Rozhovor s onkologičkou: 5 min. mesačne môže zachrániť život

Ružový október je mesiacom, ktorý už tradične upozorňuje na dôležitosť prevencie rakoviny prsníka. Toto ochorenie tvorí viac ako pätinu všetkých ženských onkologických diagnóz a jeho výskyt na Slovensku stále rastie, najmä u mladších žien vo veku 35 až 39 rokov.

O tom, prečo je rakovina prsníka taká častá, aké rizikové faktory zohrávajú úlohu pri vzniku rakoviny a ako správne robiť samovyšetrenie prsníkov, sme sa rozprávali s klinickou onkologičkou z Národného onkologického ústavu, MUDr. Miroslavou Malejčíkovou.

Rakovina prsníka je najčastejšou formou rakoviny u žien. Prečo je to tak?
Dnes ženy žijú dlhšie, akoby bolo  viac času na rozvoj nádorového ochorenia.  Väčšina prípadov sa objaví až  po 45 roku života. Ďalej je to neskoršie materstvo, menej detí, kratšie alebo žiadne dojčenie.  Dôvodom je aj iný životný štýl.  Nadváha, obezita, alkohol, nedostatok pohybu zvyšujú riziko rakoviny prsníka, najmä po menopauze.

Aké sú rizikové faktory pre vznik rakoviny prsníka?
Za vznikom nádoru prsníka stojí viacero faktorov. Sú to genetické zmeny, vyššia hmotnosť najmä u starších žien, vyššie ženy majú vyššie riziko nádoru prsníka. Ďalej je to  vysoká celoživotná hladina estrogénu, tj skorá prvá menštruácia a neskorá menopauza. Rovnako rizikové sú zlé stravovacie návyky, fajčenie, alkohol, nočná práca.

Ako sa na riziku podieľa tehotenstvo, dojčenie, hormonálna antikoncepcia či hormonálna liečba v menopauze?
Tehotenstvo, dojčenie majú významný vplyv na riziko vzniku karcinómu prsníka . Súvisí to s hormonálnymi zmenami, ktoré  v tomto období nastávajú. Estrogény stimulujú delenie buniek prsníka, čím sa zvyšuje vyššia šanca na mutácie a riziko vzniku karcinómu.

Tehotenstvo, najmä pred 30. rokom života, znižuje riziko rakoviny prsníka. Čím viac detí žena má, tým je ochranný efekt významnejší. Tehotenstvo po 35 roku je spojené s rovnakým rizikom vzniku karcinómu prsníka, ako majú ženy , ktoré nerodili.  Dlhšie dojčenie tak isto  znižuje riziko vzniku karcinómu prsníka. Počas dojčenia sa znižujú  hladiny estrogénov, ktoré podporujú nádorové bunky v raste. Potraty neovplyvňujú riziko vzniku nádoru prsníka. Mierne zvýšenie rizika karcinómu prsníka bolo pozorované počas užívania hormonálnej antikoncepcie. Toto zvýšené riziko klesá po vysadení a po cca 10 rokoch sa vracia na pôvodnú úroveň. Hormonálna substitučná liečba zvyšuje riziko vzniku nádoru prsníka aj riziko recidívy.

Tehotenstvo, najmä pred 30. rokom života, znižuje riziko rakoviny prsníka. Čím viac detí žena má, tým je ochranný efekt významnejší. Tehotenstvo po 35 roku je spojené s rovnakým rizikom vzniku karcinómu prsníka, ako majú ženy , ktoré nerodili.

Ktoré mýty o rakovine prsníka počúvate najčastejšie?
Asi úplne najčastejší je strach z mamografického vyšetrenia kvôli žiareniu.  Pri mamografii sa využíva mäkké rtg žiarenie, ktorého intenzitu možno porovnať s pobytom vo vonkajšom prostredí 1-2 mesiace. Ďalej sa stretávam s tým, že pacientky, ktorým je doporučená biopsia z nádoru sa obávajú šírenia nádoru po výkone. Nie je to pravda. Zobratie vzorky je nevyhnuté na to, aby sme vedeli správne pacientku liečiť. Výkon pri nádore prsníka nespôsobí rast nádoru ani jeho  metastázovanie. 

Akú rolu pri vzniku rakoviny prsníka zohráva dedičnosť?Približne 5 až 10 % nádorov je dedične podmienených.

V súčasnosti majú ženy k dispozícii aj genetické samoodberové testy na určenie genetickej predispozície vzniku rakoviny prsníka. Konkrétne sa sleduje BRCA 1 a BRCA 2 gén. Čo ak si žena daný test zakúpi a zistí, že má vysoké riziko rakoviny prsníka. Ako má postupovať?
Takáto pacientka sa prihlási na genetickej ambulancii, kde sa jej bude venovať klinický genetik a dorieši nález.

Čo vlastne znamená pozitívny výsledok takéhoto testu? Znamená to, že rakovina prsníka u ženy skôr či neskôr prepukne, alebo ide len o vyššie riziko?
Ak má žena prítomnú patogénnu zárodočnú mutáciu vo vysoko rizikových génoch BRCA1, 2, znamená to, že má vyššie riziko vzniku nádoru prsníka v porovnaní so  ženami, ktoré majú tieto gény v poriadku. Dedične podmienené nádory častejšie vznikajú v mladšom veku, sú rýchlo rastúce a správajú sa agresívnejšie.

