Dentálna hygienička: najdôležitejšia je technika, nie typ kefky

Aký typ kefky odporúčate – klasickú, sonickú či elektrickú? Je naozaj pravda, že sonická kefka je „vyšší level“?
Najdôležitejšie je, aby kefka dokázala účinne odstrániť zubný povlak a aby bola používaná správnou technikou. Ak má človek správny pohyb ruky a je dôsledný, manuálna kefka plne postačí. Sonické a oscilačno-rotačné elektrické kefky môžu čistenie uľahčiť a zefektívniť, najmä u ľudí, ktorí si nevedia osvojiť správnu techniku alebo u detí a seniorov. Sonická kefka nie je automaticky „vyšší level“, no pre mnohých je komfortnejšia a motivujúca, pretože vibrácie pomáhajú narušiť povlak a zároveň nahrádzajú časť pohybu rukou. Aj s najmodernejšou kefkou si však môžete uškodiť, ak ju budete používať nesprávne. Správna technika je preto dôležitejšia než samotný typ kefky.

Sú sonické a elektrické kefky vhodné aj pre ľudí s odhalenými krčkami?
Áno môžu byť vhodné, ale vždy s mäkkou hlavicou, vhodným režimom a minimálnym tlakom. Pri odhalených krčkoch je šetrnosť zásadná. Ak sa kefka používa príliš agresívne, môže dôjsť k poškodeniu ďasien či obnaženej zuboviny. Moderné kefky bývajú vybavené aj tlakovým senzorom, ktorý upozorní na prílišný tlak. Ani to však nenahradí správnu techniku, bez nej môže byť aj najdrahšia kefka viac škodlivá než prospešná. 

Ako často by sme mali meniť zubnú kefku? A ako to je s medzizubnými kefkami? Sú na jedno použitie, alebo vydržia dlhšie?
Zubnú kefku je vhodné meniť každé 2–3 mesiace alebo aj skôr, ak sú vlákna roztvorené. Odporúča sa to urobiť aj po prekonanej chorobe, aby sa predišlo opätovnému prenosu baktérií. Medzizubné kefky nie sú na jedno použitie, vydržia niekoľko dní až týždňov. Ich životnosť ovplyvňuje nielen kvalita kefky, ale aj to, koľko priestorov nimi čistíte, aký je sklon a poloha vašich zubov a akú techniku pri čistení používate. Ak kefku nadmerne ohýbate alebo na ňu tlačíte, opotrebuje sa oveľa rýchlejšie. Vymeniť by sa mala vždy, keď sú vlákna rozstrapkané alebo drôtik zdeformovaný, pretože potom už nedolieha správne do priestoru medzi zubami.

Žuvačka môže podporiť tvorbu slín a osviežiť dych, no kefku ani medzizubné pomôcky nikdy nenahradí.

Ak človek začne používať medzizubné kefky a krvácajú mu ďasná , po akej dobe by to malo prestať? Kedy je to ešte „normálne“ a kedy už signál problému?
Na začiatku je krvácanie pri čistení bežné, pretože už poukazuje na prítomný zápal ďasien. Ak človek vytrvá a čistí pravidelne, krvácanie väčšinou v priebehu 7 – 14 dní ustúpi. Ak je však krvácanie výrazné, pretrváva dlhšie alebo ho sprevádza bolesť či opuch, ide o varovný signál a je potrebné vyhľadať dentálnu hygieničku alebo zubného lekára. Krvácanie teda nie je dôvod prestať čistiť, ale naopak, dôvod venovať hygiene ešte väčšiu pozornosť.

Pri dentálnej hygiene sa niektorí ľudia boja bolesti, najmä tí s odhalenými krčkami alebo s citlivými zubami. Dá sa urobiť bezbolestná hygiena aj takýchto pacientov?
Áno, moderné prístroje a šetrné postupy umožňujú veľmi komfortné ošetrenie. Pri zvýšenej citlivosti sa používajú špeciálne nástavce, znížený výkon a podľa potreby aj povrchová alebo lokálna anestézia. Pacient sa nemusí obávať nepríjemného zážitku. Cieľom dentálnej hygieny je čistý a zdravý chrup bez bolesti a stresu. Ak máte citlivé zuby, vždy to povedzte hygieničke vopred, aby vedela prispôsobiť celý postup vašim potrebám.

Kedy začať deťom umývať zuby? V akom veku? A kedy začať chodiť na odbornú dentálnu hygienu?
So starostlivosťou treba začať hneď pri prerezaní prvého zúbka, ideálne jemnou, mäkkou kefkou určenou pre bábätká. Už jeden zub môže byť náchylný na kaz, preto ho treba pravidelne čistiť. Na dentálnu hygienu je vhodné prísť približne vo veku 2–3 rokov, keď má dieťa viac zúbkov a začína si vytvárať hygienické návyky. Keďže v tomto období ešte nemá dostatočne vyvinutú jemnú motoriku, nedokáže si chrup vyčistiť samo. Preto je počas dentálnej hygieny dôležitou súčasťou aj inštruktáž pre rodiča. Hygienička ukáže správnu techniku čistenia detských zúbkov, aby boli dôkladne vyčistené a zároveň sa u dieťaťa prirodzene upevňoval pozitívny návyk. Včasné začatie starostlivosti pomáha predchádzať kazom a zároveň buduje u dieťaťa vzťah k zubnej hygiene bez strachu.

