Vyliečený pacient: Bola to šťastná náhoda

Znie to priam neuveriteľne. Úžasný príbeh o šťastí. Šesťdesiatnik Jindro sedí oproti mne v kaviarni s úsmevom na tvári a pokojne rozpráva príbeh o tom, ako mal rakovinu. Zákrok a všetky procedúry okolo opisuje bez mihnutia oka, akoby hovoril o vŕtaní zuba. V porovnaní so závažnými liečbami, veľkými operáciami či náročnou dlhotrvajúcou chemoterapiou, ktoré toľkokrát sprevádzajú osudy pacientov s onkologickou diagnózou, je jeho skúsenosť skutočne iná. Nie však banálna.

Pýtal sa sám

Jindro je poctivec. Stará sa o seba, športuje, zdravo sa stravuje, pravidelne chodí na preventívne prehliadky. A predsa. Aj vďaka jeho poctivosti však celý proces od diagnostiky po vyliečenie trval neuveriteľné dva mesiace. „Bolo to v roku 2013. Mal som vtedy 56 rokov. Šiel som na bežnú prehliadku k mojej obvodnej lekárke a sám od seba som sa spýtal, či by mi spravila aj test na skryté krvácanie v stolici.“

Vraví, že si už nespomína, odkiaľ sa o možnosti takéhoto vyšetrenia dozvedel, možno o ňom niekde čítal. Test na okultné, teda skryté, krvácanie je vysoko citlivý, dokáže odhaliť aj mikroskopické množstvo krvi v stolici a upozorniť tak na začínajúce onkologické ochorenie.

Rakovina hrubého čreva a konečníka nebolí. No hoci to človek netuší, v čreve mu môžu rásť polypy, ktoré sa zas časom môžu zvrhnúť na nádor. Úplne bez príznakov. „Nemal som vôbec žiadne ťažkosti, nič som na sebe nepozoroval,“ vraví Jindro a vzápätí dodáva, že „výsledok nebol dobrý.“ Lekárka mu povedala, že „je to pozitívne, že tam niečo je. No vraj to môžu byť aj hemeroidy. A teda, ak chcem, mám podstúpiť kolonoskopiu. Neváhal som.“

Dva nálezy

Gastroenterológ mu počas vyšetrenia našiel v hrubom čreve dva útvary. Jeden menší polyp sa mu podarilo odstrániť hneď, na druhý si však už netrúfol a poslal Bratislavčana Jindra rovno do nemocnice. „Ešte dodal, že je rád, že som prišiel tak skoro. Neskôr vraj mohol byť ten nález rozrastený ako karfiol.“ Kým nastal termín druhého kolonoskopického vyšetrenia, tentokrát už vo fakultnej nemocnici, prišli výsledky prvého polypu z histológie. „Zistili, že odobratý polyp je pozitívny. Bol v ňom už karcinóm.“

Väčší útvar bol už natoľko prirastený k stene čreva, že sa ho neodvážili odstrániť ani na druhom kolonoskopickom pracovisku. Jindra teda čakal chirurgický zákrok.

„Išlo to rýchlo. Objednali ma na laparoskopickú operáciu. Na nej mi vyoperovali kus čreva aj s nálezom a hotovo.“ Pacienta operovali v celkovej narkóze, počas zákroku mu odstránili viac ako desať centimetrov čreva. „Rástlo by to ďalej. Bol som vystrašený už vtedy, keď prvý lekár povedal, že jedno odobral a to druhé nemôže. Keď som na to dostal zlé výsledky z histológie, veľmi som sa bál a ozaj som sa ponáhľal. Čo najskôr som to chcel dať zo seba von. Som rád, že zákrok dopadol dobre. Upozorňovali ma, že som mohol mať aj vývod. To ale nebolo potrebné.“

Rovno do roboty

Vďaka tomu, že nálezy v Jindrovej tráviacej trubici našli včas, nebola nutná chemoterapia ani rádioterapia. „Robili mi rôzne vyšetrenia, CT aj magnetickú rezonanciu. Bolo to v poriadku, neprerástlo to nikam ďalej,“ vydýchol si pacient, ktorý je stále sledovaný na onkológii. Každého pol roka chodí na kontrolu, častejšie tiež podstupuje CT a kolonoskopiu.