Povedzme si viac o rakovine prsníka ako takej. Koľko štádií poznáme a ktoré sú vyliečiteľné?
Zhubný nádor prsníka sa môže diagnostikovať v 4 rôznych štádiách. Prvé tri sú vyliečiteľné. Riziko recidívy ale stúpa s vyšším štádiom ochorenia. Je postihnutý prsník, prípadne dochádza k šíreniu nádoru do lymfatických uzlín v pazuche. Pri štvrtom štádiu sa nádorové bunky krvnými a lymfatickými cievami dostanú do iných orgánov a vytvoria metastázy. V tomto štádiu ochorenia pacientku vo väčšine prípadov nevieme vyliečiť, vieme jej život predĺžiť.

Pri mamografí sa využíva mäkké rtg žiarenie, ktorého intenzitu možno porovnať s pobytom vo vonkajšom prostredí 1-2 mesiace.

Na Slovensku máme relatívne vysokú úmrtnosť na rakovinu prsníka. Znamená to, že zachytenie ochorenia prebieha v neskorších štádiách. Čím je to, že ženy na Slovensku dostatočne neriešia prevenciu?
V tejto oblasti je viacero problémov. Hoci prebiehajú kampane, edukácia žien o samovyšetrení, skríningu a hlavne ceste pacienta nie je stopercentná.  To znamená, ako často sa mám mamografie zúčastniť, kto mi napíše žiadanku na vyšetrenie, ktoré sú certifikované pracoviská.  Strach z mamografie a antikampaň môže byť ďalšou príčinou. Tiež strach z výsledku mamografického vyšetrenia. Odkladanie vyšetrenia, pretože žena si nevie nájsť čas na seba.

Od 1. júla sa zmenili pravidlá v prevencii rakoviny prsníka. Zrušilo sa sono bezpríznakových žien. Preventívna mamografia sa robí u žien od 45 rokov. Čo to znamená pre mladšie ženy? Aká je správna a postačujúca forma prevencie u nich?
Skríning je zameraný naozaj na skupinu žien medzi 45 a75 rokom, kedy sa nádorové ochorenie vyskytuje najčastejšie. U 40 ročných je pravdepodobnosť vzniku nádoru 1 zo 65 žien u mladších ako 35 rokov jedna z 209. Mladšie ženy by si mali prsníky samovyšetrovať. V prípade , ak sa vyskytujú určité nádorové ochorenia v rodine,  pacientky by mali byť odoslané na genetické vyšetrenie. Sledovanie týmto pacientkám potom určuje klinický genetik.

Kampaň organizácie NIE RAKOVINE o.z. hlása, že na samovyšetrenie prsníkov stačí 5 minút mesačne. Naozaj je to tak? Ako má samovyšetrenie vyzerať? Čo všetko si všímať?Pozorujeme prsníky v zrkadle postojačky najskôr s rukami v bok a potom s rukami zdvihnutými hore. Všímame si asymetriu prsníkov, farebné, štrukturálne zmeny pokožky a bradavky, vťahovanie kože a bradavky. Potom začneme prehmatávať prsníky bruškami 3 prstov, pravou rukou ľavý prsník a naopak. Postupne prechádzame všetky jeho časti. Buď špirálovito od vonkajšej časti prsníka k bradavke v smere hodinových ručičiek, alebo lúčovito. Najskôr povrchovo jemne, potom pritlačíme a prehmatávame hlbšie uložené časti prsnej žľazy. Nesmieme zabudnúť na pazuchu, oblasť nad a pod kľúčnou kosťou.  Nakoniec stlačíme bradavku a skontrolujeme, či z nej nič nevyteká

Celý postup zopakujeme poležiačky, kedy sa žľaza rozloží a vieme prehmatať hlbšie uložené štruktúry. Samovyšetrenie  je ideálne robiť 7 až 12 deň od prvého dňa menštruácie, kedy je žľaza najmenej hutná. Ak už nemajú ženy menštruáciu, treba vyšetrenie robiť k určitému dňu v mesiaci, ktorý sa dobre pamätá.

Ženy od 45 rokov majú možnosť mamografie. Využívajú ju ženy? Čo by ste odkázali ženám, ktoré sa boja žiarenia alebo bolesti?
Využívajú, ale nie všetky, ktoré by mohli. Ak sa skríningu zúčastní aspoň 70 % cieľovej populácie, odzrkadlí sa to na zníženej mortalite na karcinóm prsníka. Pri mamografii sa stredná dávka žiarenia v prsnej žľaze pohybuje v rozmedzí 2,71-3,96 mGy. Táto dávka zodpovedá dávke, ktorú človek dostane z prírodného prostredia za 24-50 dní. Niekedy sa môže objaviť aj nepríjemný bolestivý pocit pri stačení prsníka počas mamografie. Treba o tom vždy upovedomiť laboranta. Každá žena má iný prah bolesti, preto je dôležité svoje pocity a potreby odkomunikovať.

Aké posolstvo by ste v rámci Ružového októbra odkázali našim čitateľkám?
Aby na seba mysleli, boli k sebe láskavé a všímavé. Aby sa nebáli informácii. Zodpovedný prístup k sebe samej, k svojmu zdraviu nám môže zachrániť život. 

Rozhovor vznikol v spolupráci s NIE RAKOVINE o.z.