Očkovať, alebo neočkovať deti proti Covid-19?

Je vakcína proti Covid-19 pre deti bezpečná? Prečo nie je vhodné podávať po očkovaní preventívne analgetiká a prečo po vakcinácii nepodceňovať kľudový režim v trvaní aspoň 5 až 7 dní? Môže očkovanie spustiť autoimunitné ochorenie, znížiť plodnosť či narušiť menštruačný cyklus?

S uznávaným imunológom Milošom Jeseňákom sme sa v podcaste rozprávali aj o postcovidovom syndróme, ktorý pre vekovú skupinu 5 až 11-ročných môže byť väčšou hrozbou, ako samotný Covid-19.

Kontroverzná téma

Vitajte v podcaste Všeobecne o zdraví, v ktorom sa dnes porozprávame o aktuálnej vášnivo diskutovanej téme očkovanie proti ochoreniu Covid-19, pričom sa zameriame hlavne na deti. Táto otázka polarizuje spoločnosť, nebudeme si klamať a dokonca aj odbornú verejnosť. Aký je váš názor na očkovanie?

„Očkovanie proti Covidu- 19 je od samého začiatku asi najviac kontroverznou témou, pritom vôbec nie je kontroverzná. Kontroverzná je preto, lebo z nej urobili kontroverznú politici, niektoré média, niektorí kolegovia, ktorí sa v danej téme nie veľmi orientujú, respektíve sa jej nikdy nevenovali a ktorí odrazu prišli k hlbokému precitnutiu, že sa budú vyjadrovať práve k tejto téme. Je pre mňa smutné až zarážajúce, keď sme ešte pre rokom zvažovali v plnom rozmachu plnú vlnu a vedeli sme, že už prídu vakcíny a boli sme vo veľkom očakávaní. Dovolím si tvrdiť, že príchod vakcín proti Covidu-19 bola podľa mňa najočakávanejšia udalosť roku 2021. A oni prišli. Prišli kvalitné, dobré, bezpečné a účinné vakcíny. A v podstate rok aj niečo sme v situácií, ktorá je ešte horšia ako bola predtým. A všetci sme sa tešili keď sa začne očkovať, keď sa bude očkovať správnou rýchlosťou postupným preberaním skupín. Najprv to boli rizikoví, seniori, dospelí a neskôr adolescenti a deti. Verili sme, že sa vyhneme nie nárastu infikovaných osôb, ale predovšetkým zavalením nemocníc. Bohužiaľ tieto pozitívne očakávania sa nenaplnili a mám taký pocit, že Slovensko to dobieha v mnohých veciach za ostatnými krajinami okolo nás,“ vysvetľuje imunológ Miloš Jeseňák.

„Z môjho pohľadu nerozumiem, prečo sa táto téma stala takou výrazne polarizujúcou. Je pravda, že pred príchodom vakcíny bol veľký priestor pre rôzne konšpirácie, rôzne neoverené veci, ktoré sa tu začali objavovať. Jednou z tých prvých bolo to, že vakcíny budú meniť DNA, že vakcíny budú spôsobovať neplodnosť, či môžu spôsobovať nádorové ochorenia. Mechanizmus tých vakcín je známy a pracovala sa na ňom niekoľko desaťročí, v podstate ten výskum v oblasti vakcín začal niekedy v 60 tych rokoch minulého storočia. Teda prišli vakcíny, ktoré prichádzali, boli naozaj veľkou nádejou, bohužiaľ stále tu máme veľmi polarizovanú spoločnosť, veľmi veľké negatívne emócie okolo tohto očkovania, ktoré nie sú na mieste.“

Očkovanie s rešpektom

„Samozrejme treba k očkovaniu pristupovať s rešpektom ako pri každej inej liečbe, ku každému inému očkovaniu. Tak ako má svoje výhody, má aj svoje vedľajšie príhody, ktoré sú častejšie, no našťastie mierne. A kompletne odoznievajúce. Potom máme aj príhody, ktoré môžu byť závažnejšie. Tie sú našťastie raritné, ale celkom očakávané, že sa budú rôzne závažné situácie, prejavy a komplikácie objavovať, najmä keď očkujete masívne, ale nie všetko bude súvisieť aj s očkovaním. Nie všetko, čo sa po niečom stane, bude súvisieť. A to je práve úloha ľudí, ktorí sa zaoberajú očkovaním, vedeckým pohľadom na očkovanie a aj vyhodnocovaním súvislosti, pretože často ten jednoduchý postup si ľudia spájajú s očkovaním. Aj keď pacienta zrazí na ulici auto, tak si to ľudia spájajú s očkovaním,“ hovorí Jeseňák.

Odborníka z oblasti imunológie mrzí, že sa k tejto téma vyjadrujú odborníci na iné medicínske špecializácie.

