Lekár: Bojujeme s pandémiou deficitu, déčko je pritom zázračné

Redakcia Zázračný vitamín 17.07.2018

Nízka hladina vitamínu D súvisí so vznikom rakoviny, alergií i kardiovaskulárnych ochorení. Máme ho málo, aj keď sa opaľujeme AutorizovanĂ© odborniĚ?kmi

Nedostatkom vitamínu trpeli ľudia aj po lete. FOTO: Pixabay

Skrytý nedostatok vitamínu D je spoluzodpovedný za zlyhanie liečby mnohých závažných chorôb. Je to výnimočný vitamín, ktorý sa oplatí užívať v kvapkách. Imunológ MUDr. Radovan Košturiak z Nitry vysvetľuje, ako zasahuje do nášho genómu, ovplyvňuje imunitný systém a prečo nám na tvorbu dostatočného množstva v tele zvyčajne slnko nestačí.

Výskumu významu vitamínu D sa venujete dlhodobo. Čím vás tak fascinuje?

Začali sme ho merať asi pred piatimi rokmi a hneď sme si všimli, že vychádza na Slovensku podozrivo nízko. Spracovali sme údaje od viac ako 2400 pacientov, ktorí mali vyšetrený vitamín D v rôznych ročných obdobiach. Až 75 percent našich pacientov malo znížené koncentrácie. Potom nás zaujímalo, či to má aj klinický dopad. Či nízky vitamín D nie je „normálny“ pre súčasného človeka, a či teda nie je iba problém s laboratórnymi limitmi z minulosti, ktoré nereflektujú súčasné potreby, ako tvrdia niektorí skeptici. Skúmali sme, či pacienti s nízkymi koncentráciami vitamínu D majú viac chorôb, viac alergií, potrebujú viac liekov na astmu, viac kortikoidov do nosa. Toto všetko sa potvrdilo.

To stačí na konštatovanie, že nedostatok tohto vitamínu spôsobuje choroby?

Nie. Pochopiteľne, to, že má niekto nízky vitamín D a zároveň astmu, môže byť spôsobené napríklad tým, že peľový astmatik sa chce vyhnúť svojmu spúšťaču a v sezóne peľu chodí málo do prírody a na slnko. Nemôžete vopred vedieť, čo je príčinou a čo je dôsledkom. Koncentrácia vitamínu D v krvi je totiž podmienená aj geneticky. Práve preto sme u časti sledovaných doplnili aj doteraz na Slovensku ojedinelé genetické vyšetrenie. Aj celosvetovo bolo publikovaných iba minimum prác, ktoré by sledovali vzťah medzi alergiou a týmito genetickými znakmi. Potešili nás veľmi zaujímavé výsledky, ktoré dokazujú priamy vzťah medzi vitamínom D a sledovanými chorobami. Znaky, ktoré sú spojené s nízkym vitamínom D, zvyšovali pravdepodobnosť astmy alebo alergie u Slovákov dvojnásobne. To je priamy dôkaz, že déčko je určitým mechanizmom zapojené do patofyziológie týchto chorôb. Keďže som alergiológ, zaujímali ma respiračné ochorenia, avšak vo svete sa podobné vzťahy našli aj pri kardiovaskulárnych, onkologických a iných chorobách.

„Až 75 percent našich pacientov malo nízku hladinu vitamínu D,“ vraví MUDr. Radovan Košturiak. FOTO: Archív R. D. 
Znamená to, že máme bežať do lekárne? Koľko vitamínu D musím denne zjesť, aby som ostala zdravá?

V pohľade na túto tému sú dva tábory. Na jednej strane sú skeptici, ktorí tvrdia, že je to normálne, lebo vitamín takto varíruje už tisícročia. Je jasné, že v zime je nízky a v lete vysoký. Len zabúdajú na to, že máme aj dlhodobé sledovania. V rámci amerického Národného programu zdravia boli porovnané súčasné koncentrácie vitamínu D s tými spred pätnástich rokov. Jednoznačne sa ukázalo, že zastúpenie pacientov s normálnym vitamínom D klesol. Kedysi mala normálny vitamín D takmer polovica obyvateľov a dnes je to iba štvrtina. Skeptici vám povedia, že, ak už teda chcete, dávajte si toľko, ako sú odporúčané denné dávky. Tie sú ale naozaj veľmi nízke, pretože vychádzajú z predpokladu, že máme normálne koncentrácie vitamínu D a stačí si ich iba udržiavať. Sú podobné tým dávkam, aké dávame novorodencom, troj- , štvorkilovým bábätkám. Tak si predstavte, že bábätko dostáva dve kvapky nízko koncentrovaného prípravku denne, spolu do 1000 jednotiek (IU), a vy teraz stokilovému chlapovi dáte prakticky to isté, prípadne dvakrát vyššiu dávku. My dnes ale bojujeme s deficitom. Ide o pandémiu.

Takže koľko kvapiek?

Odporúčame strednú cestu. Určite sa neurobí žiadna chyba, ak si kúpite výživový doplnok s dostatočným obsahom vitamínu D3, ideálne, aby bolo aspoň 1500 jednotiek v jednej kvapke. Pri tejto koncentrácii odporúčam dospelému s normálnymi koncentráciami vitamínu D užívať od novembra do začiatku mája asi 2 kvapky. Problém nastáva v prípade deficitu, keď sú potrebné vyššie dávky, napríklad 3 až 4 kvapky denne, čo však nenájdeme v príbalovej informácii pre pacienta. Deťom do troch rokov sú určené menej koncentrované prípravky, kde má jedna dávka 500 jednotiek, s dávkovaním do 3 kvapiek. Pripravujú sa aj koncentrovanejšie prípravky s dávkovaním raz za týždeň.

Nezblázni sa z toho telo? Zrazu také množstvo?

Prípravky neobsahujú aktívnu formu vitamínu. Záleží na potrebách vášho tela, koľko aktívneho vitamínu si vyrobí a zvyšok si uloží do zásob v tuku. Použije ho, keď bude treba.

Takže nehrozí predávkovanie a nežiaduce účinky?

Nestretli sme sa s nimi. Keď je priveľa déčka, zvyšuje sa vstrebávanie vápnika z potravy, môže sa zvýšiť koncentrácia vápnika v krvi, čo spôsobuje malátnosť, únavu, vznik kalciových solí a pri toxických koncentráciách až zástavu srdca. To sú ale všetko teoretické možnosti. Azda lekári s dlhoročnou praxou stretli niekoľko pacientov s takýmito ťažkosťami, avšak hypervitaminóza D nie je to, čo nás trápi. Zápasíme s ťažkou globálnou pandémiou hypovitaminózy, ktorá stojí za zvýšeným počtom civilizačných ochorení. S takýmito prípadmi sa stretávame denno-denne a tvoria až tri štvrtiny našich pacientov. Zásadne sa zmenil životný štýl človeka. Kedysi väčšina ľudí pracovala na poliach, v otvorených priestoroch, v lesoch či na lúkach. Za posledných päťdesiat rokov sme si všetci sadli do kancelárií a sme tam zavretí celý deň. Od rána do večera práca, potom ideme autom na nákup, pre decká. My si jednoducho nemáme kde a kedy vytvoriť vitamín D. Denná syntéza je počas väčšiny roka na nulovej úrovni.

Tak ale chodíme na výlety, koľkí prídu v zime z lyžovačky opálení...

Darmo máme krásny zimný slnečný deň. Musíme si uvedomiť, že sme nad štyridsiatou rovnobežkou, kde slnko funguje ako zdroj vitamínu D len v júni, júli, auguste a možno počas slnečného septembra.

Zápasíme s ťažkou globálnou pandémiou hypovitaminózy, ktorá stojí za zvýšeným počtom civilizačných ochorení. 

Ako to? Veď slnko je teraz silné už v apríli. Ja mám alergiu a tak ma na jar spálilo, že by som najradšej chodila von len za tmy.

Toto slniečko nám s vitamínom D nepomôže. Vitamín D je zvláštny v tom, že na jeho tvorbu je potrebný slnečný lúč s konkrétnou vlnou dĺžkou, respektíve iba s malým rozptylom. Tento lúč sa v apríli všetok vstrebe už v atmosfére. Slnko je nízko nad obzorom, lúč letí šikmejšie a prekonáva väčšiu hrúbku atmosféry. Na rovníku je slnko úplne nad našimi hlavami, tam je cesta lúča najkratšia a tvorí sa najviac vitamínu D. U nás je preto možná efektívna tvorba déčka len v letných mesiacoch a aj to len vtedy, keď je slnko najvyššie, čiže na poludnie. Vôbec vám nepomôže, keď sa v krásny teplý letný večer vyberiete na prechádzku. Už od tretej popoludní je to z pohľadu tvorby vitamínu D zbytočné. Druhý dôležitý aspekt je prízemný ozón. Znečistenie, automobily, exhaláty. Žijete vo veľkomeste, ktoré je zaprášené a má veľa prízemného ozónu. Tieto faktory spôsobujú absorpciu práve tých lúčov, ktoré sú nevyhnutné na syntézu déčka. No a posledná a veľmi dôležitá vec je používanie ochranných krémov, to je absolútny zabijak pre vitamín D.

Nikto predsa nechce rakovinu kože...

Treba si uvedomiť, že ak použijete krém s ochranným faktorom vyšším ako je tridsať, prakticky úplne zablokujete tvorbu vitamínu D. Kúpite si drahú dovolenku, idete do Karibiku čo najbližšie k rovníku, urobíte pre seba zdanlivo všetko a natriete sa vysokým ochranným faktorom. My si tie decká potom zmeriame a prídeme na to, že majú stále málo vitamínu D. No lebo boli natierané aj stovkou faktorom.

Áno, samozrejme. Karcinóm je vážna vec.

My to chápeme. No nevieme sa s našimi kožiarmi dohodnúť na rozumnom kompromise. Melanóm je iste nebezpečenstvo, ale musíme v tom nájsť rovnováhu. Nemôže to byť tak, že v záujme ochrany pred rakovinou kože budeme zvyšovať riziko iných onkologických ochorení.

Aké choroby hrozia z nízkeho déčka?

Chronický deficit vitamínu D zvyšuje napríklad u žien riziko karcinómu prsníka, gynekologické karcinómy, u všetkých riziko karcinómu pľúc či hematoonkologických ochorení. A nielen tých. Dáva sa do súvislosti s mnohými civilizačnými chorobami, s autoimunitnými ochoreniami, alergiami. Dermatológovia nám musia nechať aspoň chvíľu. Stačí šesť až osem minút toho správneho žiarenia.

Opálení z lyžovačky? Tak to nefunguje. FOTO: Pixabay 
Čo keby som sa jeden celý deň nenatrela, vytvorím si tak zásoby na dlhšie?

Nejde o to sa uškvariť! Spečiem sa a hurá, to som si vyrobil veľa vitamínu D. Tak to nefunguje. Je to o malých, ale pravidelných denných dávkach. Ináč, vitamín D sa tvorí z cholesterolu a cholesterol je označovaný hádam za najväčšieho nepriateľa ľudstva, ktorému sme tiež vyhlásili vojnu. To je ďalšia vec.

Takže máme jesť slaninu a na obed sa opaľovať? To je snáď proti zdravému rozumu.

Aj cholesterol je dôležitý. V pokožke vzniká z cholesterolu predchodca vitamínu D, takzvaný prekurzor, ktorý sa mení pod vplyvom slnka viacerými postupnými krokmi. Zmes týchto ešte neaktívnych látok s cholesterolovým základom sa po chvíli na slnku minie. Preto sa stačí nechránene slniť iba pár minút. Po približne ôsmich minútach sa prekurzor vitamínu D spotrebuje a trvá ďalších 24 hodín, kým si ho moje telo znova pripraví. Preto sa treba vystavovať žiareniu pravidelne denne a stačí iba na krátky čas. Darmo sa opaľujete dve hodiny, viac déčka sa už nevytvorí. Ďalšia šanca je zasa až na druhý deň. Problém melanómu je problémom intenzívneho opaľovania nezvyknutej kože, teda práve to, čo robí väčšina zamestnaných ľudí v rozvinutých krajinách, celý rok v kancelárii a potom dva týždne na pláži.

Keď sa budem teda v lete pravidelne poctivo opaľovať, dokedy mi to vydrží?

Až do budúceho leta. Po letnej sezóne by ste mali mať v jednom mililitri krvi 50 – 60 nanogramov vitamínu D. Táto hodnota nám potom klesá približne o dva-tri nanogramy mesačne. V priemere však Slováci dosahujú po lete iba hodnoty okolo 34 ng/ml. A na to, aby boli zdraví do budúceho leta, to musí byť dvakrát viac. Aby prestalo platiť to známe: marec, poberaj sa starec, a všetky tie veci, čo sa dejú po zime. Mám na mysli sezónny výskyt rôznych autoimunitných chorôb, sezónnosť komplikácií iných chronických chorôb, vrátane kardiovaskulárnych. Záhadne po zime, práve vtedy, keď máme všetci najnižšie koncentrácie vitamínu D, však áno? Prečo je to tak? Čo sa to deje? Často práve starší ľudia mávajú koncentrácie déčka na jar v katastrofálnom stave.

Nejde o to sa uškvariť! Spečiem sa a hurá, to som si vyrobil veľa vitamínu D. Stačí pár minúť, ale denne.

Keď sme ale takí poddávkovaní, prečo tu nemáme zároveň epidémiu rachitídy, teda krivice u detí, a osteomalácie u dospelých, o ktorých sa toľko hovorí?

Výskyt rachitídy opäť stúpa. V zahraničí aj u nás. Už to nie sú tie klasické deformácie, ako boli v minulosti, predsa len je naša strava pestrejšia a bohatšia počas celého roka, ale pediatri si to všímajú a sú veľmi prekvapení, že vidia znova na röntgenoch typické rachitické zmeny. Napríklad v Anglicku sa výskyt rachitídy zdvojnásobil.

Články o predávkovaní vitamínmi ale vyzerajú hrozivo. Nemajú sa jesť bezhlavo, obvodná lekárka vám zvyčajne nepovie viac, než je na príbalovom letáku déčka pre novorodencov a v lete sme predsa boli pri mori. To všetko je mätúce.

Keď si nie ste istí, je predsa jednoduché dať si skontrolovať hladinu. Netušíme, koľko ste si dali krému na opaľovanie, ako sa pohybujete po slnku, je tam veľa faktorov. Koncentrácia sa stanoví jednoducho odberom krvi.

Starší ľudia mávajú koncentrácie déčka na jar v katastrofálnom stave. FOTO: Pexels

Musia sa užívať kvapky z lekárne alebo stačí, keď budú ľudia jesť dosť vajec a rybieho tuku?

