Samkov príbeh s dobrým koncom: Vďaka novým uškám opäť počuje

„Sme šťastní, že náš syn počuje a komunikuje s nami. Je to krásne,“ vraví Juraj Bolla. Šesťročný Samko sa narodil so závažnou poruchou sluchu, ktorá vyústila do úplnej hluchoty. Dlhé mesiace pátrania po diagnóze a toho najvhodnejšieho riešenia Samkovho problému ovplyvnili život celej rodine. Našťastie sa podarilo zasiahnuť včas a chlapec podstúpil dva zákroky, pri ktorých mu boli voperované kochleárne implantáty. Vďaka nim dnes počuje a postupne sa učí rozprávať.

Nereagoval na meno

„Prišli sme na to, keď mal Samko niečo vyše roka a začal chodiť do jasličiek. Učiteľky nás upozornili, že nereaguje na meno,“ spomína chlapcova mama Lucia na chvíľu, keď problém odhalili. Rodičov to zaskočilo. Vyšetrenie sluchu po narodení nič nezvyčajné nepreukázalo. Ešte ako úplne maličký zvuky po rodičoch opakoval. „Začal rozprávať ham, mňam. Keď sme sa pri kŕmení hrali s lyžičkou na lietadielko, opakoval „vrčanie motora“,“ dodáva otec.

 
Samko bol ich prvé dieťa, a to, že veľmi nerozpráva, pripisovali veku. Pritom to v skutočnosti súviselo s postihnutím. „Nemali sme podozrenie. Aj v našom okolí nás upokojovali, že deti sa viac rozrozprávajú ako dvoj-, trojročné.“

Po upozornení učiteliek šli okamžite na ušné. Podľa lekára mal chlapec zväčšenú nosnú mandľu a v ušku tekutinu. Po preliečení mal problém vymiznúť. „Sledovali sme ho, no stále nereagoval. Šli sme na odborné vyšetrenie do Bratislavy a tam nám povedali, že viac-menej odmalička nepočuje. Na začiatku niečo počul, no postupne sluch stratil úplne,“ vysvetľuje Juraj.

Rozhodujúca operácia

Začal sa proces diagnostiky. Lekári špeciálnym vyšetrením v spánku zistili, že Samko má ťažkú poruchu sluchu. Chlapec najprv dostal načúvacie prístroje, ale tie mu už nestačili. Zvuk s nimi síce počul, no prínos tohto vnemu bol prakticky nulový. Aj keď vyskúšali viacero typov načúvadiel, Samko nerozumel slovám. Zvuk vnímal len ako hluk.

 
Rozhodnutie rodičov nechať synovi operovať kochleárne implantáty bolo jednoznačné. Museli sa však poponáhľať. „Pre nepočujúce dieťatko je dôležité, aby malo vytvorené predpoklady na rozvoj sluchu a reči. Preto by malo čím skôr začať prijímať zvukové stimuly do mozgu. Ideálny je podľa odborníkov vek do dvoch rokov, toto obdobie je totiž spojené s intenzívnym rozvojom rečových a komunikačných schopností, ktoré rozvíjajú jeho intelekt. Najlepšie výsledky sa dosahujú u detí do 4 rokov,“ vraví riaditeľka zdravotného a revízneho odboru Všeobecnej zdravotnej poisťovne MUDr. Beata Havelková.

Samko si môže užívať detské radosti. Pozrite si video:

Prvé uško sa napokon podarilo zoperovať niekoľko mesiacov po tretích narodeninách. Druhé pol roka potom. Prístroj aj operáciu chlapcovi plne uhradila VšZP. „V poisťovni nám vyšli v ústrety. Schvaľovanie prebehlo bez problémov, chápu, že vďaka tomu bude mať dieťa plnohodnotný život,“ spomína otec. „V prípade malého Samka išlo o čas, preto sme, spolu s rodičmi, zmobilizovali všetky sily, aby operáciu absolvoval čo najskôr. Podarilo sa a my sa tešíme z toho, že sme pomohli napísať ďalší príbeh nášho poistenca s dobrým koncom,“ dodala MUDr. Havelková.

 
Kochleárny implantát nie je ako načúvací prístroj. Nezosilňuje zvuk, ale pomocou elektrického signálu stimuluje sluchový nerv. „Záleží nám na tom, aby aj nepočujúce dieťatko malo rovnaké šance začleniť sa do života a žiť plnohodnotný život ako jeho rovesníci. Kochleárny implantát je pre nepočujúce deti akousi pomyselnou bránou, ktorou vedia prejsť zo sveta ticha do sveta zvukov, umožňuje im prijímať vnemy a komunikovať so svojím okolím. Preto liečbu schvaľujeme každému dieťaťu, ktoré ju potrebuje,“ vysvetľuje odborníčka.

Samko operáciu zvládol na výbornú. Po nej sa začala jeho nová životná etapa, ktorá trvá dodnes. Musí sa naučiť počúvať.

Sluchová výchova

Kochleárny implantát aj načúvací prístroj doma volajú familiárne „uši“. Samko si naň podľa rodičov relatívne rýchlo zvykol. Stále sa však učí rozlišovať zvuky. Predstavte si, že musíte zistiť, ako znie buchnutie dverí, či rozbitie pohára. Priradiť si zvukový vnem v hlave k správnej činnosti, bez toho, aby ste ju videli. Samko sa najskôr učil rozpoznávať mužský a ženský hlas. A sústrediť sa na to, že niekto hovorí práve na neho.

 
„V centre pre nepočujúcich to všetko trénujú. Podľa nahrávok zvukov sa učia rozlišovať, čo je dážď, čo vodopád, aké to je, keď šumia listy,“ vraví mama Lucia a Juraj ju dopĺňa: „Už vie, kedy šteká pes. Ak začuje lietadlo alebo vrtuľník, pozerá na oblohu. S implantátom ale prakticky počuje lepšie ako my. Dá sa to naladiť tak, aby počul aj jemne dopadajúce dažďové kvapky na rímse. Keď zas bude starší a pôjde na diskotéku, „uši“ mu automaticky hlasitosť zvuku znížia. Je to zaujímavý prístroj. Vie napríklad aj komunikovať s televízorom prostredníctvom bluetooth pripojenia. Vtedy vníma len televízor,“ vyratúva otec.

Samko nám ukazuje izbičku. Mama vraví, že si rád kreslí, ale on sa len zasmeje a vytiahne auto a obľúbeného macka, ktorý má tiež na ušku načúvadlo. Nosí ho všade po celom dome. „Aj macko má uško. Keď nepočuje, pomáha mu, aby lepšie počul. Aj ja mám také uško,“ vraví chlapča.

Genetická porucha

Samko má štvorročného brata Andrejka. Keď zistili, že je Samko nepočujúci, Andrejko mal len jeden mesiac. „Samkovi vtedy v nemocnici skontrolovali, či nejde aj o inú poruchu. Všetko ale bolo v poriadku. Mentálne je zdravý. Hoci v rodine podobnú diagnózu nemáme, príčinou jeho ťažkostí je genetika. Keď sme to zistili, dali sme vyšetriť aj Andrejka. Genetické vyšetrenie z krvi preukázalo, že poruchu majú obaja synovia. Je to nezvratné,“ vraví mama.

 
Andrejko dostal načúvací prístroj už v ôsmich mesiacoch. Kochleárny implantát zatiaľ nepotrebuje a rodičia veria, že sa mu bude dariť aj naďalej. „Skorý zásah mu pomohol a reč má krásne vyvinutú ako zdravé dieťa. Samko bol v troch rokoch rečovo na úrovni polročného dieťaťa, ktoré začína rozprávať, alebo vnímať. Tam je aj rozdiel medzi našimi synmi. Mladší ťahá staršieho,“ dopĺňa otec.

Chlapci sú zohratá partia. Obaja sú veselí a pred neznámou návštevou sa ani trochu nehanbia. Sedia spolu nad knižkou o zvieratách a napodobujú prskanie lamy.

Chránená investícia

„Samko rozumie, ale jeho reč ešte nie je taká čistá, hovorí pomalšie. Ten malý, pred ním si už musíme dať pozor, čo povieme,“ zavtipkuje mama.

Oboch synov si rodičia strážia ako oko v hlave. Slovné spojenie „investovať do detí“ v prípade mladej rodiny z Nitry prináša aj druhý rozmer. Ak dieťa „ucho“ stratí, nie je to lacný špás.

„Máme v deťoch celý majetok. Samko môže športovať, ale treba dávať pozor. Určite nie futbal alebo karate. Poisťovňa implantát zaplatila, ale teraz sme zaň zodpovední my. Raz došli zo škôlky, skákali na gauči a Samko zrazu zistil, že stratil „ucho“! Veru som vtedy rýchlo bežal domov z roboty,“ usmieva sa Juraj s nadhľadom. Z chlapcov, ktorí sa jašia na trampolíne, nespustí zrak.

 
VšZP od roku 2017 do prvého polroka 2019 uhradila operácie kochleárnych implantátov päťdesiatim poistencom, náklady presiahli 1,4 milióna eur. „Len cena za samotný implantát je približne 23-tisíc eur. Nie je to málo, ale, ako sa hovorí, všetko je relatívne. V porovnaní s benefitom, ktorý prináša nepočujúcemu dieťaťu, je cena zaplatenej zdravotnej starostlivosti doslova zanedbateľná. Takáto operácia mu totiž v pozitívnom slova zmysle zmení celý život, a to je z nášho pohľadu najdôležitejšie. Takže sa na to pozeráme rovnakou optikou ako rodičia, ktorí pre zdravie svojho dieťaťa urobia všetko,“ zdôrazňuje MUDr. Havelková.

Bratia spolu chodia do integrovanej škôlky, staršieho o rok čaká škola. Rodičia veria, že sa s tým úspešne popasuje. „Bolo to ťažké, ale dokázali sme to. Človek sa nikdy nezmieri s tým, že práve oni, no jednoducho musíme fungovať. Boh nadelí tomu, u koho vie, že to zvládne.“