Parazit ako rakovina: Nakaziť sa môžete aj vo vlastnej záhradke

Sú v slovenských lesoch, ale možno aj vo vašom meste. Líšky nakazené pásomnicou líščou sa vyskytujú pravdepodobne na celom území Slovenska. Ak sa parazitom infikuje človek, môže sa uňho pomaly a nenápadne rozvinúť ochorenie echinokokóza. To sa správa ako zhubný nádor a účinná liečba, okrem chirurgickej, naň prakticky neexistuje. Choré sú aj deti.

Usídli sa v pečeni a metastázuje

„Prvého pacienta s potvrdenou diagnózou sme na Slovensku zachytili v roku 2000. Odvtedy vieme o 69 prípadoch. Tento rok sme diagnostikovali troch pacientov, väčšinou sú to náhodné nálezy. Jedna pacientka mala pomerne rozsiahly až 6x12 cm veľký útvar na pečeni. Pred rokom pritom bola na ultrazvuku a vtedy žiadny nález nezaznamenali. Úplne malé cysty však ultrazvuk nemusí zachytiť,“ vraví MVDr. Daniela Antolová z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach.

Echinococcus multilocularis, teda pásomnica líščia, je parazit horskej klímy. Vyskytuje sa najmä v oblasti severnej hemisféry, jeho vajíčka totiž uprednostňujú vlhké a chladnejšie podnebie. U nás je tento parazit najviac rozšírený v Žilinskom a Prešovskom kraji. V týchto oblastiach je infikovaná takmer každá druhá líška. Priemerný výskyt na našom území je však 30 percent. Objaviť sa teda môže aj na juhu.  

 
Hlavným hostiteľom tohto nebezpečného parazita je líška hrdzavá. Pásomnica žije v jej čreve a spolu s líščím trusom sa dostávajú do okolia tisíce vajíčok. Tie zaschnú a vetrom či vodou sa šíria. Ak zjete neumytú lesnú čučoriedku, jahodu, zbierate huby, napijete sa z horského prameňa, alebo si neumyjete ruky po práci v záhradke, do ktorej sa potenciálne dostala líška, môžete sa nakaziť. „Ohrození sú najmä ľudia pracujúci v lese, v poľnohospodárstve, ale aj záhradkári,“ varuje MVDr. Martina Miterpáková, ktorá sa skúmaniu parazita venuje od počiatku.

Ako drobný parazit ohrozuje ľudí? „Keď človek prehltne vajíčko, dostáva sa do tenkého čreva. Už pôsobením žalúdočných štiav sa obal vajíčka naruší a uvoľní sa takzvaná onkosféra. To je larvička. Tá má vyvinutú hlavičku s háčikmi a dokáže sa prevŕtať cez stenu čreva. Dostáva sa do krvného obehu. A krvou je zanášaná ďalej rovno do pečene,“ opisuje putovanie larvy MVDr. Antolová. Parazit sa v pečeni zachytí a pomaly rastie, vytvára cystický útvar. Kým si niečo všimneme, môže ubehnúť aj päť až pätnásť rokov. „Najčastejšie sa larvocysta vyvíja v pečeni, ale pacient môže mať lézie aj v pľúcach, mozgu, kostiach, či iných orgánoch,“ dodáva jej kolegyňa.

Státisíce neviditeľných, prežijú aj v mrazničke

Ľudia si líšky spájajú najmä s besnotou. Avšak tým, že prebehla rozsiahla vakcinácia líšok proti besnote, sa týmto zvieratám darí. Začínajú sa urbanizovať, sú premnožené a zároveň vytláčané z prirodzených biotopov. Dostávajú sa do blízkosti ľudských obydlí. Nie je výnimkou, že líšku stretnete na sídlisku v meste. V okolí Bratislavy a Trnavy je ich pásomnicou nakazených zhruba 14 %. „Riziko pre človeka sa zvyšuje, lebo nekontaminujú už len svoj prirodzený biotop v lesoch, ale aj záhrady, ihriská a parky. Všade, kde sa dostane, môže roznášať zárodočné štádiá parazita,“ objasňuje MVDr. Miterpáková, ktorá vyšetrovala tisíce týchto zvierat.

Líška väčšinou nemá v čreve len jednu pásomnicu, ale skutočne veľké množstvo. „Najvyšší počet, ktorý sme zachytili, išlo už naozaj o extrém, bolo viac ako 240-tisíc pásomníc v jednom čreve!“

 
Samotná pásomnica je pritom veľmi malá. Dlhá je len okolo dvoch milimetrov, hrubá ani nie jeden milimeter. Jej vajíčka, larválne štádium i dospelý jedinec sú voľným okom neviditeľné. „Keď ich máme v roztoku, tak proti svetlu vidíme len malé bodky. Nie je možné ju vidieť, ani ak by sme kontrolovali napríklad trus psa či líšky,“ dodáva Antolová.

