Antibiotiká: Viete, kedy a ako ich správne užívať?

Redakcia Zaujalo nás 14.09.2018

Jeme ich aj bez vedomia lekára. Nevhodným užívaním pritom môžu spôsobiť ďaleko horšie následky ako len opicu

Kedysi  sa považovali za jediný „ozajstný“ liek. Pacienti chodili k lekárom a vyslovene žiadali ich predpísanie na väčšinu chorôb. Dnes je situácia okolo užívania antibiotík o niečo lepšia, aj keď prieskumy dlhodobo ukazujú, že Slováci ich jedia aj vtedy, keď nemusia. Kedy je vhodné antibiotiká užívať? Na čo si pri nich máme dať pozor a ako je to s dávkovaním? Pozreli sme sa im na zúbok.

Kedy áno a kedy nie?

Antibiotiká sú lieky, ktoré sú určené na ničenie alebo spomalenie rastu mikroorganizmov a používajú sa vo veľkej miere pri bakteriálnych infekciách. „Mnoho pacientov si myslí, že pri každej teplote, či akejkoľvek chorobe je žiaduce nasadiť si antibiotiká. Nie je to ale vôbec tak. Antibiotiká sú vhodné iba pri bakteriálnej infekcii, vôbec napríklad nezaberajú na bežné virózy, prechladnutia, či na chrípku,“ upozorňuje Mgr. Ivana Vargová z bojnickej Lekárne Zdravie.

Až tretina Slovákov si myslí, že antibiotiká zaberajú aj na vírusy. FOTO: Pixabay 
Podľa posledného prieskumu Európskej komisie z roku 2016, až vyše polovica Slovákov nemá správne informácie o tom, kedy antibiotiká užívať a kedy nie.  Myslia si, že tieto lieky zabíjajú aj vírusy a vyše tretina respondentov uviedla, že antibiotiká zaberú aj proti nádche či chrípke. Z prieskumu dokonca vyplynulo, že tri percentá opýtaných si nasadili antibiotiká bez vedomia lekára. „Jedine lekár dokáže odborne zhodnotiť stav pacienta a potrebu nasadenia antibiotík. Mnohí z nich majú v ambulancii prístroje na určenie CRP, alebo odporučia laboratórne vyšetrenie. Tak sa pacient dokáže vyhnúť zbytočnému zaťažovaniu organizmu liekmi,“ vysvetľuje lekárnička. CRP je skratka pre C-reaktívny proteín, ktorý v krvi signalizuje akútny zápal. Jeho hladina stúpa v priebehu niekoľkých hodín, čiže jeho zvýšená hodnota (nad 50 mg/l) je jasným signálom na predpísanie antibiotík.

Cielené alebo širokospektrálne

Prvým antibiotikom na svete bol penicilín, ktorý náhodne objavil Alexander Flemming pri pestovaní baktérií. Dnes už je na svete mnoho ďalších druhov a rôznych podskupín s rozličnými účinnými látkami, ale rovnako existujú aj takzvané širokospektrálne antibiotiká, čiže lieky s viacerými účinnými látkami, napríklad tetracyklíny.

„Ideálne je, ak lekár odoberie vzorku od pacienta a až po jej kultivácií nasadí ten správny druh antibiotika. Samozrejme, niekedy sa nedá čakať, najmä pri život ohrozujúcich stavoch, akým je napríklad otrava krvi. Rovnako platí, že skúsený lekár rozozná aj angínu, ktorej najlepším ničiteľom je práve penicilín a netreba pri nej vymýšľať iné kombinácie,“ dodáva Mgr. Vargová. Dôležitým faktom je aj to, že práve cieleným výberom účinnej látky dokážeme v budúcnosti zabrániť antibiotickej rezistencii, čiže tomu, že nám pri ďalšej chorobe antibiotiká jednoducho nezaberú a baktérie sa budú množiť ďalej. Rezistencia môže nastať aj pri nadmernom užívaní antibiotík a v takom prípade je potrebné nasadiť silnejšie lieky, ako aj zvýšiť lekársku starostlivosť.

