Jana Dukátová: Na darovanie krvi nepotrebujete takmer nič, no dáte veľmi veľa

Redakcia Miesto, kde sa rodia hrdinovia 25.05.2020

Palivom pre športovcov je kvalitná strava. Známa olympionička je aj vďaka nej absolútne fit, no i ju však zradil vlastný organizmus v zásadnej chvíli.

Vrcholová športovkyňa sa necíti ako superhrdinka, ale prezradila, koho hrdinstvo si váži. FOTO: Ondrej Pycha Red Bull Media House

Vodnoslalomárka Jana Dukátová (36) plánovala po olympiáde ukončiť svoju profesionálnu kariéru. V karanténe mala čas upratovať, piecť so svojou čoskoro dvojročnou dcérkou, či ísť darovať krv po prvý raz v živote.

Začínali ste s vodnými športmi „klasicky“ na Dunaji. Ako ste sa prepracovali až na divokú vodu?

Jazdila som štyri roky na tichej vode v Karlovej Vsi. V roku 1996 sa otvoril areál v Čunove a išla som sa tam s mamou a so sestrou pozrieť. Keď som zistila, že na kajaku sa dá jazdiť aj v divokých vlnách, perejách, veľmi ma to lákalo.

Ešte v tú jeseň som prestúpila do oddielu s divokou vodou. Som typ, ktorý miluje adrenalín, nemala som rada monotónne tréningy, ktoré boli súčasťou rýchlostnej kanoistiky a dodnes ich veľmi nemusím, hoci ich mám tiež zaradené do prípravy. Prestup do divokej vody bol pre mňa to pravé, a navyše som mala výborný základ z rýchlostnej kanoistiky.

Okrem kajaku ste však jazdili aj v kanoe, dokonca ste historicky prvá majsterka sveta v tejto kategórii.

Áno, ženy odjakživa jazdievali iba v kajaku, až v roku 2010 sa Medzinárodná kanoistická federácia rozhodla, že umožní ženám aj kategóriu kanoe, kde sa kľačí a používa sa iba jednolisté pádlo.

Jana Dukátová sa teší, že môže opäť trénovať na vode. Pre karanténu má ale suchý tréning stále doma. FOTO: Marcello Maragni Red Bull Media House
Mňa to vždy fascinovalo, tak som vyše roka trénovala a zúčastnila som sa majstrovstiev sveta, ktoré som hneď aj vyhrala. Bolo to niečo fantastické. V súčasnosti sa v kanoe povozím už iba občas na tréningu.

Kde vás zastihla pandémia? Boli ste doma v Bratislave?

Nie, keď vypukla koronakríza, boli sme s rodinou v Austrálii. Väčšinou každý rok od januára až do polovice marca trávime na príprave tam, keďže Austrália má najlepšie podmienky na tréning a stretáva sa tam vodácka špička z celého sveta.

Mala som pekne rozbehnutú prípravu na olympijskú kvalifikáciu a korona ovplyvnila všetko to, čo som mala naštartované, či už tréningovo, ale aj celkovo.

Nie ste sklamaná, že sa olympijské hry preložili na budúci rok?

Nebudem klamať, nabúralo mi to plány. Ja som totiž tento rok po olympiáde chcela ukončiť svoju kariéru profesionálnej športovkyne.

Po narodení dcérky Lívie som sa vrátila k športu pomerne rýchlo s tým, že by som ešte chcela jednu olympiádu zažiť. A táto tokijská mala byť mojou rozlúčkou.

Kajakárka Jana Dukátová v Národnej transfúznej službe SR. FOTO: www.preventivne.sk
Aj keď som príprave na tento rok venovala obrovské množstvo energie a hodín na vode, myslím, že odloženie olympijských hier je to najlepšie, čo mohli organizátori vzhľadom na situáciu urobiť. A ja teda ešte pravdepodobne jeden rok v športe potiahnem.

Prekvapila vás karanténa? Ako ovplyvnila váš život a tréningy?

Som človek, ktorý má takmer vždy všetko dopredu naplánované, a to či už v horizonte najbližších dní, týždňov alebo mesiacov. Väčšinou viem na rok dopredu, kde sa budem kedy nachádzať a čo bude mojou náplňou tréningov, mám presný plán súťaží a sústredení. Málokedy sa stane, že nám život prinesie takéto totálne zastavenie a zmenu všetkých plánov.

Počas karantény som padla zo stopercentného tréningového nasadenia takmer na nulu, hoci som sa aj počas tejto doby snažila doma udržiavať.

Bola to však výrazná zmena a zastavil sa môj dovtedy dosť hektický a ucestovaný život. Väčšinou po návrate z ciest vybalíme, vyperieme, opäť pobalíme a ideme ďalej. Teraz máme viac času na oddych a doháňame doma resty (smiech).

Aké resty?

Určite v domácnosti. Poviem úprimne, po návrate z Austrálie sme ako prvé v Bratislave pobalili vianočnú výzdobu (smiech). No a mala som čas na veľké upratovanie, pretriediť niektoré veci, namontovať poličku, proste veci, ktoré bežne v našom hektickom živote nestíhame.

V karanténe mala čas viac sa venovať dcérke, začali aj kváskovať. FOTO: Archív J. D. 
Čo sa mi naozaj veľmi páči je, že sme mali čas aj na taký rodinnejší život, varili sme a piekli podľa receptov, ktoré si vyžadujú viacej času. Napríklad sme začali doma kváskovať a pravidelne z kvásku pečieme.

