zlý počet, no bola z toho sklamaná a stalo sa to, že ani jedno sa neoplodnilo napriek technikám, napriek tomu všetkému, čo tam sofistikovane používajú.

Koučing je o nastavení, o viere, je úplne jedno, či pár má, alebo nemá medicínsky problém, ale musím povedať, že málokto nemá medicínsky problém.

Volala mi veľmi nešťastná, že sa neoplodnilo ani jedno embryo, že nevie, čo má robiť a toto je konečná. Ja som jej povedala, že nikdy nie je konečná, že všetko je možné a dovolila som jej plakať, to vždy odporúčam, ale len tri hodiny, a potom treba skončiť, lebo to už ďalej nemá význam. Treba dať tú bolesť von, vyplakať sa, tak sa vyplakala, ďalej sme koučovali a o ďalší mesiac, ako jej prišla menštruácia, otehotnela úplne prirodzene. Dnes má zdravé dievčatko a povedala, že keď porodí, tak bude otvárať túto tému, lebo sama vie, aká je ťažká, aké to bolo pre nich ťažké, so všetkým sa vyrovnať.

To je jeden z prípadov. Mala som aj mladý pár, ktorý prišiel, no teda ona bola veľmi mladá, mala o desať rokov staršieho partnera, ktorý už predtým v partnerstve nemohol mať deti. Jemu už v mladosti povedali, že on to s tým spermiogramom nedá. Povedal to svojej druhej manželke, reagovala, že nič sa nedeje, vieme to takto ošetriť, ja som mladá, zdravá a boli na dvoch umelých oplodneniach, ktoré sa nepodarili. Prvý neúspech brala v poriadku, ale ten druhý vnímala ako veľké sklamanie. Vtedy niekde čítala o mne čítala, hneď ma oslovila a povedala, že super, ide do toho so mnou, páči sa jej to.

Viete, je to veľmi individuálne, ako sa kto nastaví a ako mu to ide. Jej to išlo veľmi dobre, ona naozaj nadobudla vieru, že dieťa mať bude a nezáležalo jej na tom, či to bude umelým oplodnením, alebo prirodzene. Stalo sa to, že keď sme spolu boli na tretíkrát, po ďalšom vklade otehotnela, chodila ku mne naďalej. Mnohé ženy ma navštevujú aj počas tehotenstva, lebo sa obávajú toho, že ich strach zase prevalcuje. Jedna vec je otehotnieť a druhá je donosiť a porodiť zdravé dieťa, takže chodila ku mne a hovorila mi, že ona to necíti dobre.

Nebolo to negatívnym prístupom, skrátka máme intuíciu. Špinila a už mala rôzne príznaky, keď mi volala, jasné, že som jej povedala, nech sa poradí na klinike a povedali jej, že má čakať. To je jediné, čo jej poradili, ale je to normálne, ani oni na to nemajú nejaké páky, dajú vám progesterón, aby sa to udržalo, ale keď sa to nemá udržať, tak sa to neudrží. Povedala som jej, že dobre, uvidíme a ona o bábätko prišla v ranom štádiu, asi v siedmom týždni. Prišla mi to povedať, poplakala si, ale povedala, že ona ide ďalej, že má silnú vieru. Urobili sme kus práce, ale problém bol tentoraz v manželovi, jeho to úplne zomlelo.

Ja som jej povedala, že nikdy nie je konečná, že všetko je možné a dovolila som jej plakať, to vždy odporúčam, ale len tri hodiny, a potom treba skončiť, lebo to už ďalej nemá význam.

Trochu jej to kazil, hovoril, že aj tak to nepôjde, nebude to dobré, tak som jej povedala, že dobre, otázka je, či bude chcieť, ale keď bude chcieť, nech príde. Dajte mu to ako možnosť, nech príde a ja sa s ním porozprávam. Mladý muž prišiel, porozprávali sme sa, vtedy som dostala krááásnu spätnú väzbu, povedal o mne, že som veľmi múdra žena, ale bolo to náročné. Ja sa vždy potím pri klientoch, uvedomujem si, že je to energeticky vyčerpávajúce, ale vtedy som sa nesmierne zapotila s tým, ako mu mám vysvetliť, že aj napriek tomu, že mu mnohí lekári povedali, že on prirodzene deti mať nebude, sa tomu môže otvoriť.

Jeho manželke nezáleží na tom, či to bude umelo, alebo prirodzene, sú nastavení, že chcú mať deti a že pokiaľ to nepôjde takto, tak to pôjde takto. Povedal mi veci, ktoré nikdy nepovedal svojej manželke, tá iba prekvapivo pozerala a ja som jej dávala signál, aby bola ticho, to bolo dôležité. Nabudúce prišla sama, lebo on už nepotreboval, uľavilo sa mu. U neho bol ešte aj ten problém, že to povedal doma rodičom, už sa nastavili na to a teraz sa opäť musel boriť s tým, že to nevyšlo a prirodzene si to dával za vinu. Toto sme ale ošetrili, pretože NIKDY to nie je nikoho vina. O tri mesiace mi napísala, že sú tehotní, otehotneli prirodzene. Jej viera už ale bola na tom tak dobre, že som bola presvedčená, že sa to podarí.