 Bohužiaľ mnohí kolegovia, ktorí sa očkovaniu nikdy nevenovali, sú aj povedzme lekárskeho vzdelania, majú iné odbory a špecializácie sa odrazu začali vyjadrovať k očkovaniu a to, čo je dôležité, aby bolo v medicíne nanovo zavedené je vzájomný rešpekt a úcta k jednotlivým špecializáciám. Tak ako človeka bolí zub, tak sa poradí so stomatológom, keď ho bolia kĺby pôjde za reumatológom, tak pokiaľ ide o očkovanie, tak pôjde samozrejme za imunológom. Prípadne pediatrom, alebo všeobecným lekárom. Aj keď treba povedať, že ten rozmach vedomostí, najmä poznatkov, publikácií, dát v súvislosti s týmito vakcínami je enormný. To sme nezažili pri žiadnom ochorení, žiadnej vakcíne, žiadnom lieku, že v priebehu takého krátkeho času sa vydalo toľko publikácií. Čo je pozitívne, väčšina z nich je našťastie pozitívna. Jasne dokladajúca účinnosť, bezpečnosť, bohužiaľ vznikajú aj mnohé konšpiračné veci v kvalitných časopisoch. Mnohé predbežne vyhodnotené štúdie sú často vyťahované rôznymi médiami, následne sú vysoko diskutované a potom sa stane, že v priebehu recenzného procesu tá práca ani nebude publikovaná, lebo sa v nej nájdu metodické chyby, nesprávna štatistika a podobne. Očkovanie Covidu-19 výrazne polarizuje spoločnosť. Myslím si, že by bolo dobré nastoliť taký väčší kľud a pokoj v tejto téme, snažiť sa vidieť to očkovanie v tom rôznorodom kontexte a pokiaľ sa to týka naozaj tých vedľajších príhod pri očkovaní, tak sa treba naozaj obrátiť na odborníkov, ktorí sa touto témou dlhodobo zaoberajú. Je totiž známe, že prišli nové a inovatívne vakcíny.“

Imunita slovenských detí

Akú imunitu majú naše deti? Sú chorľavejšie ako sme boli my pred tridsiatimi rokmi? Dnes je medzi deťmi viac alergikov, ale možno sa vtedy o tom nerozprávalo v takom objeme ako dnes. Ako to je?

„V prípade nárastu niektorých ochorení musíme brať do úvahy viaceré aspekty, nielen to ako opticky rastú. To znamená, že vidíme, že sa zvyšuje percento detí s astmou, ale sa zvyšuje percento detí s autoimúnnymi ochoreniami.  Veľmi dôležité je vnímať, aká je kvalita všeobecnej zdravotnej starostlivosti, ale aj tej špecializovanej. Dôležité je, aká je dostupnosť nových diagnostických metód, ako prichádzajú skrínningové metódy a na základe toho je pravda, že alergické ochorenia stúpajú. Časť tých ochorení, respektíve ten nárast je spojený s lepšou dostupnosťou špecializovanej siete a s lepšími diagnostickými metódami a so skorším záchytom týchto pacientov,“ tvrdí imunológ.

Je známe, že počet alergikov každoročne stúpa. Tento trend je zrejme nezvratný.

„Platí, že alergické ochorenia naozaj v priebehu desaťročí stúpajú. Predpokladáme, že v priebehu pár rokov sa z 30% výskytu, to znamená, že z 10 ľudí približne 3 sú postihnutí nejakou formou alergie, tak v priebehu niekoľkých rokov bude výskyt alergie jedna k jednej. To znamená, že polovica populácie bude mať nejakú formu alergie. Či to bude tá najčastejšia forma, akou je alergická nádcha, či to bude alergická astma a či to bude potravinová alergia, ekzém, alebo niektoré iné formy alergií, to už je druhá vec.“

„Alergické ochorenia naozaj stúpajú, je to výsledkom vplyvu prostredia, škodlivín, nezdravého životného štýlu, nezdravej stravy, rôznych prídavných látok v strave, je to výsledok stresu, celkovej situácií, ktorá zavládla v populácií a v spoločnosti. Všetky tieto vplyvy dokážu zvyšovať riziko rozvoja alergických ochorení, trošku iným mechanizmom ako keď je to geneticky podmienené,“ hovorí odborník.

Z tohto pohľadu sú slovenské deti chorľavejšie ako boli pred rokmi.

„Z hľadiska chorľavosti si musíme uvedomiť, že sa zvyšuje znečistenie prostredia, zvyšuje sa obsah rôznych škodlivín v ovzduší, môžeme sa dlho rozprávať o kvalite potravín a opticky naozaj vyzerá, že časť detí môže byť častejšie chorá. Za tým treba hľadať aj iné veci ako nedostatok pohybu, nedostatok pohybu na čerstvom vzduchu, čoraz menej pobytu na priamom slnku, nedostatok vitamínu D, nedostatok niektorých dôležitých vitamínov, minerálov, je tu veľmi veľa kamienkov v tej mozaike, ktoré treba brať do úvahy v tom komplexnom pohľade. Nie je tam len jediný faktor, ktorý by súvisel s chorľavosťou alebo ochorením u detí.“

Celý rozhovor si môžete vypočuť v našom podcaste Všeobecne o zdraví: