Ako (ne)dojčenie ovplyvní vývoj dieťaťa a vzťahovú väzbu s matkou?

Redakcia Ako (ne)dojčenie ovplyvní vývoj dieťaťa a vzťahovú väzbu s matkou? 26.09.2022

Dokáže žena ovplyvniť tvorbu a kvalitu mlieka? Prečo oň niektoré mamičky prichádzajú už krátko po pôrode? A je pravda, že nedojčené deti majú v neskoršom veku vyšší počet alergií, častejšiu chorobnosť, zápchu či dokonca psychické problémy? Na všetko sa opýtame profesionálnej laktačnej konzultantky Michaely Galkovej.

Michaela Galková je zdravotná sestra a držiteľka medzinárodného certifikátu profesionálnej, laktačnej konzultantky. Ako dlho sa venujete tejto profesii, čo vás vôbec priviedlo k laktačnému poradenstvu?

Pracujem už viac ako tridsať rokov ako neonatologická sestra, spočiatku som pracovala so zdravými novorodencami po pôrode, potom som prešla na jednotku intenzívnej starostlivosti a tam pracujem dodnes. Okrem toho sa už viac ako šesť rokov venujem profesionálne laktačnému konzultantstvu, pred zhruba šiestimi rokmi som absolvovala medzinárodnú skúšku pre profesionálnych laktačných konzultantov IBCLC a odvtedy sa priamo v svojej práci venujem tejto problematike alebo potom v rámci Inštitútu pre podporu dojčenia, ktorý sme za týmto účelom založili.

Povedzme si na rovinu, naše staré mamy by nad témou laktačné poradenstvo asi len tak kývli rukou, že o čom vy tu dievčatá rozprávate (smiech). Naše staré mamy dojčili nejedno dieťa aj bez takejto pomoci, prečo sa toto teraz stalo témou? Prečo je po laktačných poradkyniach taký dopyt?

Je to o tom, že sa mení generácia, vzory, ktoré naše mamy a staré mamy mali vo svojich mamách. Videli, že ich mama dojčila piatich, šiestich súrodencov – tie vzory akoby vymizli. Mladým ženám, ktoré sa teraz stávajú matkami, chýbajú tieto vzory. Okrem toho sú zahltené množstvom informáciami a nevedia ich vyselektovať, čím si vytvoria problém aj tam, kde vôbec nie je.

Sme preinformovaní, dezinformovaní a, samozrejme, nemôžeme opomenúť ten tlak médií či tlak sociálnych sietí.

Áno, treba si naozaj uvedomiť, že tlak okolia, či už je to tlak toho najbližšieho okolia, alebo priateľov a sociálneho prostredia je obrovský. Tie mladé ženy, ktoré sa teraz stávajú matkami, sú generácia, ktorá sa relatívne ľahko dá ovplyvniť a tým pádom sú aj pocity, ktoré sa objavujú pri dojčení, také, aké sú. Pocit šťastia a eufórie často vystrieda pocit zlyhania a neúspechu aj v dojčení (i keď nielen v tom, ale v komplexnej starostlivosti o dieťa).

Môže každá žena dojčiť?

V podstate áno, každá žena je predpripravená na to, aby mohla dojčiť, ale, samozrejme, tie faktory, ktoré dojčenie ako také a predovšetkým jeho úspešnosť ovplyvňujú, sú a je ich viacero.

Základom úspechu, hovorí sa, je dobrá príprava, takže aj v tomto prípade sa dá pripraviť na dojčenie a príprava by sa mala začať už počas tehotenstva. V čom spočíva?

Viaceré štúdie to potvrdzujú, že príprava je rozdelená na niekoľko častí. Ak hovoríme o problematike dojčenia, nie je to len nejaká krátka, možno hodinová inštruktáž alebo informácia. V skutočnosti ide o precvičenie si techniky manipulácie s bábätkom alebo s bábikou v rámci prípravy, a potom sú to základné informácie, ktoré žena potrebuje mať. V rámci prenatálnej prípravy na dojčenie my aj ako profesionálni laktační konzultanti selektujeme informácie, ktoré mamám poskytujeme, aby sme ich zbytočne nepreinformovali, aby sme ich nedostali pod ten spomínaný tlak a nakoniec nespôsobili opak, než chceme dosiahnuť.

