Chyba a mýty v stravovaní Slovákov

Anetta Vaculíková je zakladateľka Skutočne zdravej školy, nadšenkyňa zdravej stravy a kvalitných potravín, veľká gurmánka a lektorka varenia, ktorá sa riadi heslom lokálne, sezónne a zdravo. Od roku 2013 je ambasádorkou Jamieho Olivera na Slovensku v projekte Food revolution a je aj autorkou a spoluautorkou 4 publikácií venujúcich sa zdravej výžive a gastronómii.

Ambasádorka Food Revulution

Projekt Food revolution funguje od roku 2012. Anetta a jej kolegyňa Janica Lacová boli prvé ambasádorky Jamieho Olivera na Slovensku. Podarilo sa im to v čase, keď ambasádorov Food revolution bolo na svete len pár.  „Úlohou ambasádorov je šíriť povedomie o kvalitných , poctivých surovinách a aby sa ľudia vrátili k návyku domáceho varenia. Fastfood začal napredovať a ľudia majú tendenciu nakupovať hotové potraviny, pričom zabúdajú, aké je to navariť si domáce jedlo,“ vysvetľuje Anetta. Projekt Food revolution je oficiálne ukončený a Jamie Oliver sa venuje iným projektom, ktoré menia stravovanie na školách.

Sme to, čo jeme

Podľa Anetty platí staré známe „sme to, čo jeme“, a preto by strava mala byť jednou z našich priorít a hodnôt. Je dôležité uvedomiť si, že strava ovplyvňuje naše zdravie aj svet okolo nás. A ako sa stravujeme my, Slováci? Podľa Anetty Vaculíkovej je slovenská gastronómia ťažká, plná hutných jedál.

Chybou Slovákov je aj čas strávený pri spoločnom stole. V prímorských krajinách je zakorenené, že jedlo je pôžitkom a treba mu venovať dostatok času. Naopak, u nás jeme v zhone, konzumujeme hutnejšiu stravu a chýba nám pestrosť. „Síce u nás zelenina a ovocie nie sú dostupné celoročne, ale pestrosť si vieme zachovať aj my. Stačí využívať to, čo nám sezóna dáva a spracovať to na ďalšie obdobie,“ vysvetľuje odborníčka.

A naše národné jedlo? Anetta tvrdí, že si mylne myslíme, že sú nim bryndzové halušky. Keď sa však pozrieme do histórie, tak je ním kaša. „Obilné kaše v kombinácii s inými surovinami, zeleninou, bylinkami alebo na sladko. V dnešnej dobe veľmi málo konzumujeme kaše a ak áno, tak sú to instantné kaše. Kaša je pritom jednoduchá na prípravu a dobre vplýva aj na naše trávenie.“

Sezónnosť a kvalitné potraviny

Anetta sa riadi heslom lokálne, sezónne a zdravo. Ako sama hovorí, mnoho ľudí netuší, čo je lokálne a sezónne.  „V lete je najväčší rozkvet pestrosti ovocia a zeleniny. V porovnaní s prímorskými oblasťami ho jeme veľmi málo. Našim cieľom by malo byť dostať do jedálnička čo najviac čerstvej a pestrej stravy a riadiť sa sezónnosťou. Jahody v zime naozaj nepotrebujeme. V zimnom období si môžeme dať napr. spracované kompóty, džemy, sušené ovocie. Nemusíme mať ani paradajky v zime, ale v lete si ich doprajme do sýta.“

Mali by sme sa riadiť sezónnosťou. Jahody v zime naozaj nepotrebujeme. V zimnom období si môžeme dať spracované ovocie ako kompóty, džemy, sušené ovocie.

Príklad by sme si mohli zobrať z krajín ako Taliansko, Francúzsko či Španielsko. Tieto národy stolujú a jedlo si užívajú naplno. „Spravia si tú pauzu, doprajú si kvalitné jedlo a kvalitné tuky. Používajú olivový olej a veľa rýb. My sa nemôžeme vyhovárať na to, že nemáme more, tak nebudeme jesť ryby, pretože máme kvalitné sladkovodné ryby. Lenže ľudia ich nemajú radi, nevedia ich pripravovať a nie sú na ne zvyknutí. A tak jedávame dokola zemiaky, syry a mäso.. mäso na dennej báze voľakedy vôbec nebolo normálne.“

Naše slovenské jedlá zaťažuje aj zahusťovanie múkou, pritom zahusťovať môžeme aj strukovinami. „Strukoviny sú náš klenot na ktorý často zabúdame. Mali by sme používať rôzne strukoviny, nielen červenú šošovicu, ktorá je trendy. Strukoviny sú úžasné potraviny, ktoré môžeme využívať aj počas zimy.“

Prejsť s ťažšej stravy na ľahšiu, pestrú stravu môže byť spočiatku náročné. Človek sa môže cítiť hladný, ale je to dôležité aby sme sa naučili rozlíšiť pocit akurátnej sýtosti od prejedenia sa.