Slnko, strava, alkohol

Antibiotiká nie sú cukríky, preto je dôležité pozorne si prečítať ich príbalový leták. Tam sa presne dozvieme, čo môžeme pri ich užívaní konzumovať a na čo si máme dať pozor. Všeobecne platí, že lieky a alkohol nie sú dobrí kamaráti a oboje zaťažujú pečeň. Dvojnásobne to platí pri tetracyklínoch. Pri niektorých antibiotikách môže spoločne s konzumáciou alkoholu nastať nevoľnosť, ospalosť, dokonca až znížený účinok lieku. Existujú aj také antibiotiká, ktoré blokujú v tele rozkladanie alkoholu, čiže v ich prípade by aj jeden pohárik spôsobil nepríjemnú „opicu“. Takými sú napríklad lieky s metronidazolom alebo niektoré cefalosporínové antibiotiká.

Pozor na súčasné vstrebávanie zinku, železa a vápnika. FOTO: Pixabay 
Ak užívate tetracyklíny, treba si dať pozor aj na súčasné užívanie vápnika, železa alebo zinku. „Pacientom vždy radím dodržať aspoň dvojhodinový odstup medzi liekom a spomínanými látkami. Tie sa môžu nachádzať napríklad aj v džúsoch, minerálkach a samozrejme v mlieku. Vápnik by mohol spôsobiť, že sa liek nevstrebe dostatočne a liečba nebude účinná,“ varuje lekárnička. Pozor aj na citrusy, hlavne pri liečbe kotrimoxazolovými antibiotikami. Samostatnou kapitolou je slnko, ktorého UVA žiarenie môže spustiť nepríjemné kožné reakcie, takzvaný fotochemický zápal kože. Ten sa prejaví začervenaním, svrbením, často môže mať koža až „krupicový“ charakter. Najúčinnejšou prevenciou je vyhýbať sa počas užívania antibiotík pobytu na slnku a v soláriu.

Dodržujme harmonogram

Väčšina antibiotík zaberie do 24, najviac 48 hodín. Sú však aj také, ktorých účinok pocítime najskôr o tri dni. Dnes už antibiotiká stačí užívať dvakrát denne, podaktoré dokonca len raz. Pri niektorých penicilínových druhoch môže byť potrebné užiť ich trikrát denne, čiže každých osem hodín. Takzvané trojdňové antibiotiká sa užívajú raz denne tri dni po sebe, no ich účinok pretrváva ešte 4 až 5 dní po dobratí. Je dôležité dodržať harmonogram a potrebný časový rozptyl medzi jednotlivými dávkami, aby mal organizmus konštantne stabilnú hladinu účinnej látky. „Záleží od konkrétneho lieku, ako rýchlo klesá hladina jeho účinnej látky v organizme. Jedna až dve hodiny posunutia užitia lieku by nemali jej hladinu rapídne ovplyvniť. Pri penicilíne, ktorý treba užívať častejšie, však aj posun dvoch hodín môže spôsobiť, že hladina účinnej látky klesne natoľko, že nastane rezistencia na liek a ochorenie sa vráti,“ upozorňuje lekárnička. Určite tiež neplatí, že ak zabudnete dávku užiť, užijete dvojnásobok.

A ako je to v prípade, keď prídeme od lekára v „nevhodnú“ hodinu a nevieme si správne nastaviť napríklad dvanásťhodinový rozptyl? „Ja pacientom odporúčam, užiť prvú dávku čo najskôr a potom si nastaviť ďalšiu tak, ako by sme chceli liek užívať. Napríklad prvú dávku si dať o 11-tej doobeda, druhú o 9-tej večer, tretiu opäť o 9-tej ráno a  ďalej pokračovať už podľa nastaveného harmonogramu,“ vysvetľuje Mgr. Vargová.  Dôležité je aj to, aby sme antibiotiká neprestali užívať, keď sa nám  uľaví. Doba užívania antibiotík variuje od 3 do 14 dní, štandard býva 7 až 10, ale sú aj také, ktoré je potrebné užívať aj dlhšie.

Na záver dobrá rada, v lekárni si zároveň s výberom antibiotík kúpte aj probiotiká, aby ste trochu uľavili svojej črevnej mikroflóre. Antibiotiká jej totiž dajú počas liečby poriadne zabrať, preto by sme ju mali ošetriť dostatočnou dávkou probiotík, a to aj minimálne týždeň po dobratí liekov. Nezabudnime dodržať odstup aspoň dvoch hodín medzi jednotlivými dávkami anti- a probiotík.



Partneri portálu

  • Logo partnera
  • Logo partnera
  • Logo partnera
  • Logo partnera