Déčko je lacné a múdra firma ho pripraví tak, aby sa dobre vstrebal. Mal by byť ale vždy v oleji a s označením D3. V strave ho hľadajte v živočíšnych zdrojoch, najmä v rybom tuku, rybom oleji. Hovorí sa o vajciach, ale tam je vitamínu naozaj málo. Veď tie nosnice z veľkochovu nebehajú po dvore a nesvieti na ne slnko. Podobne mliečne výrobky. Chodia dojnice po lesoch a pastvinách, po lúkach? Intenzifikácia poľnohospodárstva a priemyselná výroba potravín nás pripravila o tento živočíšny zdroj vitamínu D. Kedysi sa hovorilo, že okolo desať až dvadsať percent vitamínu vieme nahradiť potravinami, ale dnes to vyzerá, že nám už nestačia. Jednoznačne najviac ho má tresčia pečeň vo vlastnom oleji a najmä ten olej, čo väčšina ľudí vyhodí do koša, lebo smrdí. Dnes je módne vegetariánstvo, semienka, huby, ale tam sú mizivé množstvá a aj to len D2, o ktorom sa uvažuje, že je u človeka o tridsať až štyridsať percent menej účinný. Nepoteším zas dermatológov, ale vysoké hodnoty mali „bronzové“ slečny zo solárií.

Lekári predpisujú vitamín D pri respiračných ochoreniach, zápaloch nosohtlanu, priedušiek, pľúc. Prečo?

Vitamín D pozitívne ovplyvňuje celistvosť slizníc. Sliznice sú prvá bariéra medzi vonkajším svetom a tým naším, vnútorným. Je to veľmi dôležité, hoci každý sa hneď zaujíma o imunitu. Imunita, imunita, imunita!

Iste. Imunita je symbolom zdravia.

Áno, ale imunita je až za tou bariérou.

Ja si pod pojmom dobrá imunita predstavím všetko, aj zdravú sliznicu. Takže to nie je to isté?

Predstavte si dom. Máte strechu postavenú zo škridiel. Imunita sídli na povale. Škridle, to sú bunky tej sliznice. Tie sú veľmi dôležité. Keď máte deravú strechu, tak na povale to vyzerá hrozne a beží tam vojna. Mne ale niekedy stačí opraviť len tú strechu, zavolám tam majstra, opraví škridle a zrazu aj imunita na povale je celkom v pohode. Všetci pacienti volajú, poďme stimulovať imunitu! To znamená vyzbrojiť vojakov na povale. Dajme im silnejšie pištole! Áno, robíme to, je to môj každodenný chlebíček. Ale musíme mať istotu, že máme v poriadku strechu, aby nám tam nezatekalo.

Čo teda robí to déčko?

Po prvé, vitamín D opravuje sliznicu, lebo má veľmi podobnú štruktúru ako kortikoidy. Mnohí odborníci preto zaraďujú vitamín D k hormónom. Kortikoidy sú kľúčové hormóny, ktoré riadia telo a aj sliznicu. To je ten majster, ktorý ukladá k sebe bunky, aby boli pekne uložené a bola zabezpečená integrita sliznice. Preto aj my musíme niekedy používať kortikoidy v liečbe chronických respiračných chorôb. Napriek tomu, že je medzi pacientmi doslova kortikoidofóbia. Ľudia si ale neuvedomujú, že bez kortikoidov by sme sa všetci za pár sekúnd rozsypali. Kortikoidy tie škridličky pekne vedľa seba ukladajú. Vitamín D v bunkách pôsobí veľmi podobne. Vie teda perfektne opraviť sliznicu. Potom je tu druhá vec, a to je vplyv vitamínu D na imunitu. Podporuje typy obrany, ktoré máme prirodzene vrodené, a dáva do rovnováhy fungovanie celého imunitného systému. Viete, imunitný systém je dnes zbláznený. Zasahuje tam, kde netreba, a nezasahuje vtedy, keď treba. Bojuje s peľom, hoci peľ by nemal byť nebezpečný, a na druhej strane nedokáže účinne ukončiť infekcie. No a vitamín D ho trochu napráva.

Vitamín D opravuje sliznicu, prvú bariéru, ktorá nás chráni pred ochoreniami. 

Prečo sa náš imunitný systém zbláznil?

To je všetko otázka životného prostredia a životného štýlu. Imunitný systém sa nevyvíja normálne. Povedzme, že príde bakteriálna infekcia. Imunitný systém potrebuje čas, aby si baktériu rozobral na súčiastky, potrebuje si ju prečítať, naučiť sa ju, aby si ju dobre zapamätal a nabudúce vedel rýchlo zareagovať. To je jeho úloha. No ale my mu tú baktériu na druhý – tretí deň zoberieme. Podáme antibiotiká, čím ju zabijeme a baktéria sa stratí. Ako sa ju má naučiť? Imunitný systém ju potrebuje študovať aspoň dva týždne. Nikdy mu nedáme šancu doštudovať to dokonca. To máte ako knižku. On začne pekne na prvej strane, dôjde na pätnástu a vy mu tú knižku zoberiete a zabuchnete. A on sa s baktériou znova stretne o pár týždňov. Je to totiž tá istá baktéria, čo koluje v škôlke medzi deťmi. A znova začne čítať tú istú knižku, znova sa dostane na pätnástu stranu a buch.

Málokto nechá svoje dieťa bez adekvátnej liečby...

Musíme byť úprimní, to dočítanie celej knižky nie je bez rizika. Je pravda, že naše staré matere mali deväť detí a dospelosti sa dožilo šesť z nich. Dnes máme jedno dieťa. Hardvérovo je však náš imunitný systém rovnaký, ako ho mali naši predchodcovia. Sú to tie isté bunky, tie isté gény, toto všetko je v ňom napísané. Problém je v tom, že tam nemáme nahrané všetky informácie ako naši predkovia. My sme nedočítali tie knižky, lebo mu „pomáhame“ a on je potom hlúpy.

Nemôžeme mu pichnúť nejakú injekciu, aby to pochopil?

Robíme to. Dávame pacientom lieky, ktoré sú vlastne baktérie rozobrané na súčiastky. Je úloha imunológa bezpečnou cestou nahradiť prirodzene prebiehajúce infekcie. Nemôžeme ale tvrdiť, že je to na sto percent také isté. My sa len snažíme opakovať po prírode, čo je v nej tisíckrát dokonalejšie. Ten náš spôsob je teda nedokonalý, ale funguje to. Deti majú menej infekcií a zvládajú to.

Dá sa vitamínom D teda liečiť? Cítim, že na mňa niečo lezie, bolí ma hrdlo, kolegovia majú nádchu. Mám si dať trojnásobnú dávku déčka a budem zdravá?

Vitamín D má potvrdený preventívny účinok. Človek ho musí užívať dlhodobo, aby bol jeho stav dlhodobo vyrovnaný a aby ho mal organizmus k dispozícii, keď ho potrebuje. Je to vitamín rozpustný v tuku. Keď máte ťažký deficit, ste vyprahnutá a zrazu si nakvapkáte desaťtisíc jednotiek, okamžite sa uloží do tukových zásob. Nárazové užívanie funguje pri vitamíne C. Ten je, naopak, rozpustný vo vode a keď ho užijete vo veľkých dávkach, tak je naozaj vo všetkom, čo obmýva bunky. Déčko ale nie je beh na krátke trate. Veľmi pomaličky si vytvárate jeho zásoby, aby ste boli v rovnovážnom stave. Nič pre moderného človeka. Preto nie je taký populárny.

Teda je to tak, že keď budem mať dlhodobo dostatočnú hladinu D, mám väčšiu šancu, že budem zdravá?

Áno. Aj vlani boli publikované výborné štúdie, ktoré jasne dokázali, že pravdepodobnosť smrti presne koreluje s vitamínom D. Bolo vyrátané, že pravidelnou aplikáciou vitamínu D by európske zdravotníctvo ušetrilo 17 percent nákladov.

 

 



Partneri portálu

  • Logo partnera
  • Logo partnera
  • Logo partnera
  • Logo partnera