Rekonvalescencia bola úspešná. „Bol som doma týždeň a potom som šiel hneď do práce. Dokonca som nebol ani na PN-ke, vzal som si len dovolenku. Postupne som začal fungovať ako predtým. Snažil som sa čo najskôr dostať do starých koľají.“

Pomalší nástup malo stravovanie. Asi tri mesiace žil len na kašovitých jedlách, zemiakoch, varenej mrkve a ďalšej zelenine, jogurtoch. Neskôr sa pridali cestoviny, ovocie. Až po pol roku zaradil do jedálnička aj mäso, spočiatku raz za tri týždne. „Teraz sa už stravujem normálne. Mäso jem raz týždenne, hovädzie však takmer vôbec. Trebárs predtým som mal rád tatársky biftek, ten si už nedoprajem.“

V kondícii

„Celé to bolo veľké šťastie, náhoda. Ochorenie prišlo z ničoho nič. Vôbec netuším, prečo ma to postihlo. Snažil som sa stravovať primerane, nejedol som denne mäso, naopak veľa zeleniny áno. Športoval som. To, že takúto chorobu môže dostať aj zdravo žijúci človek, ma naozaj prekvapilo. Ani lekár mi nevedel vysvetliť, z čoho to môže byť. Ovplyvňuje to množstvo faktorov. Zlá strava, alkohol, genetika. V rodine sme to však nemali. A napriek tomu som ochorel.“ Jindrovi tak život zachránila vlastná zodpovednosť.

Pred diagnózou často športoval. Behával, jazdil na bicykli každý deň po práci. Aj fakt, že je štíhly a fyzicky fit uľahčilo operáciu a následné zotavovanie. K športu sa opäť vrátil.

„Nemám náročné zamestnanie, robím v kancelárii administratívnu činnosť, sú tam stresy, ale to je dnes všade. Opäť chodím bicyklovať. Teraz v zime zas cvičím vo fitnescentre. Viete, v mojom veku to nie je žiadne veľké posilňovanie, ale potrebujem si pretiahnuť telo a tá hodinka mi naozaj pomôže,“ smeje sa a už teraz sa teší na jar. Čaká ho zlepšovanie kondície prácou v záhradke. „To je moje potešenie. Pestujem všetko. Záhradu máme na druhom konci mesta, chodím tam v lete na tom bicykli polievať paradajky aj trikrát za týždeň. Doma hundrú, kam sa hrabeš, vonku je tridsať stupňov! Ale idem,“ hovorí nadšene.

Motivuje ďalších

Jindro o svojej skúsenosti otvorene hovorí a hovoril aj so svojimi blízkymi, priateľmi a kolegami. Preventívne vyšetrenie vďaka tomu absolvovala celá jeho rodina, ale aj ďalší známi. „Dosť ľudí ma poslúchlo a test si dali spraviť. Jeden kolega ho absolvoval až o necelé dva roky. Nález mal pozitívny, no bolo už neskoro. Bohužiaľ tu dnes nie je. Ďalší známy však prišiel včas,“ dodáva povzbudivo.

Ľuďom sa veľmi na špecializované vyšetrenia nechce. Majú obavy, boja sa bolesti. „No, kolonoskopia je nepríjemná, ale nie bolestivá. Ak chcete, dajú vám upokojujúcu injekciu. O dvadsať minút idete domov,“ vysvetľuje Jindro a nerobí zo seba hrdinu. Tiež si „náladovku“ pred zákrokmi dopraje. Lekárom však dôveruje a vyšetreniam sa nevyhýba. Podstúpil už aj sondu do žalúdka. „Nie je to také hrozné. Bolo to lepšie ako odspodu,“ porovnáva bez ostychu v dobrej nálade.

Spoločne vypočítavame, aké preventívne vyšetrenia by mal vo svojom veku ešte absolvovať. Urológia! „Chodievam pravidelne, to je nič,“ smeje sa Jindro pri spomenutí vyšetrenia prostaty. „Po tom, čo som absolvoval, chodím na všetko. Domnievam sa, že každý človek by mal mať o svoje zdravie naozaj záujem a dbať na preventívne prehliadky. Keď tá možnosť bola, využil som ju. A som rád.“

Test na skryté krvácanie v stolici je súčasťou preventívnej prehliadky pre ľudí nad päťdesiat rokov. Všeobecná zdravotná poisťovňa ho hradí svojim poistencom nad rámec zákona už od štyridsiatky. Opýtajte sa naň vášho všeobecného lekára pri najbližšej preventívnej prehliadke.