Čistenie zubov po raňajkách odstraňuje zvyšky jedla, ale treba počkať aspoň 30 minút – najmä po kyslých jedlách a nápojoch.

Určite ste sa stretli s tvrdením, že mliečne zuby aj tak vypadnú, netreba ich umývať. Prečo je starostlivosť o mliečny chrup dôležitá?
Mliečne zuby nie sú len „dočasné“. Umožňujú dieťaťu správne žuvať, rozprávať a udržiavajú miesto pre trvalé zuby. Ak sa predčasne stratia kvôli kazu, môže dôjsť k posunu susedných zubov a trvalé zuby potom nemajú dostatok priestoru na správne prerezanie. Zanedbaná starostlivosť o mliečne zuby zároveň zvyšuje riziko kazu na trvalých zuboch. Preto je nevyhnutná rovnaká starostlivosť o dočasné zuby ako o trvalé.

Poznáme fluoridové a nefluoridové detské zubné pasty. Štandardne sa začína s tými bez fluoridu. Prečo je to tak a kedy je správny čas prejsť na fluoridové pasty?
Fluorid posilňuje zubnú sklovinu a chráni ju pred kyselinami, preto ho odporúčame používať od prerezania prvého zúbka, vždy však v správnej koncentrácii a množstve.

    •    Do 3 rokov: pasta do 500 ppm fluoridu, množstvo vo veľkosti zrnka ryže.
    •    3–6 rokov: pasta s obsahom 1000 ppm fluoridu, množstvo vo veľkosti hrášku.
    •    Od 6 rokov: pasty s obsahom 1450 ppm fluoridu.

Na trhu sú aj pasty s obsahom hydroxyapatitu alebo vápnika, ktoré majú podobný efekt na spevnenie skloviny. Dôležité je, aby dieťa pastu neprehĺtalo. Rodič by mal preto dávkovať jej množstvo a kontrolovať čistenie.

Čo odporúčate rodičom, ak dieťa protestuje a nechce si čistiť zuby? Je lepšie aspoň jedno dôkladné čistenie denne, napríklad večer, alebo treba striktne dvakrát denne?
Odporúča sa čistiť dvakrát denne, ráno a večer. Ak však dieťa kategoricky odmieta, najdôležitejšie je aspoň dôkladné večerné čistenie, kedy sa odstránia všetky zvyšky jedla po dni. Trpezlivosť a hravý prístup robia zázraky. Zubná hygiena nemá byť boj, ale súčasť dennej rutiny. Pomáhajú veselé kefky s obrázkami, čistenie pri pesničke alebo spoločné čistenie s rodičmi pred zrkadlom.

Zanedbaná starostlivosť o mliečne zuby zvyšuje riziko kazu na trvalých zuboch.

Niektorí odborníci na sociálnych sieťach hovoria, že by sme si mali zuby čistiť hneď po zobudení a nie až po raňajkách, lebo to vraj môže poškodiť sklovinu. Je to mýtus, alebo pravda?
Oba spôsoby majú svoje výhody. Čistenie pred raňajkami odstráni povlak, ktorý sa tvorí počas noci, a zuby sú hneď ráno svieže. Čistenie po raňajkách zas odstraňuje zvyšky jedla, ale treba počkať aspoň 30 minút – najmä po kyslých jedlách a nápojoch, ktoré dočasne oslabujú sklovinu. Taktiež je vhodné po raňajkách vypláchnuť ústa čistou vodou. Neutralizuje to kyslé prostredie a znižuje riziko poškodenia skloviny.

Existujú nejaké „mýty,“ ktoré podľa vás najviac škodia ľuďom v starostlivosti o chrup?
Prvým mýtom je tvrdenie, že tvrdšia kefka čistí lepšie. Opak je pravdou. Mäkká kefka je účinnejšia pri správnej technike a nepoškodzuje ďasná ani sklovinu. Druhým mýtom je tvrdenie, že ak ďasná krvácajú, netreba ich dráždiť kefkou. Krvácanie je prejav zápalu a pravidelným čistením sa stav zlepší. Ďalej už spomínané „mliečne zuby netreba čistiť.“ Potrebujú starostlivosť rovnako ako trvalé, pretože ovplyvňujú správny vývoj chrupu. A ako posledné spomeniem tvrdenie, že žuvačka nahradí čistenie zubov. Žuvačka môže podporiť tvorbu slín a osviežiť dych, no kefku ani medzizubné pomôcky nikdy nenahradí.