Je možné počať dvojičky aj prirodzene alebo vznikajú ako dôsledok asistovanej reprodukcie?

Frekvencia viacpočetných tehotenstiev je historicky udávaná pomocou tzv. Hellinovho pravidla, podľa ktorého je frekvencia dvojčiat 1:89. V súčasnosti to však už vďaka metódam asistovanej reprodukcie neplatí. Okrem toho reálny výskyt viacpočetných tehotenstiev ovplyvňuje rad demografických faktorov. Relatívne stabilný výskyt v populácii majú jednovaječné dvojčatá, a to približne 1:250 pôrodom.

Ich frekvencia nie je závislá od rasy, veku. Naopak, výskyt dvojvaječných dvojčiat sa výrazne líši naprieč rôznymi populáciami. Najpočetnejšie sú v Afrike 1 na 20 pôrodov. Najnižší výskyt je v Japonsku 1 na 500 pôrodov. Pravdepodobnosť výskytu dvojvaječných dvojčiat rastie a je významne ovplyvnená aj vekom matky.

Najvyššia je u žien vo veku 35 až 39 rokov. Výskyt dvojvaječných dvojčiat určujú aj materské genetické vplyvy. Vyššia frekvencia je pozorovaná u žien, ktoré už niekedy porodili dvojčatá alebo sa u nich dvojčatá vyskytli v rodine. Otcovské genetické vplyvy sa tu neuplatňujú. Ako som už spomínala, zásadnú úlohu hrajú metódy asistovanej reprodukcie, ktoré viedli k zvýšenému výskytu dvojčiat.

Rodia sa dvojičky vždy len cisárskym rezom?

Pôrod viacpočetného tehotenstva je spojený s vyššími rizikami pre matku aj pre bábätká. Pôrod tehotenstva s tromi a viacerými plodmi je vždy dôvodom na cisársky rez. Spôsob vedenia pôrodu dvojčiat určuje ich poloha, veľkosť, stav rodičky, stav pôrodných ciest a podobne. Z pohľadu uloženia plodov všeobecne platí, že vaginálny pôrod možno zvažovať u všetkých dvojčiat, kde sú oba plody uložené v polohe pozdĺžnej hlavičkou.

Takto je pripravených na pôrod asi 40 % všetkých dvojčiat. Ak je prvý plod uložený v akejkoľvek inej polohe ako hlavičkou, vedie sa pôrod vždy cisárskym rezom. Významným faktorom pri rozhodovaní o spôsobe vedenia pôrodu je zohľadnenie chorionicity a amnionicity (usporiadanie ich plodových obalov). Jednovaječné dvojčatá sú z dôvodu možných pupočníkových komplikácií vždy dôvodom na pôrod cisárskym rezom.

Vyžaduje si dvojnásobná gravidita istú telesnú stavbu tela alebo aj útle a nízke ženy môžu donosiť dve deti?

Druhá možnosť je správna, aj útle a nízke ženy môžu donosiť dve deti. To či žena bude čakať dvojičky, nezávisí od telesnej stavby, ale od rôznych epidemiologických faktorov (vek, rasa, pohlavie).

Majú mamičky dvojčiatok aj dvojnásobok mlieka?

Dvojčatá aj trojčatá môžu byť dojčené a je možné ich dojčiť výlučne bez dokrmovania. Z pohľadu  dojčenia ide o rovnaké kroky ako pri jednom bábätku. Tvorba mlieka dokáže pokryť ich potreby. Dojčenie je najprirodzenejší spôsob výživy detí. Materské mlieko obsahuje všetky živiny potrebné na prospievanie a rast dieťaťa v správnom pomere a zároveň ho chráni pred vznikom mnohých ochorení. Na spustenie samotnej laktácie je nesmierne dôležité prvé priloženie k prsníku najneskôr do 30 minút až 1 hodiny po narodení

Známa porucha pri dvojičkách je transfúzny syndróm. Môžete nám ho vysvetliť?

Syndróm fetotetálnej transfúzie je závažný patologický stav viacpočetného tehotenstva. Postihuje asi 10 – 15 % jednovaječných dvojčiat a typicky sa prejavuje medzi 16. - 26. týždňom tehotenstva. Týka sa predovšetkým jednovaječných dvojčiat, ktoré zdieľajú jednu placentu. Niekedy nie sú cievne spojenia v placente rovnomerne rozdelené a dochádza k nerovnováhe vo výmene krvi medzi dvojčatami. Jedno dvojča - darca, dáva viac krvi ako dostáva, stáva sa hypovolemickým. To znamená, že jeho srdce nie je schopné pumpovať dostatok krvi do tela a druhý plod dostáva naopak príliš veľa krvi a stáva sa teda hypervolemickým.

Hypervolémia má za následok zvýšené močenie s následným rozvojom abnormálneho nárastu plodovej vody, ktorý môže iniciovať predčasný pôrod. Trvajúca hypervolémia môže vyústiť do srdcového zlyhania až smrti. Hypovolemický darca je oligurický - klesá močenie, čo má za následok pokles hladiny plodovej vody.

Lekár môže mať podozrenie na syndróm fetofetálnej transfúzie na základe výsledkov bežného ultrazvuku počas tehotenstva. Na stanovenie miery závažnosti sa používa ultrazvuková klasifikácia navrhnutá Quinterom. Má štádiá I. až V. štádium, pričom V. sa týka smrti jedného alebo oboch dvojčiat. Plán liečby závisí od závažnosti stavu a dĺžky gravidity. Všetky dostupné liečebné metódy sú invazívne. Využíva sa fetoskopicky riadená laserová koagulácia placentárnych spojok, ktorej cieľom je prerušenie všetkých spojok medzi plodmi.

Vykonáva sa v lokálnej alebo spinálnej anestézii. Liečba vedie k prežitiu aspoň jedného plodu až v 90 % prípadoch, prežitie oboch plodov sa blíži k 70 %.