Prekonala rakovinu prsníka: Poháňala ma túžba byť tu pre dcérku

Redakcia Zdravé prsia 26.03.2019

Onkologické ochorenie jej diagnostikovali len pár týždňov po pôrode.

Gabriela prekonala rakovinu prsníka ako tridsaťročná. FOTO: preventivne.sk

Tridsaťosemročná Gabriela je usmievavá žena s dobrou náladou. Aj na vážne ochorenie, ktoré pred ôsmimi rokmi prekonala sa dnes pozerá s nadhľadom. „Mala som tridsať rokov, práve sa narodila moja dcérka a krátko na to mi diagnostikovali rakovinu,“ opisuje svoj životný príbeh.

Dva mesiace po pôrode

Gabriela nikdy v živote nemala väčšie zdravotné problémy. Zažívala však psychicky náročné obdobie. Dva roky predtým, než jej zistili karcinóm prsníka, zomrela jej mama na rakovinu krčka maternice. Ešte počas tehotenstva navyše čelila komplikovanému partnerskému vzťahu. Od násilného partnera odišla v štvrtom mesiaci. O situácii potom hovorí, ako takmer o pohodovej. Venovala sa tehotenstvu, ktoré bolo bezproblémové, rovnako ako pôrod. Všetko bolo v norme. Tešila sa na dieťa.

„Keď som porodila, bola som najšťastnejšia žena na svete. Prvýkrát v živote som mala pocit, že som šťastná. Trvalo to dva mesiace, kým som si nenahmatala veľkú hrčku v prsníku. Myslela som si, že je to zrazené mlieko.“

Počas tehotenstva a dojčenia sú ženské prsia citlivé, napätejšie. Zmeny, ktoré sa v nich dejú, ženy prirodzene pripisujú laktácii. Tak to bolo aj v Gabrielinom prípade. „Keď kojíte, ste radi, že vás to nebolí. Občas sa to miesto zapálilo, no bolo ťažko bolo posúdiť, čo sa deje. Hrčka však bola v hornej časti prsníka a bola dosť tuhá. Neprišlo mi to ako bežná žľaza. Chovalo sa to nejako inak,“ vraví.

Skúsila aj hladovku

Nastala séria vyšetrení. Najskôr u gynekológa, ktorý čerstvú mamičku poslal na špecializované pracovisko. V Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave spravili Gabriele biopsiu. „Odpoveď bola, že je to rakovina v treťom štádiu.“ Zo dňa na deň musela prestať dojčiť a zaväzovať si hrudník, aby sa zastavila laktácia.

Gabriela podstúpila náročnú liečbu karcinómu prsníka. Pomáhala jej túžba byť s dcérkou. FOTO: Archív 
„Mala som nastúpiť na liečbu. Strašne som sa toho bála. Chcela som najskôr skúsiť alternatívu. Nevedela som čo skôr a pustila som sa naraz do všetkého. Dúfala som, že sa to začne zlepšovať,“ opisuje nasledujúce týždne, počas ktorých vylúčila zo stravy mäso, jedla len zeleninu a ovocie, skúšala rôzne výživové doplnky na imunitu, kúpele, zábaly... „Dokonca som aj hladovala. Vydržala som šesť dní len o vode. Ten šiesty deň som už ale nevládala zobrať dcérku do náručia. Bola som slabá.“

O mesiac na kontrole pochopila, že sa to nepodarilo. „Nádor bol ešte o centimeter väčší. Musela som si to v hlave ujasniť a začať s niečím, proti čomu som dovtedy bola striktne proti.“

Ročná liečba

Gabrielu čakal niekoľkomesačný liečebný proces. Najskôr nastúpila na chemoterapiu. Po šiestich cykloch nasledovala operácia. „Začiatky som znášala najťažšie. Prekonať úvodné stavy bolo náročné.“ Mladá pacientka nedokázala nič zjesť. S každou ďalšou chemoterapiou to však bolo lepšie a lepšie. Organizmus si privykol a ako vraví, dalo sa to zniesť. „Nepotrebovala som už ani lieky na žalúdok. Vždy prvé dni som ale dokázala jesť len dve veci. Silný slepačí vývar s rezancami a zeleninou, toho som pojedla na litre, a čerstvú grepovú šťavu.“

Pri operácii Gabriele odstránili štvrtinu prsníka. „Nádor mal 3,5 centimetra. Našli ešte ďalšie dve ložiská a vybrali aj tie. Rovnako ako aj uzliny z priľahlej strany postihnutého prsníka.“

Ženy do 40 rokov majú mať prsníky vyšetrované sonograficky, staršie na mamografických pracoviskách. VšZP zaručuje svojim poistenkám preventívnu mamografiu do 15 dní od objednania vo vybraných zariadeniach.  

