Oľga Feldeková otvorene o rakovine: Najviac ma hnevá, že mi rednú vlasy

Redakcia Rozhovor 03.09.2018

„Prečo by som práve ja mala byť výnimka? Nie som nič extra,“ vraví obľúbená glosátorka, ktorá aj ťažšie obdobie zvláda s humorom.

„Okolo mňa sa dejú samé veselé a smiešne veci,“ vraví humoristka s vážnou diagnózou. FOTO: TV JOJ

Obľúbená humoristka vraví, že život berie s nadhľadom. Dokonca, aj keď jej nedávno lekári zistili rakovinu prsníka, nevnímala to tak tragicky ako jej blízki. Oľga Feldeková (75) prehovorila o humore, dobrom manželstve, materstve, ale aj o fajčení, zdravej strave a chemoterapii, ktorá ju vyčerpáva.

Ste spisovateľka, glosátorka a humoristka. Kto mal u vás v rodine zmysel pre humor, keď ste vyrastali?

Zmysel pre humor mali obaja moji rodičia. Mama mnohé situácie, v ktorých si nevedela poradiť, riešila s humorom. Napríklad sa rozhodla „vybieliť“, teda vymaľovať kuchyňu. Potrebovala na to vápno. Mala doma celé vrece, ale bolo nehasené. Zašla k hasičom, práve mali schôdzu, lebo našťastie nehorelo a požiadala ich, aby jej prišli hasiť vápno. Na počudovanie prišli. Možno aj preto, lebo bola učiteľka a v tých časoch učiteľ, notár, lekár a farár niečo znamenali. Otec žil v Bratislave. Keď prišiel na Oravu na dovolenku o svojich veselých zážitkoch nerozprával. Pravdepodobne boli takého druhu, že by sa mama napriek svojmu zmyslu pre humor nezasmiala.

Roky máte krásne manželstvo so spisovateľom Ľubomírom Feldekom. Čím je pre vás váš muž inšpiratívnym?

Už viac ako päťdesiat rokov obdivujem svojho manžela a čím som staršia, tým viac. Jeho talent, múdrosť, pamäť, aj keď on tvrdí, že si už nepamätá ani ako sa čo povie, takže asi už má toho parkinsona. Vtedy ho opravím, že myslel alzheimera (smiech).

Pre Oľgu Feldekovú znamená rodina úplne všetko. FOTO: TV JOJ

Váš zmysel pre humor je láskavý a nikoho neuráža. Myslíte si, že na to treba dozrieť, alebo takýto štýl humoru môže mať v sebe aj mladší a menej skúsený človek?

Humor, ktorý uráža, nie je humor. Každý z nás je dosť smiešna figúrka, aby sme mali dôvod utiahnuť si zo samého seba. Ten, kto sa nevidí a smiešni mu pripadajú len tí druhí, mal by si kúpiť väčšie zrkadlo.

Ste päťnásobnou matkou. Čím bolo pre vás materstvo obohacujúce? Ako ste to vôbec dokázali zvládnuť?

Je úžasné mať deti. To bola a je jedna z mojich najväčších radostí. Keď sa nad tým dnes zamýšľam, zdá sa mi, že mať ich toľko, je dosť sebecké. Ľudstvo sa možno premnožuje. A možno nie. Zem sa nedá rozťahovať, a predsa ešte stále nás dokáže všetkých uživiť. Napriek tomu by som sa ani jedného zo svojich detí nedokázala vzdať a pokiaľ môžem, usilujem sa im pomôcť.

Trápi ma, ak sa kvôli mne trápia moji najbližší. 

Vaša najmladšia dcéra Katka otvorene hovorí o svojej bipolárnej poruche. Na Slovensku sú psychické poruchy ešte pomerne tabu. Museli ste sa aj vy ako rodičia naučiť pracovať s bipolárkou, ktorá je známa aj častým striedaním nálad?

U našej Katky síce diagnostikovali bipolárnu poruchu, ale prejavilo sa to len raz pred niekoľkými rokmi a už sa to nevrátilo. Neužíva antidepresíva, žije pokojne a podľa možností šťastne. Neverím, že mala túto poruchu. Možno len čosi jednorázovo zahaprovalo, keď zažila nejaké sklamanie. Možno aj vďaka tejto skúsenosti sa nadštandardne stará o chorých a nešťastných vo svojom okolí. Je nesmierne obetavá. Horšie je, že má cukrovku a s tou bude bojovať až do smrti.

Humor jej pomáha aj v ťažkých časoch. FOTO: TV JOJ

Predsa len starostlivosť o päť detí, neskôr deväť vnúčat, si vyžadovalo veľa vášho času. Mali ste popri materstve či starostlivosti o vnúčatká priestor myslieť aj na seba?

Zaoberám sa sebou dostatočne. Raz do mesiaca chodím ku kaderníčke. Ešte nikdy som nebola na kozmetike, manikúre, pedikúre ani vo „fitku“. Deti vyrástli, vnúčatá pomaly tiež, možno teraz si na to nájdem čas a zistím, čo sú to za luxusné straty času aj peňazí. A možno to neurobím a čas aj peniaze využijem príjemnejšie.

V televíznej relácií ste priznali, že ste príležitostnou fajčiarkou. Kedy ste vyhľadávali cigarety?

Fajčiť ma naučil môj muž. Zo začiatku mi cigarety nechutili, krútila sa mi hlava, ale zvykla som si. Môj muž s fajčením prestal, mne kávička bez cigarety nechutí. Prednášky o škodlivosti fajčenia v televízii vypínam. Rada počúvam keď niekto hovorí: „Moja babka fajčila ako Turek a dožila sa 95 rokov.“ Páči sa mi heslo: „Čo ti chutí to ťa nezabije.“ Viem, že to nie je pravda, ale držím sa toho.

V minulosti sa až tak nebazírovalo na zdravom životnom štýle ako dnes. Nebola populárna raw strava či vegáni a iné extrémy. Ako ste sa pred rokmi starali o svoje zdravie a zdravie vašich blízkych?

Nebazírovala som na zdravej strave a napriek tomu, keď sa nad tým dnes zamýšľam, mohla by som o zdravom stravovaní napísať príručku. Varila som to, čo som jedávala na Orave. Prívarky z tekvice, lečo, špenátový prívarok zo žihľavy, mali sme jej v záhrade neúrekom. Zemiaky omastené maslom a k tomu obrovské kopce brusníc, bez mäsa, zemiaky s kyslým mliekom a podobne. Piecť som sa nenaučila, deti si na sladkosti nezvykli. Ani na Vianoce nepečiem, na stromčeku nemáme kolekcie a salónky. Niečo kúpim, aby bol slávnostný stôl pestrý, ale nikto to neje. Nedávno som našla v komore založenú škatuľu plnú vianočných zákuskov. Kvalitný biologický odpad. Deti jedávali ovocie, marhule a broskyne sa nám urodili v záhrade.

Najviac ma hnevá, že mi rednú vlasy a nevynesiem na druhé poschodie vrece cementu, ako som bola ešte nedávno schopná.

Nedávno ste jednému slovenskému týždenníku poskytli rozhovor o chorobe, ktorá vás trápi. Povedali ste, že máte šťastný život, aj manželstvo, no vždy ste mysleli viac na druhých ako na seba a trápili ste sa pre nich. Máte dnes pocit, že ste mohli myslieť aj viac na seba?

Myslením na seba by som chorobu, ktorá ma postihla, neodvrátila. Vetu, prečo práve ja, ktorú chorí často používajú, nehovorím. Prečo by som práve ja mala byť výnimka? Nie som nič extra. Moje deti si vytrpeli viac ako ja. Môj muž bol pred niekoľkými rokmi vážne chorý. Z choroby sa dostal vďaka Pánu Bohu a lekárom. Prežívala som vtedy najväčší strach v živote. Chvalabohu je fit, radujem sa a dúfam, že ešte spolu nejaké pekné chvíľky prežijeme.

 

Oľga Feldeková si kávu bez cigarety nevie predstaviť. FOTO: TV JOJ

Kedy ste prišli na to, že nie ste zdravotne v poriadku?

Pri sprchovaní som si na prsníku nahmatala hrčku. Nevykoľajilo ma to. Nejakú hrčku má na tele skoro každý človek a nie je každá rakovina. Žiaľ, vyšetreniami sa potvrdilo, že je hrčka zhubná. Nebrala som to tragicky. Moja rodina to prežívala a prežíva oveľa horšie.

Verím, že sa postupom času všetko vráti do pôvodných koľají a ja budem zase s vnúčatami „preskakovať kaluže“.

Asi najnepríjemnejšia na celom procese liečby je chemoterapia. Ako ju zvládate?

Chemoterapia je peklo. Aspoň v mojom prípade. Niektorí ľudia to znášajú lepšie, niektorí horšie. Ja asi patrím do tej druhej skupiny. Najviac ma hnevá, že mi rednú vlasy a nevynesiem na druhé poschodie vrece cementu ako som bola ešte nedávno schopná.

Vraj sa o vás celá rodina momentálne stará a nosí vám toľko jedla a vitamínov, že ich nemáte kde skladovať. Žijete veľmi aktívne. Museli ste výrazne poľaviť zo svojho tempa počas súčasnej liečby?

Rodina sa naozaj o mňa mimoriadne stará. Kupujú mi rôzne doplňujúce alternatívne podporné čaje, oriešky, rastliny až z Ázie. Bratislavské deti nosia jedlo, pražské pricestujú na otočku, rovnako ako dcéra s rodinou z Budapešti alebo z Berlína, podľa toho, kde sa momentálne nachádza. Ja nerobím nič, aj keby som niekoľko dní po chemoterapii mohla. Ležím, čítam takmer nepretržite, pozerám si staré filmy, ktoré ma kedysi očarili. Trápi ma, ak sa kvôli mne trápia moji najbližší. Verím, že sa postupom času všetko vráti do pôvodných koľají a ja budem zase s vnúčatami „preskakovať kaluže“.

Humor vás neopúšťa ani v ťažších časoch. Sú pre vás teraz smiech a drobné radosti dobrým liekom? Čo vám ešte pomáha?

Dobrá nálada lieči. Väčšina chorôb sa spúšťa v hlave. Nie vždy sa to dá ovplyvniť. Neviem, či je to v mojom prípade zmysel pre humor alebo mám iba šťastie. Okolo mňa sa dejú samé veselé a smiešne veci. Uprostred nich som najsmiešnejšia ja. Nuž sa smejem.

Vždy ste boli rodinne založená žena a ľudia vás majú veľmi radi. Prehodnotili ste v súčasnosti trochu inak váš rebríček hodnôt?

Na prvom mieste na mojom rebríčku hodnôt bola a je moja rodina. Nič nemusím prehodnocovať. Je na prvom šteblíku až po ten posledný.



Partneri portálu

  • Logo partnera
  • Logo partnera
  • Logo partnera
  • Logo partnera