Dá sa povedať, že toto je taká informačná príprava počas tehotenstva, ale vieme my tvorbu mlieka stimulovať aj nejakými výživovými doplnkami, bylinkami? Píše sa o mnohých, že sú účinné, je to tak? Sú to také zázraky, ktoré pomôžu?

Treba si uvedomiť, že čo sa týka užívania prírodných látok alebo akýchkoľvek iných výživových doplnkov, tak je to určitým spôsobom mýtus, pretože jediné čo v skutočnosti na podporu laktácie a dojčenia pomáha, je opakované, časté a efektívne dojčenie. Dojčenie novorodenca v prvých minútach, hodinách po narodení, kedy je to naozaj esenciálne. Príroda to zariadila tak, že novorodenci si pýtajú mlieko častejšie, chcú byť skoro každú hodinu pri mame na prsníku a chcú sať. My máme stále zaužívané také niečo, že „a veď možno o dve hodiny, možno každé tri a podobne“, a tak to nie je. Je to zariadené fyziologicky, že dieťa chce sať a tým pádom si samé pripraví a stimuluje tvorbu mliečka.

Mladé ženy sú zahltené množstvom informáciami a nevedia ich vyselektovať, čím si vytvoria problém aj tam, kde vôbec nie je.

Takže prikladať dieťa, to je najlepšia stimulácia.

Jediné čo naozaj a v skutočnosti pomáha, je opakované, efektívne dojčenie, a to hovorím o 8-, 10-, 12- možno 15-krát za deň. Najčastejšie je to v popoludňajších a večerných hodinách, kedy má dieťa snahu, čo najviac sať a mama by mala tento čas využiť a naozaj sa venovať dojčeniu a svojmu dieťaťu, pretože tým si pripravuje množstvo materského mlieka na druhý deň, aby sa to rozbehlo.

Mlieko môže rozbehnúť aj samotný pôrod alebo stimulovať tvorbu mlieka, preto je asi najideálnejšie zažiť prirodzený pôrod...

Samozrejme, my si musíme uvedomiť fakt, že materské mlieko, také to prvé mledzivo kolostrum, sa začína tvoriť už v tehotenstve zhruba od 16. týždňa a svojím zložením odpovedá do 5. dňa od pôrodu. Pri pôrode, keď prebehne celá hormonálna reakcia, začne sa väčšia tvorba vplyvom hormónov, ale potom v priebehu ďalších dní je to už o tom, ako často sa dieťa prikladá k prsníku, a aká je potreba, taký sa pripravuje dopyt. Čím viac dieťa saje, tým viac materského mlieka sa tvorí. V skutočnosti je v úvodnej fáze rozhodujúci vplyv hormónov, predovšetkým oxytocínu a prolaktínu, ktoré pôsobia, a teda samotný pôrod. Ak hovoríme o prirodzenej stimulácii laktácie, tak je to o prirodzenom pôrode, do ktorého sa najmenej zasahuje bez nejakých liekov, bez vyvolávačiek a ďalších ovplyvnení.

Čo ak sa prirodzený pôrod rozbehne, ale musí byť ukončený sekciou. Ovplyvní to nejako tvorbu mlieka?

Operačný pôrod, v tomto prípade sekcia, môže istým spôsobom oneskoriť tvorbu mlieka, laktogenézu, ale aj tu vieme ako zdravotníci veľmi dobre zasiahnuť a dokážeme mame povedať informácie, ktoré má mať, aby sa jej čo najskôr stimulovala tvorba mliečka z prsníkov. Aj po operačnom pôrode je to možné, ale treba k tomu pristupovať proaktívne a buď prikladať čo najskôr a čo najčastejšie dieťa k prsníku, alebo stimulovať tvorbu materského mlieka manuálnym ručným odstriekavaním, poprípade odsávačkou.

A to asi platí aj pri treťom z prípadov, a to je plánovaná sekcia, kedy ženy ani nezažijú kontrakcie a možno ani hormonálny výbuch, ktorý stimuluje tvorbu mlieka? Môžeme aj v tomto prípade upokojiť ženy, že ani toto nie je úplne stratený prípad a mlieko bude?

