Ako žiť dlhšie a zdravšie? Inšpirujme sa životným štýlom Sicílčanov.

Odpoveď môžeme nájsť u obyvateľstva v provinčnej obci Caltabellotta, ktorá sa so svojimi 3 065 obyvateľmi nachádza na Sicílii, približne 60 km južne od Palerma a zaradila sa na zoznam tzv. modrých zón. Modré zóny sú demografické oblasti, kde sa obyvatelia dožívajú dlhovekosti do úctyhodného veku približne 100 rokov – vo vysokej kvalite života po všetkých stránkach.V roku 2025 tak doplnila Sardíniu, grécku Ikariu, japonskú Okinawu, Loma Lindu v Kalifornií a Nicoyu na Kostarike.

Nájsť zmysel v každom dni, je tým najdôležitejším krokom, ktorý nás vedie k naplnenej dlhovekosti.

Spoločnou premennou je práve hlboká tradícia a úcta medzi generáciami a to siahajúc k tým najstarším. Aj babičky, ktorých ruky sú dnes posiate zopár škvrnami od pálivého sicílskeho slnka a prežitými príbehmi, boli kedysi mladými, aktívne pracujúcimi Taliankami plnými elánu, ktorý si nenechajú odoprieť ani dnes. A to je niečo, na čo kultúry modrých zón nezabúdajú. Na vyšší životný zmysel. Ten ide ruka v ruke s racionálnym jedením, no je možno aj trošku nad ním. Zmysel je to, čo dáva miestnym kontúru a príbeh ďalšiemu dňu a motivuje ich vyjsť zo svojich domov a stále pracovať aj manuálne, ak sa tešia skvelému zdraviu.

Nehovoríme len o trende skupinového pilatesu, či obľubeného cvičenia barre. Každý pohyb je správnym rozhodnutím, zvlášť, ak sa v ňom presmeruje a odľahčí naša myseľ. V Caltabellotte prikladá obyvateľstvo zvláštny význam predovšetkým ich každodennosti. Práve v tej sú drobné rituály, ktoré možno v našom návyku spoločenského zhonu prehliadame, no vo výsledku sa sčítavajú a tvoria, kým sme a ako sa dnes i rokmi cítime. Ich spätá komunita, vysporiadané vzťahy, živé konverzácie a udržiavaný kúsok svojho domova, či záhrady, sú naplnením ich dní a dávajú im zmysel. Ak tiež spomenieme, že prevaha sicílskych obcí je postavených vo väčšej nadmorskej výške, pohyb rovinou i stúpania do kopca a nesúrodého terénu, je neodmysliteľný. Najväčšiu zásluhu má samotná nadmorská výška, čistota vzduchu a kvalitná pôda pre lokálne plodiny. 

Prírodné dedičstvo, ako z najkrajších fotografií, potrebuje filozofiu obyvateľov, ako sú tí z Caltabellotty.

Je to niečo ako vášeň pre samotné žitie a život. Nie v jeho konkrétnych, podmienených podobách (ak dosiahnem, ak vybudujem, ak zarobím), ale takým, akým je, ak by sme si od neho nadbytočné materiálne vnemy odmysleli. Na tento spôsob žitia si jednotlivé národy vytvorili úplne vlastné, originálne pojmy, ktoré sa dajú definovať a nájsť k nim synonymum len veľmi abstraktne. Japonci tento súbor pocitov a zmýšľania označujú ako ikigai, Škandinávci priniesli svetu koncept hygge, Taliani vyznávajú princíp dolce vita.

Je to celý rad spôsobov, nielen čo, ale ako si danú činnosť vychutnávajú. Je to spôsob, akým espresso pijú pomaly a s gráciou, ako keď jedia, tak prím nehrá len nasýtenie, ale utváranie komunity, prezdieľanie si príbehov a teda na čele všetkého stojí socializácia sa a jednota v spoločnosti. O národoch, pre ktoré je záujem a šťastie skupiny nadradeným nad potrebou jednotlivca, ako napríklad v Japonsku, budeme spolu hovoriť neskôr, ale aj na Sicílii majú svoju variantu týchto prepojení sa.

Priechod všetkým emóciám a príbehy, ktoré sú najlepšie, len keď ich máme komu povedať.

Vo všeobecnosti patria južania medzi vokálnejšie národy, ktoré sa svoje emócie neštítia verbalizovať, gestikulovať, sfilmovať, či pretaviť do nového počinu lokálnych dizajnérov, ktorých desaťročia pozná celý svet. Svojim emóciám dávajú priechod, čo je jeden zo spôsobov, ako nehromadia v sebe úzkosť, či pocity hnevu a krivdy dlhšie, ako je vhod. Vedia, že komunikácia je spájajúci aj ozdravný moment pre jednotlivca a dobré fungovanie komunity. Duševná žiara seniorov na Sicílii vekom nemizne, ale je ešte kultivovanejšia.

V Caltabellotte nič nové pod slnkom. Miestni obyvatelia totiž vedia, že najlepšie je to, čo je ich a je preverené časom. Pominuteľné stravovacie trendy preto nemajú svoj priestor.

Stredomorská strava a spôsob stravovania je niečo, čo už prebralo množstvo magazínov o móde, či životnom štýle, na Sicílii však nie je prichádzajúcim, znovuobjaveným trendom, ale dedeným a tradovaným životným štýlom. Lokálne pestovaná strava s dôrazom na dopestované ovocie, zeleninu, strukoviny a tamojšie dostupné mäso a ryby sú niečo, za čím cestujeme a počas roka sa nostalgicky dívame na populárny seriál Biely lotos, no domáce obyvateľstvo sa z takéhoto stravovania teší celoročne a nemenej ich zdravé generácie. Miestny olivový olej, či tradičný ovčí syr získali viacero medzinárodných ocenení. Mediteriánske stravovanie je tiež pre zatiaľ jediným preukázateľným spôsobom, ktorý priamo ovplyvňuje zdravie životne dôležitých orgánov a funkcií aj v pokročilom veku.

Civilizačné ochorenia srdca, či cukrovka tak pod týmto slnkom nemajú svoje početné zastúpenie a na tanieri servírujú stravovanie pomaly aj uvedomelo. Striktné diéty, zhon a stále nové stravovacie trendy tak nemajú v rokmi overenej tradícii pri stole svoje miesto.

Úroveň stresu tu nedefinuje efektivitu práce, ani spokojný život.

Život v Caltabellotte neriadi čas, ako ho poznáme. Ten ľudom určujú najmä sezónne a hospodárske obdobia sejby a žatvy a cyklické spoločenské rituály, na ktoré sa vopred obyvatelia tešia. Naše telá totiž nerozlišujú pondelok až piatok, ale režim dňa a noci. A ten vedia Taliani rešpektovať.

Akokoľvek sa tradujú zvyklosti ,,dolce far niente“ s jemným humorom, na Sicílii tak už dávno vyvinuli spôsob, ako sa vyhnúť chronickému stresu a s ním spojenými ochoreniami. Neznamená to, že nemajú svoje zaužívané pracovné návyky, ale majú na potrebné činnosti vyhradený svoj čas. Ak sa práve venujú práci, pilne sa koncentrujú a svoje začaté aktivity dokončujú. Svoj čas pre prácu na záhradke, či konverzáciu s rodinou, neprelínajú pracovným emailom, ak to nie je nevyhnutné. Ctia si prácu, aj tú fyzickú, ale pokiaľ majú možnosť stres obmedziť a vykonať ju cielene a v pokoji, vždy tak urobia. V talianskej kultúre totiž na čiastkový a vopred plánovaný aktívny oddych, nenahliadajú ako na lenivosť, ale ako na dobrú investíciu do svojho budúceho zdravia.

Nech žijeme kdekoľvek a máme dopriate iné, vlastné prírodné aj kultúrne bohatstvo, kúsok sicílskej kuchyne a prístupu k zdravšiemu životu, si môžeme priniesť aj k sebe domov. Návrat k víkendom, ktoré slúžia pre psychickú regeneráciu, návštevu našej lokálnej prírody, či dostupné letné športy, sa taktiež vpisujú do nášho tela a ten si svoj register pamätá, nech žijeme kdekoľvek, ak na seba prihliadame pravidelne. Ide o kumulujúce sa návyky a každodenné rozhodnutia, ktorými môže byť život každého z nás naším osobným filmom.