Uštipol ho komár, po čase si vytiahol z oka červa

Aj vy ste si určite toto leto užili dosť štípancov. Jeden komár v spálni dokáže v noci potrápiť celú rodinu a ráno ste posiati svrbivými hrbolčekmi. Je vám to známe? Zbystrite pozornosť. Do tela sa vám mohli dostať infekčné larvy.

Jeden mal červa v ruke, druhý v oku

Spozornieť by mali najmä obyvatelia Bratislavského a Trnavského kraja. Práve v týchto lokalitách, viac ako inde na našom území, šíria nakazené komáre parazity z rodu Dirofilaria. „Spolu evidujeme na Slovensku 15 prípadov, len za posledné dva mesiace pribudli tri nové,“ vraví MVDr. Martina Miterpáková, PhD., zástupkyňa riaditeľky Parazitologického ústavu SAV, ktorá sa tejto problematike venuje dlhé roky.

Nepríjemné ochorenie, ktoré komáre prenášajú sa nazýva dirofilarióza. „Uštipne vás komár, ktorý obsahuje infekčné larvy. Tie larvy prechádzajú aktívne do rany po bodnutí. V organizme človeka sa potom ďalej vyvíjajú,“ opisuje odborníčka.

 
Niekoľko centimetrov dlhý červ migruje pod kožou. Experimentálne bolo zistené, že za 48 hodín prejde asi 30 centimetrov. Dokáže tak postupne „precestovať“ od členka až po tvárovú oblasť. „Mali sme veľmi zaujímavý prípad, keď si pacient z podkožia vybral červa sám, lebo mu lekárka neverila, že tam niečo má. Je to totižto naozaj fenomén. Parazit je veľmi múdry a prispôsobuje sa aktivite komárov. A keďže tie sú aktívne v noci, parazity vychádzajú tesnejšie pod povrch kože v nočných hodinách. Pacient videl, že sa mu niečo pohybuje pod kožou, aj to cítil, ale ráno, keď prišiel k lekárke, parazit už zašiel do hlbších vrstiev. A lekárka už videla iba rozškrabanú kožu. Napokon si ho sám vytiahol a my sme ho následne určili,“ šokuje MVDr. Miterpáková a dodáva, že v Taliansku, kde je ochorenie známe už dlhé desaťročia, spočiatku takýchto pacientov posielali k psychiatrovi.

Na našom území sa objavil aj prípad, kedy si pacient sám vytiahol červíka z oka, konkrétne zo spojivkového vaku. „Pacient si ho vybral a odniesol k lekárke. Tá ho potom poslala k nám na diagnostiku. Sama nechápala, čo si to vytiahol. Tento konkrétne mal zhruba desať centimetrov.“

Podľa štatistík Všeobecnej zdravotnej poisťovne boli parazitom infikovaní len dospelí poistenci, nie deti. Rozdiel medzi mužmi a ženami je zanedbateľný, v tomto roku boli nakazení tridsiatnici a štyridsiatnici, predtým aj starší vo veku 60 až 70 rokov.

Import z Talianska už aj na Záhorí

Ako sa k nám toto ochorenie dostalo? Na Slovensku ho zaznamenali prvýkrát v roku 2005 u psov z Komárna a z Bratislavy. Hlavným, teda definitívnym hostiteľom dirofilárií sú totiž mäsožravce, najmä psy. „V Európe najčastejšie cirkulujú dva druhy, a to Dirofilaria repens a Dirofilaria immitis. Tá druhá parazituje v pľúcach, avšak pri masívnej infekcii sa červy dostávajú až do srdca. Možno ste na internete videli fotku prerezaného psieho srdca, ktoré bolo plné nitkovitých červov. To je ono,“ vysvetľuje MVDr. Miterpáková. Dirofilaria repens parazituje v podkožnom tkanive a oku, zriedka môžu larvy zamigrovať aj do vnútorných orgánov.

 
Pred rokom 2005 sme na Slovensku tieto parazity neregistrovali. Ich aktuálny, pomerne vysoký výskyt súvisí s globálnym otepľovaním a zmenou klímy. „Dostávajú sa k nám nové druhy komárov, ktoré tohto parazita prenášajú, a zároveň to súvisí aj s celkovou globalizáciou. Dnes je oveľa väčší pohyb chovateľov so svojimi psami, ako bol kedysi. Cestujú do zahraničia, často do endemických oblastí výskytu parazita. Napríklad najstaršou endemickou oblasťou pre druh Dirofilaria immitis je údolie rieky Pád v Taliansku. Tam chodia na dovolenky či na výstavy. Tiež však boli zaznamenané prípady, kedy sa infikované komáre dostali do inej krajiny lietadlom, loďou, či pri prevoze tovaru a rôznych iných komodít.“