Pokiaľ ide o medicínsky indikovaný dôvod a musí byť plánovaná sekcia, v tomto prípade sa veľmi často hovorí o odstriekavaní kolostra krátko pred pôrodom. Budúca matka, ktorá bude mať plánovanú sekciu a vie, že zajtra alebo dnes poobede bude mať sekciu, tak môže krátko pred plánovanou sekciou odstriekať prvé kvapky kolostra, pretože tie tu sú a zároveň si tak zabezpečí prvé materské mlieko pre svoje bábätko tesne po pôrode. Ak by teda z nejakého dôvodu nemohlo byť dieťa pri nej, tak takto mu zabezpečíme kolostrum.

Veľa sa rozpráva o dôležitosti kontaktu koža na kožu bezprostredne po pôrode. Vplýva i toto na tvorbu mlieka?

Bonding, čiže koža na kožu, má veľký vplyv, pretože je to veľmi senzitívna fáza tesne po pôrode, kedy sa dieťa a matka zoznamujú. Dieťa sa pripútava na mamu a okrem toho, že je tu prvé bakteriálne osídlenie kože bábätka s mikroorganizmami, ktoré má na koži mama, je tu aj možnosť, a tá je dokázaná, že sa dieťa dokáže samé prisať k prsníku. Hovoríme o tzv. samoprisatí, pretože ono má skutočne vrodené všetky reflexy na to, aby toto dokázalo. Pokiaľ je bábätko aj baba v poriadku, tak je to to najideálnejšie, čo môže byť, aby mohlo dieťa samé dôjsť k prsníku a prisať sa.

Je veľmi veľa prípadov, kedy to možné nie je či už zo zdravotných dôvodov matky, alebo dieťatka, nemôžu byť spolu a nemôže sa bábätko okamžite prisať. Čo vtedy?

V takom prípade je ideálne, keď je pri pôrode otec dieťaťa, partner alebo blízka osoba, ktorá tam je s mamou a realizuje sekundárny bonding. Ide o triádu – matka, otec a dieťa a ak mama nemôže, lebo mala operačnú sekciu v narkóze, tak je tu otec, ktorý tak isto môže dieťa bondovať. Tiež môže mať dieťa v blízkom kontakte koža na kožu a spoločne prežívať okamihy. Hneď ako bude matka schopná, tak to bude realizovať.

Vrátim sa ešte ku kolostru, ktoré sa v prsníku ženy tvorí od 16. týždňa tehotenstva a počas prvých dní po pôrode. Jeho hlavná úloha nie je ani tak nutričná ako imunologická. Je to asi to najlepšie, čo môžeme dať dieťatku v prvých dňoch?

Kolostrum je svojím zložením naozaj originálne, pretože okrem toho, že obsahuje veľa bielkovín, tak obsahuje aj veľmi veľa imunologických látok a predovšetkým sekrečný imunoglobulín, ktorý je veľmi dôležitý práve pre sliznicu čreva a má ochrannú funkciu. Okrem toho má kolostrum aj laxatívny účinok, pretože dieťaťu pomáha, keď sa zbaví prvej stolice. Sú v ňom aj veľmi rozsiahle rastové faktory, ktoré podporujú dozrievanie čreva novorodenca, takže imunologický efekt novorodenca je naozaj obrovský.

Potom sú tu ženy, napr. cukrovkárky alebo detičky, ktoré sa rodia s downovým syndrómom, rázštepom pery a nemôžu byť dojčené ihneď po pôrode a tieto bábätká sú o úžasnú zložku kolostra ochudobnené. Asi ale nemusia byť. Čo v takých prípadoch?

Ak z dôvodu ochorenia mamy alebo z dôvodu ochorenia dieťaťa niečo také nastane, aj v tomto prípade môže matka manuálne odstriekavať kolostrum. Jeho množstvo sa pohybuje od dvoch do desať – dvadsať mililitrov, a to malé množstvo kolostra, tej zázračnej zlatej tekutiny, dokáže mama odstriekať do striekačky. Dieťa ho potom môže dostať po kvapkách zo striekačky alebo na lyžičke, ale môže ho dostať. I v tomto prípade, keď to nie je možné z nejakého dôvodu, ako ste hovorili, tak vysvetlíme mame, že naozaj je dôležité, aby to robila často a opakovane. Je potrebné stimulovať mliečne žľazy a získať výživu pre bábätko a tým pádom si zabezpečíme, že každé 2 – 3 hodiny máme odstriekané kolostrum.

Keď si to zhrnieme, tak bezprostredný kontakt koža na kožu, včasné dojčenie, stimulácia a efektívne vyprázdňovanie prsníkov po pôrode zohrávajú významnú úlohu v dostatočnej tvorbe materského mlieka. Nakoľko ovplyvňuje tvorbu mlieka psychika?

Často sa nám v praxi stáva, že vylúčite úplne všetky faktory, že nenachádzate dôvod, prečo to nefunguje alebo prečo to nefunguje na 100 %, a to že sa matka uvoľní, že si vytvorí rituál dojčenia, že odstránime externé faktory, ktoré sú rušivé faktory... Musíme si uvedomiť, že každá žena, matka je indivíduum, faktory, ktoré ju ovplyvňujú aj v dojčení, aj v starostlivosti o novorodené bábätko, odhalíme až po hlbších rozhovoroch, po dôvernejšom kontakte s matkou. I toto je odpoveď na otázku laktačného poradenstva, my sa naozaj v rámci poradenstiev viac rozprávame s matkami a zisťujeme viaceré okolnosti, ktoré ju ovplyvňujú. Často je to vďaka emocionálnej a psychickej podpore, že sa nám podarí rozbehnúť laktáciu a že tá žena úspešne dojčí.

Jediné čo v skutočnosti na podporu laktácie a dojčenia pomáha, je opakované, časté a efektívne dojčenie.

Čo tvorí najčastejšie psychickú prekážku v dojčení u žien?

Je to rôzne. Môžu to byť rodinné faktory z užšieho rodinného prostredia, ale často je žena pod tlakom okolia. Či už ide o širšie okolie – všetky priateľky dojčili a nikto nemal žiadny problém, ale táto konkrétna žena môže mať v anamnéze ochorenie, ktoré naozaj znižuje tvorbu materského mlieka, za čo ona vôbec nemôže. Učebnicový príklad sú ženy, ktoré majú polycystické vaječníky alebo sú to ženy, ktoré majú anatomicky nedostatočne vyvinutú mliečnu žľazu, čo sa označuje ako hypoplázia prsníkov, alebo majú vysoký BMI index a majú obezitu či cukrovku. Ochorenie štítnej žľazy môže istým spôsobom negatívne ovplyvniť  tvorbu materského mlieka, to je dnes veľmi rozšírené. Tým, že ona sa dostáva pod takýto psychický tlak, že všetci to dokážu len ja nie, tak to celú situáciu ešte zhoršuje. Uvoľnením danej situácie, vysvetlením, že naozaj každá matka je dobrá matka bez ohľadu na to, či svoje dieťa dojčí, alebo nie, sa to dokáže prelomiť a začne to fungovať.

Hovorili sme, že dieťatko si nájde cestu k prsníku, ale ja som mala také, ktorému sa aspoň v počiatkoch veľmi nechcelo, ktoré sú dôležité aj pre psychickú pohodu ženy a tiež som osebe pochybovala. Čo môže byť za tým, že práve bábätko sa nechce prisať k prsníku?

Ak hovoríme o samoprisatí hneď po pôrode, tam ani tak nejde o efektivitu prisatia, skôr ide o to, aby dieťa využilo všetky svoje schopnosti, aby dokázalo prísť k prsníku, zoznamuje sa s ním. Príčinou toho, že sa dieťa v neskoršom období neprisáva, môže byť žltačka, kedy je dieťa nadmerne spavé, alebo môže byť problém v ochorení tvárového svalstva, ktoré sa objavuje u detí s downovým syndrómom, u predčasne narodených detí, alebo u hranične zrelých detí. To sú deti, ktoré sa narodia takmer v termíne okolo 37. týždňa, predpokladali by sme, že bude dokázať sať a nakoniec je také spavé, že na prsníku nesaje. Patria sem aj deti, ktoré majú rázštepy v ústnej dutine, ale takéto dieťa sa dá dojčiť, len vyžaduje špeciálne laktačné poradenstvo.

Začiatky nebývajú jednoduché, to môžem povedať aj z vlastnej skúsenosti, tiež som zažila to, že sme si nevedeli nájsť polohu, prsníky sa zapálili, bradavky boli bolestivé. Dá sa tomuto všetkému nejako predísť? Ako čo najjednoduchšie prejsť týmito náročnými zápalovými začiatkami?

Ak by sme si problémy rozdelili v úvodnej fáze, tak sú to problémy s bradavkami, ktoré ženy majú. Najčastejšou príčinou prečo sú bradavky popraskané alebo sú na nich trhliny, sú nesprávne techniky satia alebo prisatia na prsník, a my keď správnym poradenstvom vysvetlíme mame a ukážeme jej, ako na to, tak zabránime týmto následným komplikáciám. Veľakrát sa môže cez poranené bradavky infikovať prsník, a potom sa infekcia rozšíri a vzniká zápal prsníka. Nesprávnou polohou dieťaťa pri dojčení sa môže nedostatočne vyprázdňovať niektorý kvadrant prsníka a tým pádom zostáva materské mlieko v niektorom mliekovode stáť, stagnuje, vytvoria sa hrčky, ktoré mamy pociťujú. Takéto mlieko zároveň dráždi a môže vyvolávať subakútny zápal prsníka s vysokými teplotami a s mastitídou ako takou. Všetko je to o technike dojčenia, o polohách pri dojčení a správnom satí a prisatí dieťaťa na prsník.

To všetko ma naučí laktačná poradkyňa.

Ženy a matky, ktoré majú triezve uvažovanie bez nadmerného vyhľadávacia informácií, ktoré to tak berú, ako to prosto je, často i v prípade, že sú to prvorodičky, je to absolútne bezproblémové. Veľakrát sa stáva, že čím viac má žena načítané, keď získava informácie od 3 – 4 laktačných poradcov, a potom sa do toho zapojila ešte aj svokra, matka a priateľky, tak je to potom veľmi ťažké.

Dá sa o niektorej polohe povedať, že je najlepšia?

Nedá sa jednoznačne povedať, ktorá je najlepšia. Je potrebné si uvedomiť fakt, že pre predčasniatka a pre ženy, ktoré sú prvorodičky, sú polohy, tzv. modifikovaná alebo bočná futbalová poloha, kedy dokáže matka veľmi jednoducho manipulovať s bábätkom a priložiť si ho k prsníku. Okrem toho sú ideálne podmienky na očný kontakt, takže dokáže posúdiť, kedy jej dieťa efektívne a dobre pije na prsníku, ale keď je už dieťa staršie a má tri mesiace, šesť mesiacov, tak sa dostávame k polohe madony alebo cez vertikálnu polohu, sa dostávame už k intuitívnemu dojčení. Napríklad pozícia madony jednoznačne pre predčasne narodené deti nie je celkom vhodná. Jeden z dôvodov prečo ženy prestávajú dojčiť, je, že majú poranené bradavky a problémy s prsníkmi, ale druhý dôvod je, že majú nimi vnímaný nedostatok materského mlieka.

Cumeľ negatívne ovplyvňuje tvorbu mlieka. Dieťa má uspokojenú potrebu satia na cumlíku a nemá potrebu sať na prsníku.

Vtedy matka nesprávne interpretuje na základe signálov dieťaťa, keď opakovane a často pije krátko na prsníku, keď zle zaspáva alebo keď sa opakovane v noci budí, tak prvé čo matke napadne, bude, že má asi nedostatok mlieka alebo ho má zlé. V skutočnosti to tak ale vôbec nemusí byť, takže keď matka odchádza s dieťaťom z nemocnice, mala by vedieť a poznať, aké sú známky efektívneho dojčenia u dieťaťa. Je to o tom, koľko má mokrých plienok, o stolici dieťaťa, že počuteľne prehĺta pri dojčení, že matka vidí, že mu vyteká materské mlieko z úst a tak isto ona cíti, že má podstatne voľnejšie prsníky po dojčení. To sú znaky, ktoré by matka mala poznať a mala vedieť. Nie je to o tom, že by si teraz mala každá jedna žena kúpiť domov váhu a vážiť dieťa pred dojčením a po dojčení. Zbytočne to ženu stresuje a nevypovie nám to o ničom inom iba o tom, že dieťa, v aktuálnom čase, v tej hodine, vypilo z prsníkov toľko a toľko. Nedá nám to komplexný obraz o tom, či má matka dostatok mlieka.

Väčšinou ženy opakované a časté dojčenie a potrebu sať dieťaťa v popoludňajších hodinách falošne interpretujú, že majú nedostatok materského mlieka. Pritom ako som už v úvode spomínala, dieťa si pripravuje tvorbu na ďalší deň, lebo v noci sa nám uvoľňuje viac prolaktínu, dieťa vo večerných hodinách a v noci pije na prsníku a ďalší deň sa nám tvorí mliečko. Potom ženy hovoria, že v dopoludňajších hodinách majú krásne naliate prsníky a popoludní sú voľnejšie.

Povedzme si, aké sú znaky toho, že mlieka je málo alebo že nie je dobré.

Môže nám to ukázať hmotnostný prírastok dieťaťa, ktorý sleduje pediater alebo profesionálny laktačný konzultant, kedy sledujeme priberanie na hmotnosti dieťaťa v rámci rastovej krivky, ktorú máme a my vidíme, že nám dieťa denne alebo obdeň priberá na hmotnosti. Okrem toho, keď dieťa plače, nemá mokré plienky, má suché sliznice, keď neodchádza stolica tak, akoby mala, vždy je to o komplexom posúdení nielen dieťaťa, ale aj matky. Matka môže hovoriť, že má voľnejšie prsníky, že neodkvapkáva, prsníky sa nenalejú do ďalšieho dojčenia.

Môžeme tvorbu mlieka stimulovať aj jedlom alebo tekutinami? Hovorí sa o rascovej polievke alebo pite tmavé pivo a vineu.

To sú látky, o ktorých sa traduje, že ovplyvňujú tvorbu mlieka, v skutočnosti to nikde nie je dokázané, že by takéto látky ovplyvňovali tvorbu materského mlieka. Tekutiny určite neovplyvňujú množstvo materského mlieka, jediné čo je dokázané, sú niektoré bylinky, ktoré podporujú jeho tvorbu. I tu sú však jasné kritériá, kedy ich začať užívať a tiež aj kedy ich prestať užívať.

Ktoré to sú?

Je dokázaný účinok senovky gréckej a tiež bylinka s názvom pestrec mariánsky.

Ochorenie štítnej žľazy môže istým spôsobom negatívne ovplyvniť  tvorbu materského mlieka, to je dnes veľmi rozšírené.

A keď ste vraveli, že musíte vedieť, kedy a ako ich užívať, môžeme poradiť aj s týmto?

Tieto prírodné látky slúžia na to, aby vo fáze, keď matka má stresom ale z iného dôvodu prechodne zníženú tvorbu mlieka, tak v tejto fáze je vhodné ich začať užívať, a potom je vedecky skutočne dokázané, že do troch týždňov, teda 21 dní je dosť na to, aby sa efekt prejavil. To, či ich bude brať ďalšie tri týždne, alebo nie, tak to už efekt nezvýši. Naozaj sa to prejaví v prvých troch týždňoch.

Existuje odpoveď na otázku, dokedy je optimálne dojčiť?

Poznáme medzinárodné odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie – do dvoch rokov a viac, podľa potrieb matky a dieťaťa. Ak matka intuitívne cíti, že je čas dojčenie ukončiť a jej dieťa je na to pripravené, tak prosto to dojčenie ukončia. Je jedno, či je to otázka dvoch, troch rokov a podobne.

Niektoré mamičky s tým prestanú skôr z rôznych dôvodov, ale často je to tým, že mlieko sa stratí. Prečo?