Parazity sú zároveň v chladnom počasí mimoriadne životaschopné. Ak si myslíte, že zamrazením neumytého ovocia prípadné vajíčka zahubíte, ste na omyle. „Vajíčko je veľmi odolné proti chladu, v pohode zvláda bežné teploty mrazničiek v domácnostiach, teda okolo -20 stupňov Celzia. My dávame črevá pred vyšetrením zamraziť na -80 stupňov Celzia a k devitalizácii vajíčok dochádza zhruba za dva dni. Už pri -60 stupňoch na to treba týždeň. Bolo zistené, že vonku vajíčka bežne prežívajú okolo 240 dní, aj v zime a mrazoch. To je veľmi veľa, prežijú takmer celý rok. Keď boli v minulosti na Orave -30-stupňové mrazy celú zimu, im to vôbec neuškodilo.“ Parazit sa však ničí varom. Džem alebo sterilizovaný kompót by teda mali byť bezpečné.

Nešpecifický hostiteľ so smrteľnou prognózou

Hlavný hostiteľ pásomnice je líška, ale môžu sa nakaziť aj iné mäsožravce. Hlavne psy, hoci bola zistená už aj u mačiek. Parazit má nepriamy vývinový cyklus. Vajíčko zožerie drobný hlodavec, napríklad divá myš. U nej sa usídli v pečeni a tam vytvára cystické útvary, prípadne sa šíri ďalej. Taká myš je chorá, spomalená a je tak ľahšou korisťou pre mäsožravca. Líška, alebo aj váš pes či mačka, myš uloví, prehryzne infikovanú pečeň a z nej sa množstvo nových larvičiek dostane do tráviaceho traktu líšky. Usídlia sa v čreve, kde sa zachytia háčikmi, dorastú im články a premenia sa v dospelého jedinca. Ten produkuje vajíčka, ktoré sa opäť šíria líščím trusom.

 
Človek je v celom tomto procese nešpecifický hostiteľ. Je niečo ako tá myš, avšak človeka už žiadny mäsožravec nezožerie, a preto sa v ľudskom tele cyklus končí. Začína sa však niečo iné.

Prípadov nakazenia človeka v pomere s počtom nakazených líšok nie je veľa. Keď už však sú, je to veľmi vážne. „Alveolárna echinokokóza je považovaná za najnebezpečnejšie červami spôsobené ochorenie. V prípade neliečených pacientov často končí smrteľne,“ vraví Antolová. Inkubačná doba je dlhé roky. Príznaky sú totiž veľmi nevýrazné, prakticky žiadne. Prejavujú sa až vo fáze, keď cysty začnú robiť problémy, vytvárať tlak na okolité cievy, orgány, žlčovody, prípadne sa začne človeku zväčšovať brucho. „Veľmi často je nález náhodný. Pacient ide na röntgen alebo USG vyšetrenie brucha a tam zistia útvar na pečeni.“ Ďalšia prognóza potom záleží od veľkosti a rozsahu lézií.

Operácia a doživotná liečba

Parazit je nebezpečný, pretože sa správa ako zhubný nádor. Je neohraničený. Nie je to „pekná“ cysta, ktorú by lekár vedel ľahko ohraničiť a vyrezať. Prerastá do okolia a metastázuje. „Niekedy je pre ľudí ťažko pochopiteľné, že ten samotný útvar, ktorý rastie na pečeni, to je ten parazit. Z neho sa pri prerastaní do okolitého tkaniva môžu oddeliť bunky a krvou a lymfou putujú do ďalších orgánov, kde sa uchytia a rastú ďalej,“ vraví odborníčka.


Pri náleze je prvou voľbou chirurgický zákrok. Pokiaľ je pacient operovateľný, vyberú cystický útvar aj s asi dvojcentimetrovým okolitým zdravým tkanivom. V mnohých prípadoch je však útvar tak rozrastený, že operácia možná nie je. Niektorí  pacienti potom potrebujú transplantáciu. V každom prípade sa nasadzuje aj liečba antiparazitárnymi liekmi. Tá býva doživotná. Lieky však nemajú schopnosť ochorenie vyliečiť. V tom lepšom prípade účinkujú tak, že zastavujú ďalší rast parazita. Zahubiť ho ale nedokážu. „Keď sa to dá pekne odstrániť, ešte minimálne dva roky sa odporúča antiparazitárna terapia liekmi, títo pacienti sú na tom relatívne dobre a ostávajú v dlhodobom sledovaní. A viac - menej sa považujú za vyliečených. Ak nie, a ochorenie metastázuje, sú na liekoch do konca života,“ dodáva MVDr. Antolová.
 
Na echinokokózu sa používa prakticky len jeden liek a pre človeka v skutočnosti nie je až tak úplne bezpečný. Má viaceré vedľajšie účinky, nie všetci pacienti dlhodobú liečbu tolerujú a musia byť nasadzovaní na cykly, kedy liek užívajú a kedy nie, podobne ako pri chemoterapii. „Obyčajné jednotlivé dávky, ktoré sa dávajú bežne pri škrkavkách a mrliach, to je nič. Pri dlhodobej terapii je to o niečom úplne inom. Niektorí ju tolerujú, u ďalších však dochádza k leukopénii, čiže pokles počtu bielych krviniek, k poruchám funkcie pečene, vypadávajú im vlasy...“


Z ochorenia vyplývajú vedľajšie komplikácie, ktoré sú spojené s postihnutím pečene, pľúc a ďalších napadnutých orgánov. Nie samotný parazit spôsobí smrť, ale život ohrozujúce je pôsobenie na okolité orgány, prípadne dôjde k infekcii, alebo je poškodenie orgánu také rozsiahle, že tam už nie je funkčné tkanivo. To býva príčinou smrti.

Ako sa chrániť?

Echinokokóza sa považuje skôr za ochorenie ľudí vyššieho veku. Platí to na celom svete, aj u nás sú medzi nakazenými najmä 50 – 60 roční pacienti. „V evidencii však máme 9 detí. Dokonca sme mali 6-ročného a 8-ročného pacienta. Rodičia toho staršieho dieťaťa uvádzali, že bývajú na dedine a po dvore videli chodiť líšku,“ opisuje prípady parazitologička. U detí je inkubačná doba kratšia. „Jeden z prvých prípadov bola 14-ročná pacientka, mala rozsiahly nález na pečeni, chirurgicky sa to ale podarilo dobre zvládnuť a v súčasnosti sa považuje za vyliečenú. Potom sme mali 6-ročnú pacientku, kde išlo o úplne náhodný nález. Primárna príčina ochorenia bol absces pečene a v rámci diagnostiky sme zistili, že je nakazená aj Echinococcus multilocularis. Je to zároveň jedna z pacientiek, ktorá sa z ochorenia spontánne zrejme úplne dostala. Dnes má na pečeni len drobné kalcifikáty. Inak je v poriadku.“


Ochorenia sa totiž môže v najlepšom prípade zbaviť organizmus aj sám, pretože sa predpokladá, že človek na infekciu „nie je veľmi vnímavý“. S parazitom by si teda mal v úvodnej fáze kontaktu za normálnych okolností poradiť náš imunitný systém. „Prakticky takmer nikto nikdy nezistí, kedy sa nakazil. Či zjedol zle umytú zeleninu z trhu, alebo to bolo pred desiatimi rokmi na túre v Tatrách... Na druhej strane, keďže človek primárne nie je hostiteľom pásomnice, predpokladá sa, že množstvo ľudí sa s parazitom dostane do kontaktu, skonzumuje to vajíčko, ale nič sa nestane. Potom je skupina pacientov, ktorí sa z nejakého dôvodu nakazia a ochorenie sa rozvinie,“ vysvetľuje odborníčka.

Základným pravidlom, ako sa chrániť, je dôkladná hygiena. Zeleninu a ovocie treba vždy poriadne umyť pod tečúcou vodou, rovnako ako aj naše ruky po práci s pôdou. Svoj pozemok si dôsledne zabezpečte, aby sa naň líška nedostala. Svojvoľné odčervovanie u ľudí nemá žiadny význam. Dopredu to nepôsobí, preventívne vás to teda neochráni a hocaká dávka, ktorú si naordinujete sami bez dozoru lekára, vám existujúce ochorenie nevylieči. 


Ak máte doma psa alebo mačku, ktoré chodia do prírody a je možné, že by ulovili nakazeného hlodavca, je vhodné mu nechať dvakrát do roka vyšetriť stolicu na prítomnosť pásomníc a odčerviť ho odčervovacími tabletkami. Pýtajte si preparáty, ktoré obsahujú praziquantel, tie účinkujú aj na Echinococcus multilocularis a Echinococcus granulosus.

„Problémom je tiež, a sama som to zažila v Tatrách, že ľudia vyslovene líšky kŕmia. Vyšetrovali sme jedince priamo z Tatranského národného parku, pozitívnych bolo okolo 40 % líšok. Sú to tie, ktoré sú priamo v osadách, v rekreačných lokalitách, bežne ich vidíte na Skalnatom plese či pri Rainerovej chate. Ľudia tak k šíreniu nákazy nevedomky prispievajú. Bola tam pani, ktorá vlastnila penzión a s nadšením nám rozprávala, že má priateľské líšky a každý deň ich chodí kŕmiť. Vajíčka pritom môžu mať zachytené na srsti. Ľudia by mali byť ostražitejší,“ uzatvára MVDr. Martina Miterpáková.