Ako často za vami chodia klienti na tento koučing plodnosti a možno aj ako dlho trvá v priemere koučovanie páru alebo ženy?

Prvé stretnutie je zdarma a nezáväzné, vtedy má klient možnosť rozhodnúť sa, či mu sedím, alebo nesedím. Pokiaľ sa rozhodne pre spoluprácu, tak má na výber, vybrať si z balíku piatich sedení alebo z desiatich. Mala som kedysi štyri, osem, dvanásť, veľmi ťažko sa ľudia rozhodujú, tak som to zredukovala na päť a na desať. Zvyčajne sa stretávam s klientmi na týždennej báze. Sedenie trvá hodinu až hodinu a pol, záleží dosť aj na tom, ako veľmi komunikatívna je slečna.

Akú máte úspešnosť? Ak to vieme vyjadriť v percentách.

(Smiech). Nevieme to vyjadriť, keď som jednému mužovi povedala, že som mala na začiatku štyri klientky a všetky štyri otehotneli, to je stopercentná úspešnosť, ale ja neviem. Vôbec neviem, pretože tých 95 detí a tehotenstvá, o ktorých viem, nie sú všetci moji klienti. Jasné, že každý neotehotnie, ale možno aj otehotnejú, ale nedajú mi vedieť. Mám klientku, ktorá mi napísala, že jééj, ja som na vás úplne zabudla, posielam fotku, aby ste vedeli, ktorá som ja, aj so synom, už má tri mesiace. Nedala som vám vedieť o tehotenstve ani o pôrode, ale upratovala som v šuplíkoch (ja klientom zapisujem do zošita všetko, čo robíme na sedení, každú techniku zapíšem, takže majú z toho výstup) a našla som tie naše papiere a všetko sa splnilo. Píšem vám a ďakujem.

Ak sa vám nedarí otehotnieť, NIKDY to nie je nikoho vina. Muža ani ženy.

Ešte sme vlastne o tých technikách nehovorili, ako pracujete s klientkou a s klientom?

Viete, toto je také moje know-how, ale to čo môžem prezradiť, vlastne ani neviem vysvetliť. Najprv sú ciele, ktoré sa rozoberajú, potom hodnoty, aké ich máte. Veľa ľudí ani nevie, čo sú hodnoty, myslia si, že napríklad rodina je hodnota. Možno áno v našom ponímaní, ale Erickson College, škola, ktorú mám ja, nemá rodinu v hodnotách, lebo Marilyn nám vysvetlila, že rodina automaticky neznamená, že je to pozitívne. Pozitívne je partnerstvo a láska, to má ona v hodnotách, pretože ak je partnerstvo a láska, tak rodina funguje perfektne. Ak to tam nie je, tak to nefunguje.

Možno aj to, že partnerstvo si vieme vybrať, ale rodinu nie.

(Smiech). Áno, občas sa rodíme do rodín, kde nemáme úplne optimálne podmienky. Sú to ale ciele, hodnoty a mám aj koleso plodnosti a veľa materiálov, kde si môžu plodnosť mentálne podporiť cvičeniami, afirmáciami. Ja mám najradšej afirmáciu, ktorá nie je len pre plodnosť, takže môže z toho čerpať široká verejnosť: Som energická a svoju energiu využívam pozitívne. Veľmi často si ju klientky opakujú vo chvíľach, keď im je ťažko. Naštartujú sa, idú behať, už sa tešia na budúci týždeň, ako to povedia mne, že to pokašľali a bude im lepšie.

Potom máme stavovú líniu, ide sa z negatívneho do pozitívneho stavu. To, aby sme sa pozitívne naladili, je dôležité, ale je podstatné aj to, aby sme dali negatívne preč. Práve to sa robí na tejto stavovej línii, a potom mám kvadrant šťastia, úspechu, hovoríme o sebaobraze. Posilňujeme niektoré vlastnosti, ktoré potrebujeme k tomu, aby sme krízu prekonali, aby sme to zvládli, aby sme boli trpezlivé, optimistické. Často sa používa predstavivosť. Všetci, na ktorých výcvikoch som bola, väčšinou som bola na všeobecnom koučovaní, tak všetci hovorili, aby sme si to predstavovali. Všetko, čo chceme.

My sme to zabudli. Úplne sme zabudli, predstavovať si. Máme všetko vizuálne, máme televíziu, počítač, všetko už robíme len vizuálne, neviem, čo bude s touto generáciou, ktorá vyrastá na tabletoch a počítačoch. Určite budú perfektní experti v IT technológii a tak ďalej, ale kde pôjde tá ľudskosť a kde pôjde tá človečina? Neviem, som sama zvedavá.

Zhrňme si to, čo teda odkážeme párom, ktoré chcú otehotnieť a nedarí sa?

Veľa sa smejte a radujte sa z toho, čo máte.

Celý rozhovor si môžete vypočuť v našom podcaste Všeobecne o zdraví: