Keď sme zrelí na psychológa: čo očakávať od terapie?

Návštevu netreba odkladať

Mnohí ľudia sa hanbia vyhľadať odborníka a za psychológom zájdu, až keď majú naozaj veľký problém. Odhadnúť, kedy je čas vyhľadať odbornú pomoc, je pre mnohých ťažké. Petra Hlásna hovorí: „každý máme hranicu niekde inde. Všeobecne platí, že ak nás problém obťažuje a narúša nám bežný život, keď nemôžeme robiť veci tak ako obvykle, je čas vyhľadať pomoc. Varovným prstom sú  zdravotné prejavy psychických problémov, napr. problémy so spánkom, nesústredenosť, apatia na bežné činnosti, zajakávanie, tras alebo bolesti hlavy“.

Na Slovensku je téma psychických problémov a duševných chorôb v porovnaní so západnými krajinami stále tabu a návšteva psychológa medzi ľuďmi nie je tak rozšírená. Odborníci si však dokážu poradiť s problémom už v jeho zárodku a predísť tak závažnejším komplikáciám. Petra Hlásna zdôrazňuje, že mnohí prídu k psychológovi neskoro, kedy je potrebné riešiť zdravotné problémy a tie sa odbúravajú ťažšie.

Ako prebieha prvé stretnutie

Keď sa povie terapia, asi každý si predstaví scény z amerických filmov, kde hrdina ležiaci na pohovke rozpráva psychológovi príbehy zo svojho detstva. Psychologička hovorí, že táto predstava o terapii je mylná: „V modernom svete je veľa uznávaných psychoterapeutických smerov, kde sa už nejedná len o rozprávanie sa o detstve a odborník nie je nadradený mudrc. Trendom v psychoterapii a v psychologickom poradenstve je byť človeku partnerom a spoločne hľadať, čo mu môže byť nápomocné. Samozrejme, stále existuje aj pár rigidných smerov psychoterapie, kde sa leží na pohovke a analyzuje sa čokoľvek od narodenia, ba dokonca aj pred ním. Každému však pomáha niečo iné a má iný štýl práce“.

Prvé sedenie s terapeutom sa líši od nasledujúcich sedení. Prvá návšteva slúži na zoznámenie sa a získanie predstavy, ako budú sedenia prebiehať. Psychológ alebo terapeut vám predstaví spôsob, akým pracuje a ako budete postupovať. Psychológ sa vás bude pýtať niekoľko otázok, najčastejšie sú to:

• Čo vás priviedlo k terapii?
• Aké sú vaše problémy?
• Čo si myslíte, čo je vo vašom živote zle?
• Prípadne otázky týkajúce sa vášho aktuálneho rodinného stavu, detstva, vzťahov

Rôzne metódy

Existuje množstvo psychologických prístupov a smerov. Petra Hlásna tvrdí, že neexistuje dobrý a zlý prístup. Ide o rôzne cesty, ktorými však prídete do rovnakého cieľa. Dôležitejšie ako metóda je samotný psychológ, a to, aby ste si navzájom „sadli“.

„Ak sa odhodláte ísť k psychológovi a ten vám „nesadne“, neznamená to, že terapia nie je pre vás vhodná. Vyhľadajte iného psychológa, najlepšie s iným prístupom práce a ten pre vás môže byť skutočne obohacujúci,“ hovorí Petra Hlásna a dodáva: „Keď pracujem s klientom, snažíme sa spoločne obzerať po jeho svete, objavovať v jeho svete dôležité veci, tzv. „diamanty“, ktoré ho utvárajú a nájsť pre neho to najlepšie riešenie jeho problému.“

Dôvera na prvom mieste

Alfou a omegou vzťahu medzi psychológom a klientom je dôvera, pretože, ak si navzájom nedôverujú, spoločná práca je povrchná a neúčinná. Petra Hlásna vraví, že klienti veľakrát rozprávajú o veciach, ktoré sú na hrane morálky alebo etiky. Je dôležité, aby o nich psychológ vedel, pretože sú to veci, ktoré si človek dlhodobo nesie v sebe a môžu do liečebného procesu priniesť veľa dobrého. Psychológ je častokrát jediný, kto o týchto skutočnostiach vie.

Petra Hlásna však dodáva: „Odborník má tiež stanovenú hranicu, a tou je hranica vážnych trestných činov, kedy je psychológ podriadený zákonu a má oznamovaciu povinnosť polícii. Často sa potom pracuje s klientom, keď niečo také prinesie, aby to oznámil sám a ako to urobiť. Na druhej strane, keď už s tým príde na konzultáciu, častokrát ráta s nejakým odhalením. Pokiaľ sa ale nejedná o závažný trestný čin, ako lekári sme tiež viazaní mlčanlivosťou a pri nedodržaní môžeme byť vážne sankciovaní.“

Dobrá terapia by nemala trvať jedno stretnutie ani roky.
 

Čo očakávať od terapie a ako dlho trvá?

„Od terapie každý očakáva niečo iné. Často sa stáva, že príde klient, ktorý má mnoho tráum, ktoré roky neriešil a má z nich v súčasnosti naozaj veľké problémy. Príde a  čaká, že šibneme na jednej konzultácii čarovným prútikom a po hodine odíde bez nich. Alebo mu povieme nejakú čarovnú radu po ktorej sa bude cítiť lepšie. Takto to však nefunguje,“ vysvetľuje psychologička a dodáva: „terapia je proces. Problémy vznikali dlho, nabalili sa s inými a človek príde s obrovským klbkom, ktoré chce aby zmizlo. Môžeme dať rady, ktoré sa budú zdať perfektné, ale to klbko sa nerozmotá, len ho na chvíľu nebudeme vidieť a neskôr nás dobehne.“

Petra Hlásna nefandí terapiám, ktoré trvajú roky. Tvrdí, že ich efektivita je často nízka. Na druhej strane nestačí ani jedno či dve stretnutia, aby sme to klbko problémov rozmotali a odstránili. Ako teda vieme, kedy je čas s terapiou skončiť?

„Terapeutický proces končí približne v tom čase, keď sa klientovi zmenil jeho svet a je to dokázateľné na zmenách, ktoré urobil on sám. Musí si ich uvedomovať a porozumieť im. Vtedy nás klient začne menej vyhľadávať. Jedným zo znakov je, keď dlhodobo pracujeme s klientom, ktorý naozaj chce zmeniť svoj svet, robí pokroky a jeden deň zabudne prísť. Vtedy si my psychológovia hovoríme, že už je ten správny čas.“

Terapia môže byť úspešná len vtedy, pokiaľ je klient odhodlaný a motivovaný k zmene. Prísť na terapiu z donútenia napr. pod hrozbou rozvodu zo strany partnera nemá zmysel. Podľa Petry Hlásnej si partneri často mýlia psychológov s rozhodcami v nefunkčnom vzťahu a klient príde na terapiu len aby tomu druhému ukázal, že to on je na vine. Takáto terapia nemá žiaden význam.

Terapia a deti

Terapia u detí do 6 rokov sa podľa psychologičky nerobí bežne. Dieťa je veľmi ovplyvnené vzťahmi s rodičmi, svojimi blízkymi, škôlkou a podobne. Väčšinou je problém u dieťaťa len reakciou na situácie okolo neho. V takom prípade sa namiesto dieťaťa robí terapia s mamou, ktorá je naň napojená a dieťa jej dôveruje, prípadne je možné robiť terapiu s dieťaťom v sprievode rodiča. Samostatné sedenie s dieťaťom je vhodné až v období puberty, kedy dieťa vie rozprávať o svojich pocitoch a rozumie, čo sa deje.