Na čo sa pripraviť? Toto je päť štádií ľudského smútku

Strata rodiča, nenarodeného bábätka či práce, ktorú ste zbožňovali. Smútok je emócia, s ktorou sa nestretávame len pri smrti. Trápiť nás môže aj rozchod či prehnane veľká empatia so životným príbehom druhého človeka.

Najdôležitejšia zásada je poskytnutie si dostatočného priestoru na vybublanie všetkých emócií a na ich následné spracovanie. Odborníci definujú päť štádií smútku, ktorými si väčšina ľudí prechádza a ich znalosť nám môže pomôcť ľahšie vstrebať nepríjemné pocity.

Tieto kroky nemusia byť dodržané presne, môžu sa objaviť iné pocity alebo v inom poradí. Päť štádií smútku je teória vyvinutá psychiatričkou Elisabeth Kübler-Ross. Naznačuje, že po strate milovanej osoby prechádzame piatimi odlišnými štádiami. Týmito štádiami sú popieranie, hnev, vyjednávanie, depresia a nakoniec prijatie.

1. Odmietavý postoj

V prvej fáze procesu smútenia nám popieranie pomáha minimalizovať zdrvujúcu bolesť zo straty. Keď spracovávame fakt, že sme niekoho stratili, snažíme sa prežiť aj emocionálnu bolesť. Môže byť pre nás ťažké uveriť, že sme stratili dôležitú osobu v našom živote, najmä ak sme s ňou práve hovorili predchádzajúci týždeň alebo dokonca predchádzajúci deň.

Počas tejto fázy smútenia sa naša realita úplne zmenila. Mysli môže chvíľu trvať, kým sa prispôsobí novej situácii. Premýšľame o zážitkoch, ktoré sme zdieľali s osobou, ktorú sme stratili a možno sa pristihneme, že premýšľame aj nad tým, ako sa pohnúť vpred v živote bez tejto osoby. Dokážeme to vôbec?

Vznikne veľmi veľa myšlienok a bude sa nám premietať pred očami veľa bolestivých obrázkov, ktoré budeme musieť spracovať. Popieranie sa pokúša spomaliť tento proces namiesto toho, aby sme riskovali, že sa budeme cítiť ochromení našimi emóciami.

Hoci sa nám popieranie môže javiť ako pokus, pri ktorom predstierame, že strata neexistuje, je to dôležitá fáza, počas ktorej sa snažíme absorbovať a pochopiť, čo sa deje.

2. Hnev

Druhou fázou smútku je hnev. Už neodmietame, čo sa stalo a možno by sme to aj chceli prijať, ale pravdepodobne zažívame extrémne emocionálne nepohodlie. Je toho toľko na spracovanie, že vďaka hnevu na celý svet nadobúdame pocit, že ventilujeme svoje emócie.

Hnev je totiž najčastejšie prvá vec, ktorú cítime, keď začíname uvoľňovať emócie súvisiace so stratou. To môže spôsobiť, že sa budeme cítiť izolovaní. Môže to tiež spôsobiť, že nás ostatní budú vnímať ako neprístupných vo chvíľach, keď by nám práve mohli pomôcť slovami uistenia a podpory.

Je to ťažká fáza, ktorou od seba neraz odháňame ľudí, no je rovnako potrebná.

3. Vyjednávanie

Keď sa vyrovnávate so stratou, nie je nezvyčajné cítiť sa tak zúfalo, že ste ochotní urobiť čokoľvek, aby ste bolesť zmiernili alebo minimalizovali. Počas tejto fázy smútenia sa zrejme pokúsite vyjednávať o zmene situácie a budete súhlasiť s tým, že niečo urobíte na oplátku za to, že sa vám uľaví od bolesti, ktorú cítite.

Pri vyjednávaní často smerujeme naše požiadavky k vyššej moci alebo k niečomu väčšiemu ako my. Vyjednávanie počas procesu smútenia môže mať formu rôznych prísľubov, vrátane:

• „Bože, ak dokážeš uzdraviť túto osobu, zmením svoj život.“
   

• „Sľubujem, že budem lepší, ak necháš túto osobu žiť.“
   

• „Nikdy sa už nebudem hnevať, ak mu/jej dokážeš zabrániť v tom, aby zomrel alebo ma opustil.“

V tomto štádiu smútenia prídeme do bodu, kedy si uvedomíme, že nemôžeme urobiť nič, aby sme ovplyvnili zmenu alebo vytvorili lepší konečný výsledok. Vyjednávanie vychádza z pocitu bezmocnosti.

Získavame ním falošný pocit kontroly nad niečím, čo sa nám zdá tak neuveriteľne mimo kontroly. Počas vyjednávania máme tendenciu sústrediť sa na svoje osobné chyby alebo výčitky.

Začíname si v hlave prehrávať situácie, kedy sme osobe, ktorú strácame, ublížili, kedy sme tu neboli pre ňu. Je úplne bežné, že si spomíname na časy, keď sme možno povedali veci, ktoré sme nemysleli vážne, a želáme si, aby sme sa mohli vrátiť a správať sa inak. Mylne si navrávame, že veci by mohli byť inak...

4. Depresia

Raz ale príde čas, keď sa naše predstavy upokoja a my sa pomaly začneme pozerať na našu súčasnú situáciu bez skreslených predstáv. Už sme zistili, že nám vyjednávanie nepomôže a čelíme tomu, čo sa deje. V tomto štádiu smútenia začíname hojnejšie pociťovať stratu blízkeho. Naša panika začína ustupovať, emocionálna hmla sa rozplýva a strata je prítomnejšia a nevyhnutnejšia.

V týchto chvíľach máme tendenciu stiahnuť sa dovnútra, pretože smútok rastie. Nie je nič výnimočné, ak sa ocitneme v ústraní, sme menej spoločenskí a menej sa zaujímame o ostatných. Hoci ide o veľmi prirodzenú fázu procesu smútenia, vysporiadanie sa s depresiou po strate milovaného človeka nás značne izoluje od ostatných a považuje sa za jedno z najťažších.

5. Prijatie

Poslednou z piatich fáz smútku je prijatie. Ak sa dostaneme na toto miesto prijatia, neznamená to, že už necítime bolesť zo straty. Ide o to, že sa už nebránime realite našej situácie a nesnažíme sa z nej urobiť niečo iné. Súčasťou tejto fázy je stále prítomný smútok a ľútosť, ale emocionálne popieranie, vyjednávanie a hnev sa vyskytujú počas tejto fázy procesu smútenia už menej často.

Ako dlho trvajú štádiá smútku?

Pre žiadnu z týchto fáz neexistuje žiadne konkrétne časové obdobie. Jedna osoba môže prežiť štádiá rýchlo, napríklad v priebehu niekoľkých týždňov, zatiaľ čo inej osobe trvá mesiace alebo dokonca roky, kým prejde fázami smútku. Dôležité je vedieť, že akýkoľvek čas potrebný na prechod cez tieto fázy je úplne normálny.

Ľudia smútia rôzne, to znamená, že môžete, ale aj nemusíte prejsť každou z týchto fáz alebo ich zažiť v poradí. Pomyselné čiary fáz procesu smútenia sú často rozmazané. Vaša bolesť je pre vás jedinečná, váš vzťah k osobe, ktorú ste stratili, je jedinečný a emocionálne spracovanie môže byť pre každého odlišné. Dovoľte si čas, ktorý potrebujete a odstráňte akékoľvek očakávania toho, ako by ste sa mali správať, keď prechádzate procesom smútenia.

Každý sa so stratou vyrovnáva inak. Majte trpezlivosť so sebou a so svojimi pocitmi pri zvládaní straty. Nechajte si čas spracovať všetky svoje emócie, a keď budete pripravení porozprávať sa o svojich pocitoch s blízkymi alebo s psychológom, urobte to.

A ak ste v opačnej situácii a podporujete niekoho, kto stratil milovanú osobu, napríklad manžela alebo súrodenca, nezabudnite, že nemusíte robiť nič konkrétne. Jednoducho im poskytnite priestor na rozhovor, keď budú pripravení.