Určite sú tam nejaké faktory, prečo sa tvorba materského mlieka znížila. Je tam jeden základný fakt, čo sa týka používania cumľov – ten totiž negatívne ovplyvňuje tvorbu. Dieťa má uspokojenú potrebu satia na cumlíku a nemá potrebu sať na prsníku, a keďže my potrebujeme, aby boli mliečne žľazy stimulované opakovaním satím dieťaťa, tým pádom podstatne menej saje na prsníku a tvorba sa znižuje. Stáva sa ale aj stresujúca situácia, stres pred Vianocami, ochorenie matky alebo má matka prechodný zápal prsníka a tvorba v tom jednom prsníku býva vtedy znížená. Toto všetko sú externé faktory a sú rôzne. Nedá sa povedať, že pri týchto faktoroch je to tak a v tejto situácii zase tak, lebo sú matky, ktoré aj napriek zapálenému prsníku nevidia a necítia, že by mali menej mlieka, ale sú matky, ktoré o tom rozhodne vedia.

Niektoré ženy dojčiť nemôžu, iné to možno vzdajú po ťažkom úvode dojčenia, a potom sa stávajú terčom odsudzovania. Tvrdia, že nedojčené dieťa nebude mať žiadny vzťah s matkou, bude frustrované, zle sa mu vyvinú čeľuste, ochabnú mu tvárové svaly, bude chorľavé a bude mať veľa alergií, zápchu... Čo z toho je pravda a čo mýtus?

Význam dojčenia je obrovský pre matku i pre dieťa. V prípade, že sa matka rozhodne nedojčiť dieťa, je to jej individuálne rozhodnutie a my jej v profesionálnom laktačnom poradenstve vysvetlíme prípadné riziká, ktoré súvisia s nedojčením. Potom však individuálne rozhodnutie necháme na ňu, pretože každá mama je tá najlepšia mama pre svoje bábätko bez ohľadu na to, či svoje dieťa dojčí, alebo nie. Môj osobný názor je, že sa vždy snažím aj v rámci poradenstva individuálne cez dôverný vzťah s matkou zistiť, prečo sa tak rozhodla a jej rozhodnutie akceptujem. Neprináleží mi kohokoľvek za to odsudzovať, či bude dojčiť, alebo nebude.

Je dnešná umelá výživa na takej úrovni, že dokáže materské mlieko nahradiť alebo sa mu aspoň vyrovnať?

Materské mlieko sa ozaj nedá ničím nahradiť, je skrátka svojím zložením nenahraditeľné. Obranné látky a živé bunky, ktoré obsahuje, sa nedajú nahradiť. Ak ale nemáme pre dieťa mlieko vlastnej matky, máme možnosť dávať dieťaťu mlieko od darkyne, a až potom prichádzajú na rad formuly, ktoré sa použijú.

Môžu mať nedojčené deti vo vyššom veku viac zdravotných problémov alebo alergií?

Sú viaceré štúdie, ktoré to potvrdzujú a nie je to len o alergii, ale aj o respiračných ochoreniach, o ochoreniach tráviaceho traktu, ale celkovo z dlhodobého hľadiska sú to civilizačné ochorenia obezity alebo kardiovaskulárnych ochorení, tak predispozícia na ne určite je. Dojčenie ako také nie je len výživa materským mliekom, ale aj tréning tvárového svalstva, správne postavenie zuboradia, to všetkým s tým úzko súvisí. Dojčenie do určitého percenta chráni pred alergiami.

Kedy je na mieste vyhľadať laktačnú poradkyňu, pomoc pri dojčení?

Keď sa matka cíti neistá a potrebuje sa porozprávať, je dobré kontaktovať niekoho, kto jej dokáže poradiť na základe najnovších poznatkov, nie laikov, ktorí radia na základe vlastných skúseností, čo vôbec nemusí fungovať a môže celú situáciu ešte aj zhoršiť. Rozlišujem aj v rámci laktačného poradenstva matky, ktoré sa potrebujú iba porozprávať a zíde sa im skôr emocionálna a psychická podpora, ale sú aj ženy, ktoré vyžadujú reálne poradiť a nájsť spôsob, ako dojčiť.

Celý rozhovor si môžete vypočuť v našom podcaste Všeobecne o zdraví:

          

 



Partneri portálu

  • Logo partnera
  • Logo partnera