Zapájame aj dcérku, ktorá bude mať v júni dva roky a je veľkou pomocníčkou. Vie mi dokonca ošúpať celú cibuľu pri varení, to je moja najneobľúbenejšia činnosť a ona ju tými malými ručičkami prácne celú olúpe. Rada so mnou aj pečie, cesto má ako plastelínu a spoločne pozeráme do rúry, kedy bude výsledok hotový.

Vedeli ste si zato občas doma aj zatrénovať?

Celý môj kondičný tréning sa v podstate presunul na stacionárny bicykel a tiež som cvičila s vybavením, ktoré mám doma. Čiže gumy, expandery, ľahké činky, balančné cvičenia, fitlopta. Dnes sa síce už dostanem na divokú vodu, ale fitnes centrá sú zatvorené, tak kompletný suchý tréning robím aj naďalej doma.

Podpísala sa karanténa aj na vašom športovom výkone alebo na váhe?

Moja váha sa príliš nemení, či som v sezóne, či mimo nej, ale vypadla som zo svojich silových parametrov. Dnes to vidím, že keď prídem na divokú vodu, ten tréning nie je taký, ako keď som prišla z Austrálie a bola som pripravená vstúpiť do súťažnej sezóny.

Jana Dukátová sa počas pandémie COVID - 19 odhodlala na veľký krok. FOTO: www.preventivne.sk
Ste mama a vrcholová športovkyňa zároveň. Cítite sa niekedy ako superhrdinka?

(smiech) Je určite veľa aktivít, ktoré mi v úlohe matky pribudli, ale mám okolo seba skvelú rodinu, vďaka ktorej sa môžem aj naďalej venovať športu.

Aký typ hrdinu si ty? VšZP hľadá odvážnych medzi nami, klikni a zisti viac

Vždy máme niekoho, kto sa o dcérku postará, babičky, širokú rodinu a ona nám dáva veľkú podporu. Práve oni sú naši hrdinovia, ktorí nám dennodenne pomáhajú.

Mali ste nejaké hrdinské vzory v detstve?

Keď som bola malá, veľkým hrdinom bol pre mňa MacGyver, šikovný chlap, ktorý vedel všetko vyrobiť aj z ničoho. Druhým hrdinom bol potom Knight Rider, to bolo moje detstvo.

Čo je zaujímavé, nikdy som nemala nejaký jeden športový vzor, kvôli komu by som sa bola dala na šport. Čítala som viacero biografií športovcov a je ich mnoho, ktorí by sa dali označiť za hrdinov nielen za svoje športové výkony, ale aj za to ako dokázali vplývať na spoločnosť. Napríklad Jesse Owens, Muhhamad Ali alebo u nás Věra Čáslavská.

Sú hrdinami aj darcovia krvi?

Určite áno. Na darovanie krvi nepotrebujete takmer nič a pritom môžete dať strašne veľa. Obetujete jedine svoj čas, ktorý strávite darovaním, ale dávate niečo, čo sa za peniaze nedá kúpiť.

Aj známa športovkyňa musela prejsť pred odberom krvi vstupnými testami ako každý. FOTO: www.preventivne.sk
Chystáte sa prvýkrát darovať krv aj vy sama. Prečo?

U mňa ako u vrcholovej športovkyne nie je moc možné darovať krv počas športovej sezóny alebo počas prípravy. Bola som viackrát ambasádorkou Olympijskej kvapky krvi, ktorú organizuje Slovenský olympijský a športový výbor, no vzhľadom na náročné tréningy mi vtedy nebolo odporúčané darovať krv. Teraz však nemám také tréningové dávky, ktoré by mi to neumožnili, tak som sa odhodlala a idem na to.

Jana Dukátová prišla darovať krv do odberového centra Národnej transfúznej služby SR skutočne odhodlaná a s dobrou náladou. Ako to napokon dopadlo?

Budete sa nejako špeciálne na odber pripravovať?

Určite budú pred odberom dôležité kvalitné raňajky, aby som mala dosť energie a k tomu samozrejme príjem tekutín. Sú niektoré potraviny, ktoré sa vyslovene pred odberom neodporúčajú, ale vzhľadom na to, že všeobecne dbám na kvalitnú stravu, tak to nie je pre mňa obmedzením.

Pre športovca je pri výkone jeho palivom v prvom rade to, čo zje. Pokiaľ strava nemá dostatok výživných látok a minerálov, tak sa to markantne odzrkadľuje na výkone a v tom, ako svaly fungujú. Je to ako s pretekárskou formulou. Tiež sa do nej nedá naliať hocijaký benzín, keď má podať maximálny výkon.

Jana Dukátová je odhodlaná vyskúšať darovať krv aj nabudúce. FOTO: www.preventivne.sk
Preto si dávam veľký pozor na kvalitu všetkého, čo zjem ja, ale aj moja rodina. Nie sme posadnutí „bio-eko-raw“, ale dbáme na to, čo zjeme a vyberáme si. Životospráva je dlhodobá záležitosť, nie sú to zázračné pilulky alebo niečo, čo sa ukáže za týždeň dva.

Keď si príležitostne doprajete aj niečo nezdravé, nič sa nestane. No, ak to jete desať rokov, niekde sa to objaví. Rovnako to funguje aj opačne. Keď prechádzate na zdravú stravu, musíte si počkať pár mesiacov, kým sa ukáže pozitívny efekt. Treba byť trpezlivý.



Partneri portálu

  • Logo partnera
  • Logo partnera