Pri prvom prieskume, ktorý v Slovenskej akadémii vied zahájili v roku 2007, bolo zistené, že na Východoslovenskej nížine, v oblasti Podunajskej nížiny a Záhoria je infikovaných viac ako 30 percent psov! „To bolo veľmi veľké číslo. Potom sme začali vyšetrovať psov z celého Slovenska a v súčasnosti vieme povedať, že priemerná prevalencia sa pohybuje okolo 13 percent. Avšak v južných okresoch je to v priemere okolo 20 až 25 percent, na severe, v Žilinskom a Prešovskom kraji, sú nakazené len 2 až 4 percentá psov.“

Náročná diagnostika

Človek býva častejšie nakazený menej nebezpečným druhom, ktorý sa nachádza v podkoží a oku. Zároveň je nešpecifickým hostiteľom. To znamená, že v ľudskom organizme sa parazit správa inak ako u psa. Na jednej strane je to dobre, pretože sa nám v tele nemnožia. Na druhú stranu táto skutočnosť komplikuje diagnostiku. Kým si teda sami nevšimneme, že nám tam „niečo lozí“, je veľmi ťažké parazita odhaliť.

„Pri tomto type parazitov existujú rozdielne pohlavia, samička a samček. Keď sú v organizme obaja, kopulujú a živorodá samička produkuje larvičky, ktoré sa označujú ako mikrofilárie. Tie sa dostávajú u psa do krvi, z ktorej ich vieme izolovať a potvrdiť. Keďže človek je nešpecifický hostiteľ, samička väčšinou nedosiahne pohlavnú zrelosť, čiže neprodukuje mikrofilárie, a preto u ľudských pacientov nedokážeme infekciu diagnostikovať vyšetrením krvi pod mikroskopom.“


U psov môžu červy dorastať až do tridsať centimetrov, u človeka dosahujú zhruba tretinu tejto dĺžky. Zvyčajne sa problém odhalí, až keď človek navštívi lekára s hrčkou pod kožou, alebo keď cíti zvláštny pohyb. „Ja si myslím, že infikovaných ľudí by mohlo byť viac. Nie každý chodí s hrčkami na koži po lekároch. Ochorenie diagnostikujeme zvyčajne zo vzoriek. Buď k nám doručia červy vyizolované z podkožných hrčiek alebo oka, prípadne sa ku nám dostane bioptický materiál od patológov.“

Samovoľné odčervovanie? V žiadnom prípade

Ako sa dá ochorenie liečiť? V prvom rade môžete mať šťastie na silnú imunitu, ktorá zabije parazita ešte v počiatočných štádiách. Parazit odumrie, ostane napríklad v uzlíku pod kožou a postupne sa vstrebe. Ak nie, treba ho vybrať.

MVDr. Miterpáková v žiadnom prípade neodporúča odčervovať sa rôznymi prípravkami naslepo. Lekári aj parazitológovia sa podľa nej často stretávajú s prípadmi, kedy si samoliečitelia ublížili. Pri nekontrolovanom a neodbornom podávaní takýchto liekov totiž existuje vážne riziko poškodenia pečene. „Keď máte dobrú imunitu, organizmus si s tým poradí. Človek väčšinou nie je nakazený vysokým počtom červov, ako je to u psa. Väčšinou je to iba jeden červ. Samozrejme, po odstránení parazita by mal lekár zahájiť aj terapiu antiparazitárnymi prípravkami, pretože predsa len existuje možnosť, že pacient je nakazený vyšším počtom červov. Prípadne sa podávajú lieky, ak došlo k poškodeniu či pretrhnutiu parazita pri jeho odstraňovaní. To totiž môže viesť k vzniku rôznych alergických reakcií. Je to akési ochranné opatrenie.“

Antiparazitiká sú špeciálne prípravky, ktoré sa smú podávať pacientom len pod dohľadom skúseného lekára. Bežne dostupné sirupy či tabletky, ktoré núkajú rôzne internetové obchody, na tieto parazity nielenže neúčinkujú, ale naopak človeku môžu vážne uškodiť.

„Je určitým šťastím, že na území Slovenska v prevažnej miere cirkuluje menej nebezpečná a dobre liečiteľná infekcia vyvolaná druhom Dirofilaria repens. Zároveň sa človek nemôže nakaziť priamo od svojho domáceho miláčika, ako si mnohí ľudia myslia. Pre prenos parazita je vždy potrebné, aby vás uštipol komár. Chrániť by ste sa teda mali pred komármi,“ uzatvára vedkyňa.