Ako naučiť jesť deti zdravo, ovocie, zeleninu

Anetta radí učiť deti vytvárať si pozitívny vzťah k jedlu už od malička, „zapájať ich do procesu od nákupu cez upratovanie aj po prípravu jedla. Najideálnejšie je, keď si dieťa niečo vypestuje samo, napr. na balkóne alebo aj bylinky na parapete. Môžeme chodiť na farmy, trhy a veľa sa pýtať. Ako zvieratá žijú, že nie je vajíčko ako vajíčko. Deti sú neskutočne zvedavé, vnímavé a chápavé a dávajú si tieto informácie do súvislostí. Rovnako je dôležité ukazovať, že menej je viac. My im ideme príkladom a pokiaľ má rodič nezdravé stravovacie návyky, tak to dieťa opakuje.“

Do jedálnička dieťaťa rozhodne nepatria polotovary. Niekedy je to nevyhnutné, napr. pri cestovaní, ale inak je domáca strava na prvom mieste, to platí aj o domácich výživách, ktorých príprava je veľmi jednoduchá. Anetta odporúča používať v kuchyni sezónne potraviny, ktoré k nám nepricestovali z druhého konca sveta a tiež vyhnúť sa extrémnym dochucovadlám.

Anettin výber

Odborníčke na stravovanie sme tiež položili pár otázok, kde sme jej dali na výber konkrétne potraviny.

1. Je lepšia špaldová alebo pšeničná múka?
   „Dôležitejšie je pozerať sa na to, odkiaľ tá múka  pochádza a kde bola vyprodukovaná. Špaldová múka obsahuje prirodzene menej lepku o 20 % a je výživnejšia, čo sa týka nutričného zloženia. Určite je lepšie, keby sme porovnávali celozrnnú a necelozrnnú múku.“
2. Drožďové alebo kváskové pečivo?
   „Ja preferujem kváskové pečivo. Je známe, že drožďové pečivo nafukuje. Kváskové pečivo je aj chutnejšie, ak človek príde na tú pravú chuť pečiva. Ja som za jednoduchosť a pri pečive by sme mali používať len kvások, múku a vodu. Kváskové pečivo je tradičné, chutné a ľahšie stráviteľné.“
3. Trstinový, biely cukor alebo med?
   „Ani trstinový ani biely. Keď tak, kupujem kokosový cukor aj keď nie je zo Slovenska. Snažím sa sladiť ovocím alebo sušeným ovocím a na dosládzanie používam oveľa menej sladidiel. Z môjho pohľadu je úplne najlepší obilný slad. Je tradičný, prekvasený, nesie si so sebou aj ďalšie živiny a veľmi dobre sa s ním aj pečie, pričom má aj nižší glykemický index. Pri mede sa súhlasím s tvrdením, že lyžička je liek, viac je jed. Med by sa nemal používať primárne ako sladidlo, ale ako liek. Obsahuje veľké množstvo mikroživín, ktoré sú prospešné pre organizmus. Pokiaľ však prechádza teplotou nad 40 stupňov, tak o tie živiny prichádza.“
4. Sú bio výrobky zdravšie?
   „Poznať farmára a poznať pôvod potravín, ktoré jem je omnoho dôležitejšie, ako len dôverovať bio značke. Preto je fajn zaujímať sa o to, aké produkty sa u nás vyrábajú, aké sú tradičné spôsoby výroby. Čiže keď sa potom pozrieme na pôvod surovín, tak sú prirodzene z prostredia, ktoré ani nepotrebujú mať bio nálepku.“
5. Aké tuky používate?
   „Najradšej mám ghee maslo. Je to tradičný spôsob spracovania masla, ktorý sa využíval, keď neboli chladničky. Maslo sa prepustilo, čím sa zbavilo mliečnej bielkoviny a mohlo byť uskladnené aj mimo chladu. Ghee má neskutočne krásnu orieškovú chuť, ale rada varím a pečiem aj na masti. Milujem olivové oleje, s ktorými aj pečiem, alebo kvalitné repkové oleje.  Používam tiež kvalitné tuky v podobe syrov a orieškov.“
6. Má zelenina v zime zmysel?
   „V zime si doprajme koreňovú zeleninu alebo tekvice, ktoré sa dajú uskladniť. Papriku si radšej zavarme počas leta a takto zaváranú si ju doprajme v zime a spestrime si ňou jedálniček. Paradajky si dám naozaj až na jar a v lete, keď viem, že videli slniečko a majú aj chuť. Myslím si, že toto je prioritou očistenia si chuťových pohárikov a vnímania tej ozajstnej chuti potravín.“
7. Môžeme jesť citrusové ovocie aj keď nie je lokálne?
   „Vhodný čas na citrusové ovocie je práve vtedy, keď je u nás nedostatok lokálneho ovocia. Dovozové ovocie si doprajme práve v zime.“
8. Sú superpotraviny naozaj super?
   „Vyskúšala som všetko a môžem povedať, že dlhodobo funguje len zdravý sedliacky rozum a vyvážená pestrá strava. Za mňa sú superpotravinami kvalitné potraviny. Samozrejme, kurkuma je super, ale nie každý deň. Namiesto goji a psyllia do kaše si radšej doprajme viac celozrnného pečiva, ovocia a zeleniny.“

Celý rozhovor si môžete vypočuť v našom podcaste Všeobecne o zdraví: