Juraj Nvota: Každý z nás je zázrak

Redakcia Rozhovor 05.11.2018

„Manželka ma učí, že duša je rovnako zraniteľná ako telo. Nie je sa kam ponáhľať,“ tvrdí divadelný a filmový režisér Juraj Nvota.

Pohybu má dosť. Za filmovací deň priemerne nachodí viac ako 20-tisíc krokov. FOTO: Ctibor Bachratý

Uznávaný divadelný a filmový režisér Juraj Nvota (64) priznáva, že nerád dáva hercom rozkazy. Odmalička jedáva zeleninu a ovocie a nedá dopustiť na piatich Tibeťanov. V súčasnosti si veľmi užíva otcovstvo v zrelom veku.

Počas svojej kariéry ste pôsobili vo viacerých divadlách, máte na konte viacero filmov a venovali ste sa aj herectvu. Aké vlastnosti by mal mať režisér, aby vedel ponúknuť kvalitný príbeh a vydolovať z hercov fantastické výkony?

Každý sme iný a každý prinášame vlastnú interpretáciu starých príbehov, na ktoré sa pozeráme dnešnými očami. Najvierohodnejší je človek, keď je autentický. Čo vie, to vie a čo nevie, k tomu sa prizná. Vtedy mu uveria aj herci. Režisér by sa nemal strkať pred autora divadelnej hry alebo filmového scenáristu, ale príbeh vyrozprávať z miesta svojich životných skúseností. Veľa režisérov inscenovalo ten istý text, napríklad Shakespearovho Hamleta, ale predstavenia boli vždy odlišné. Nie naschvál, ale preto, že nie je možné, aby dvaja ľudia boli rovnakí, mali rovnaký odtlačok prsta a prečítali ten istý príbeh rovnako. Pre niekoho je princ Hamlet zbabelec, pretože o vraždách a podvodoch v svojej krajine vie, ale k protestu sa nevie odhodlať. Pre druhého je intelektuál odtrhnutý od života, pre iného syn zachvátený depresiou a neprekonateľným žiaľom za mŕtvym otcom. Alebo je antihrdina, ktorý má priamo i nepriamo na svedomí úmrtie šiestich, či siedmych postáv príbehu.

Vaše meno sa spája aj s Radošinským naivným divadlom, ale aj s Astorkou. Čím sú pre vás tieto divadlá špecifické?

Radošinské naivné divadlo je autorské divadlo, čo znamená, že na jeho čele stojí autor všetkých hier, ktoré sa v histórii tohto divadla hrali a je zároveň aj prvým hercom, či umeleckým vedúcim. Takým principálom bol Shakespeare, či Moliére alebo Werich a Voskovec, a takisto je aj Stanislav Štepka. Atribútom jeho divadla je humor, hudba a spev. Rád sa zúčastňujem hľadania vždy novej formy pre jeho originálne príbehy. Na druhej strane je Astorka, typické repertoárové divadlo štúdiového typu s nepísanou povinnosťou experimentovať, inscenovať hry a dramatizácie, ktoré sú potrebné, ale nemusia sa každému páčiť. Keď sa na Slovensku začal pred desiatimi rokmi vzmáhať fašizmus, inscenovali sme hru protifašistického rakúskeho dramatika Thomasa Bernharda Pred odchodom na odpočinok. Nedávno bola Astorka s inscenáciou pozvaná do New Yorku na festival Rehearsal for Truth (Skúška pravdy) pod záštitou pani Madeleine Albrightovej, bývalej ministerky zahraničných vecí USA, ktorá promovala svoju novú knihu o fašizme. Na scénu Astorky sme tiež priviedli viacero slovenských prozaikov, naposledy Pavla Vilikovského a jeho Letmý sneh. Svojho času nám Rudolf Sloboda napísal hru Armagedon na Grbe, s ktorou sme potom precestovali pol sveta a zahrali si ju aj v slávnom newyorskom divadle La Mama. Aj s Radošincami sme hrali v New Yorku a nie raz. V Astorke sa vždy trápim, akú hru vybrať, u Radošincov je autor jasný. Rovnako rád spolupracujem s oboma súbormi.

Juraj Nvota odmalička miluje ovocie a zeleninu. FOTO: Ctibor Bachratý 
Musí byť režisér aj dobrým psychológom? Predsa len aj herci sú veľakrát výraznými individualitami...

Vo všetkých kolektívnych profesiách treba byť taktný a zodpovedný. Sloboda je úžasná, ale len potiaľ, pokiaľ ju sprevádza zodpovednosť. Milan Lasica vraví, že režírujem, akoby som sa hanbil za to, že som režisér. Je to pravda. Nechcem o všetkom rozhodovať. Hanbím sa za to, že dosť často musím. Na inscenácii sa významne podieľajú aj ďalší tvorcovia - výtvarník, hudobník, herec, dramaturg a hlavne štartér celého procesu, či už mŕtvy alebo živý, autor textu. Režisér sa snaží všetkých zjednotiť, nadchnúť pre nový pohľad, ale hercovi sa môže nepáčiť scéna, jeho kostým, výtvarníkovi sa môže nepáčiť herec, hudobníkovi sa môže nepáčiť text piesne. Aj keď na začiatku téma všetkých nadchla, kríza je zákonitá a vtedy sa všetci pozrú na režiséra, že ako ďalej. Nezostáva nič, len dôvera v intuíciu, empatiu a analýzu. Totiž každý divadelný príbeh je vo svojej literárnej polohe niečím zvláštny a tá zvláštnosť je vlastne koncepcia budúcej inscenácie, na ktorú musí režisér všetkých zúčastnených umelcov upozorniť, aby ich výrazové prostriedky boli tiež adekvátne zvláštne, rozmanité a pritom tvorili jednotu.

Bolievali ma kríže, bol som niekoľkokrát kvôli tomu aj hospitalizovaný, ale odkedy sa snažím pravidelne cvičiť ráno tibeťanov, mám pokoj. 

Spolupracovali ste s viacerými výraznými hereckými osobnosťami. Kto vás zaujal svojím talentom, osobnosťou, prípadne charizmou?

Každý z nás je zázrak. Je v nás minulosť, dedičstvo rodičov a ich rodičov a ich rodičov... V rovnakej miere ako vizuál, preberáme aj vzor. V niektorých rodinách je viac lásky, slobody, inde fantázie, či humoru, ale vyskytuje sa aj slušnosť a zodpovednosť, alebo pracovitosť a vytrvalosť, či odvaha. Toto všetko herci musia mať, lebo absenciu by každý divák videl. V práci som sa stretol s tak veľa skvelými hercami, že si netrúfam menovať, lebo ich výpočet by sa do nášho rozhovoru nezmestil. Veľmi rád využívam „bezbarierový" styk s českými hercami. Sú veľmi pokorní a na skúšky prichádzajú pripravení. Je im vlastný Kafka a zároveň aj Haškov Švejk. Vďaka tomu sa v Čechách rodí najviac hlbokého humoru v celej Európe.

Ako vnímate súčasnú mladú generáciu hercov? Kto má podľa vás mimoriadny talent?

Každý rok vychádza z Vysokej školy múzických umení zopár mimoriadne talentovaných hercov, ale k talentu je potrebné aj šťastie a náhoda. Viem, že náhody neexistujú, ale herec sa musí trafiť do konštelácie, keď je očakávaný. Inak musí trpezlivo počkať na svoj čas. Talent sa nedá umlčať. Dnešní mladí sú veľmi pracovití, majú k dispozícii literatúru, o ktorej sme my ani nepočuli, môžu cestovať, chlapci nemusia chodiť na debilnú vojnu a vedia reči, takže svet patrí im.

Režisér nedá dopustiť na otcovstvo v zrelom veku. FOTO: Archív J. N.
Psychohygiena je pri vašej práci rovnako dôležitá. Vraj sa venujete aj chalupárčeniu. Ako najradšej relaxujete a oddychujete?

Môj oddych je spojený s deťmi, manželkou, psom a prírodou. Máme cholvárok na Kysuciach, domáci to volajú šopa. Nevedie tam ani cesta, len pešo a všetko na chrbte, voda z prameňa a bez elektriky. Oddychujem tak, že od rána pílim, rúbem drevo, zakladám oheň, nosím vodu, opravujem strechu a chodím na prechádzky. Oddychujem tak, že celý Boží deň niečo robím a skoro večer zaspím upracovaný a oddýchnutý.

Vaša manželka je lekárka. Dáva vám nejaké rady, prípadne tipy, ako by ste sa mali starať o svoje zdravie?

Medicína už všeličo vie, ale čím viac vie, tým viac zisťuje, čo ešte nevie. Ako pribúdajú vedomosti, tak sa objavujú aj stále väčšie neprebádané územia. Manželka ma učí, že duša je rovnako zraniteľná ako telo. Vraví, že nie je sa kam ponáhľať. Je psychiatrička. Nikdy mi neprezradí koho a na akú chorobu lieči, aj keď sa jedná o nášho blízkeho človeka. Dodržuje lekárske tajomstvo a vie, že ja nie. 

Oddychujem tak, že od rána pílim, rúbem drevo, zakladám oheň, nosím vodu, opravujem strechu a chodím na prechádzky.

Ako u vás vyzerá prevencia? Na čo špeciálne dbáte, aby ste sa udržali fit?

Bolievali ma kríže, bol som niekoľkokrát kvôli tomu aj hospitalizovaný, ale odkedy sa snažím pravidelne cvičiť ráno tibeťanov, mám pokoj. Výtvarník Dóka mi poradil, aby som ráno pred raňajkami podržal pod jazykom aspoň štvrť hodinu hlt olivového oleja. Pod lampou je najväčšia tma a pod jazykom vraj najviac bacilov. Tie by sa mali v tom oleji bez kyslíka zadusiť.

Juraj Nvota si dnes viac váži rodinný život. FOTO: Ľuboš Kotlár
Vaša práca je pomerne psychicky náročná. Zvyknete ju pravidelne kompenzovať pohybom?

V novom mobile sa mi objavila aplikácia, ktorá mi počíta kroky. Za filmovací deň priemerne nachodím viac ako 20 000 krokov, takže pohybu dosť. Keď mám voľno, venčím psa na bicykli. Do školy a do Astorky chodím pešo a s dcérou si ideme občas na školské ihrisko zahádzať na basketbalový kôš.

Naposledy ste sa otcom stali v zrelom veku. Mnohých mužov to omladí a udržuje vo väčšej aktivite. Ako porovnáte otcovstvo v mladšom veku a v zrelom?

Veľa som sebe i rodine pokazil tým, že som v mladosti preceňoval váhu práce na úkor rodiny. V zrelšom veku je to naopak, niežeby som v práci švindľoval, ale rodinu si vážim nadovšetko. Deti sú požehnaním v každom veku.

Zmenili ste aj spôsob stravovania, prípadne sa snažíte zdravšie jesť?

Od detstva mám rád všetko ovocie aj zeleninu. Ovocie je pre mňa zákusok a kaleráb, mrkva čipsy. Mám rád aj surový karfiol. Keď som chodil do školy, peniaze na obedy sme si tajne nechávali, aby sme mali za čo pozvať dievčatá do kina a potom sme hladovali. Vtedy ma zachraňovala naša záhrada s paradajkami, mrkvou, kalerábmi, hráškom, marhuľami, jahodami, broskyňami, slivkami, hruškami a jablkami. Vždy niečo dozrievalo.

Máte bližší vzťah k moru, alebo máte radšej hory?

Nedávno som bol pracovne pri Červenom mori. Natáčali sme koraly. Pod vodou som sa cítil ako doma. Narodil som sa v znamení rýb. Ale aj hory mám rád. Najmä na jar sa to v meste už nedá vydržať. Volanie bezstarostného túlania sa po kopcoch je silné ako túžba po domove.



Partneri portálu

  • Logo partnera
  • Logo partnera
  • Logo partnera
  • Logo partnera