Po zákroku mala v liečbe prestávku na regeneráciu. Nasledovali opäť štyri cykly chemoterapie a rádioterapia. „Bola som z tých chemoterapií vyčerpaná. Prvé ožiare rádioterapie som nejako zvlášť necítila, postupom času som však bola stále citlivejšia.“ Gabriela absolvovala 28 ožiarov, na terapiu chodila každý deň celý august. Tým sa jej liečba skončila.

„Keď to prestalo, keď som mala za sebou posledný ožiar a povedala som si, je to za mnou, tá radosť bola neskutočná. Konečne som mohla slobodne dýchať. Začali mi rásť vlasy, a ja som začala naberať sily. Vyzdravela som a už nemusím chodiť na liečbu! Ten pocit bol úžasný.“ Postupne jej bolo stále lepšie. Mala však oslabenú imunitu, a tak bola náchylná na bežné virózy. „Ako prišiel september, mala som doma všetky škôlkarské choroby. Malá sa vyliečila za týždeň a mne to trvalo dva mesiace.“

O tri roky na to Gabrielu zasiahla ďalšia životná zmena, a to nález na krčku maternice v prvom štádiu. Gabriela podstúpila konizáciu a v súčasnosti je v poriadku, každého pol roka sledovaná na špecializovanom pracovisku.

Veľká opora

Gabriele počas náročnej liečby pomáhali so starostlivosťou o dcérku opatrovateľky. Z rodiny pri nej stál najmä jej otec. „Bol mi veľkou oporou, držal ma nad vodou. To dáš, hovorieval,“ usmieva sa dnes. Stratu časti prsníka neberie tragicky, ale ako súčasť vlastnej osobnosti. „Musím si kupovať iné podprsenky, vymýšľať aký výstrih zvoliť, aby to bolo čo najmenej vidieť. Je pravda, že tá štvrťka tam chýba, ale je to stále lepšie, ako keby ho zobrali celý.“

Premeňte 5 minút pre seba na dlhé roky s vašimi blízkymi. Pozrite si videonávod, ako si správne vyšetriť prsníky doma. 

Psychicky náročnejšie bolo pre ňu vyrovnať sa so stratou svojich dlhých hustých vlasov. „Češete sa a všetko ostane v hrebeni, na hlave som mala doslova mapy.“ A tak prišlo rozhodnutie nechať sa ostrihať. Úplne na vojaka! „Nedokázala som sa na seba pozrieť do zrkadla. Až na tretí deň som sa odvážila. Časom som si však zvykla.“ Gabriela priznáva, že ju spýtavé pohľady ľudí znervózňovali. Neskôr si teda kúpila parochňu. „Cítila som sa s ňou omnoho lepšie. V horúcom lete som sa v nej však potila a bolo vidno, že vlasy sú umelé.“

Psychoterapiou počas liečby rakoviny prsníka i po nej bolo pre Gabrielu umenie. FOTO: Archív 
V období, keď podstupovala rádioterapiu, navštívila Medžugorie. Cesta do tohto pútnického miesta ju duchovne posunula. „Uvedomila som si, že je to všetko povrchné. Od toho dňa som parochňu už viac nenosila, to bol pre mňa vnútorný prelom.“

Krátko po ukončení liečby Gabriele opäť vlasy začali rásť. „Husté a kučeravé ako baran,“ smeje sa. Dnes má dlhé rovné vlasy ako kedysi.

Mladá žena miluje výlety do prírody, prechádzky s kočíkom jej pomáhali aj v náročných chvíľach s chorobou. Celý život mala blízko k umeniu a jej psychoterapiou je maľovanie.

Nový život

„Dopredu ma hnala túžba byť s dcérkou. Bola som schopná spraviť čokoľvek, dať zo seba maximum, aby som tu bola zdravá pre ňu,“ vraví odhodlane a vysvetľuje, ako sa v súčasnosti snaží podporovať si imunitu najmä prírodne. „Používam hlivu ustricovú, kurkumu, zázvor.“

Dodáva, že pred chorobou si prsníky nikdy sama nevyšetrovala. V prevencii ale vidí veľký význam. „Priala by som ženám lekárov, ktorým záleží na ich zdraví a tiež, aby to tie ženy neflákali. Nemať ľahostajný postoj a povedať si, nejdem, veď čo by mi malo byť. Dbať na prevenciu, kontrolovať si prsníky, chodiť na preventívne prehliadky. Ja sama sa sebe venujem teraz omnoho viac. Ráno si pripravím zdravé raňajky, po poludní tiež dbám na vitamíny, keď sa dá, idem plávať, či na výlet do lesa. Treba si to dopriať. Prechádzky do prírody nestoja nič. Ja tam načerpám energiu a je to úžasné.“



Partneri portálu

  • Logo partnera
  • Logo partnera