Jozef s umelým srdcom: Vrčalo, ale som rád, že žijem

Redakcia Príbeh 14.07.2018

Roky pracoval v lese ako drevorubač. Fyzickú prácu miloval. Jozefovi Balážovi sa však pred vyše rokom život náhle obrátil naruby. Jeho zdravotný stav bol natoľko vážny, že mu lekári museli implementovať umelé srdce. Statočný muž sa napokon dočkal. Nedávno totiž podstúpil transplantáciu srdca a dnes už v jeho hrudi nebije umelé, ale živé srdce.

Jozef Baláž berie svoje ochorenie športovo FOTO: Archív J.B.

„Cítim sa dobre. Nie som taký obmedzovaný, ako keď som mal umelé srdiečko,“ hovorí Jozef Baláž. Transplantáciu srdca absolvoval 15. mája. Päť týždňov po náročnej operácií bol jeho zdravotný stav pomerne komplikovaný. Leto však aj napriek horúčavám zvládal dobre. Hoci nebol na dovolenke, doprial si pravidelné večerné prechádzky. „Práve varím segedínsky guláš,“ pochválil sa nám Jozef. Na stravu si po operácií srdca musí dávať pozor. „Nemal by som jesť mastné bôčiky, surovú zeleninu a ovocie. Môžem konzumovať len sterilizované ovocie a zeleninu, aby som nechytil nejakého bacila,“ prezradil nám bývalý drevorubač. Mesiac po májovej operácií mal výsledky u lekárov dobré. Teraz čaká už len na výsledky biopsie. Chodí na priebežné kontroly a cíti sa fajn. Mať srdce od darcu je výrazná zmenu oproti tomu, keď mu v hrudi bilo umelé srdce. Ale poďme pekne od začiatku.

Jozef Baláž z Topoľčian bol prvým Slovákom, ktorému od novembra minulého roka „bilo“ v hrudi umelé srdce. „Manželka cíti, že si ju naďalej nosím v srdiečku. Áno, je umelé, ale funguje,“ hovoril vtedy s úsmevom. Umelé srdce bolo dočasným riešením jeho zdravotného problému. 

Nebol to obyčajný zápal pľúc

Jozefove zdravotné problémy sa začali len niečo pred vyše rokom. V práci zrazu nevládal s dychom a cítil sa veľmi slabý. Najskôr to vyzeralo na zápal pľúc, ale lekári veľmi rýchlo zistili, že problém je oveľa vážnejší. Zväčšené srdce neveštilo nič dobré. Po vyliečení zápalu pľúc preto absolvoval komplexné vyšetrenia v Stredoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici. „Mal som úplne slabý tep, 40 úderov srdca za minútu, arytmie, a tak som sa aj cítil. Veril som, že kardiostimulátor, ktorý mi vložili do hrude, moje problémy vyrieši. Aj keď, priznám sa, zo začiatku som ho odmietal mysliac si, že to zvládnem vlastnými silami. Ale nedalo sa,“ hovorí Jozef. Kardiostimulátor mu na chvíľu naozaj pomohol a on sa opäť cítil, ako sa vraví, pri sile. „Keď som sa vrátil z nemocnice, išiel som na cintorín zapáliť sviečky. Bolo to na kopci a manželka za mnou jednoducho nestíhala. Prešiel však týždeň a zasa bolo zle. Začal som sa zalievať vodou, a to mi už lekári v Banskej Bystrici povedali, že viac pre mňa nevedia urobiť.“ O ďalšej liečbe mali rozhodnúť špecialisti v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave, kde Jozefa preložili.

Cítil som, ako to pumpuje. Bol to skutočne veľký rachot.  

Následná biopsia, pri ktorej mu odobrali vzorku zo srdca, potvrdila zápal srdcového svalu. Zostávala jediná možnosť – transplantácia. Jozefa zaradili do transplantačného programu. „Dostával som liečbu na posilnenie srdca, ale zalieval som sa vodou, prestávali mi pracovať orgány, celé noci som nespal, mal som bolesti. To nebol život, ale živorenie. Keď sa môj stav ako-tak stabilizoval, preložili ma do nemocnice v Topoľčanoch. Ťažko som totiž znášal odlúčenie od rodiny a veril som, že mi to pomôže psychicky zvládnuť náročné obdobie,“ pokračuje Jozef. Jeho zdravotný stav sa však náhle zhoršil natoľko, že ho museli okamžite transportovať do NÚSCH v Bratislave. Samotný prevoz si už Jozef nepamätá. A o tom, čo sa dialo bezprostredne po ňom, vie tiež len z rozprávania sestričiek a lekárov.

Prvý Slovák s umelým srdcom

1. novembra 2017 tím kardiochirurgov v NÚSCH v Bratislave vykonal unikátny operačný zákrok – implantáciu umelého srdca. Slovensko sa tak stalo prvou krajinou v regióne strednej Európy, v ktorej sa uskutočnil tento typ operácie. O tri týždne neskôr bola už táto, na prvé počutie senzačná správa vo všetkých slovenských médiách. Z dovtedy neznámeho muža z Topoľčian sa stal prvý Slovák s umelým srdcom. Jozef je 1741. pacientom na svete, ktorý dostal umelé srdce SynCardia Total Artificial Heart (TAH). Ide o jediné zariadenie svojho druhu s európskou a americkou certifikáciou, ktoré dokáže totálne nahradiť tento životne dôležitý orgán ľudského tela. Pre Jozefa bolo jediným riešením. Jeho dôležitosť vysvetľuje primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca NÚSCH doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc.: „Porucha funkcie pacientovho srdca sa prudko zhoršovala a ochorením boli zasiahnuté obidve komory. Nemohli sme preto použiť mechanické čerpadlo pripojené na ľavú komoru. Pacient bol na čakacej listine a pravdepodobnosť, že sa dočká srdca od darcu bola veľmi malá.“ Povedané inak, dnes by tu už Jozef nebol. Viete si predstaviť, že vám z tela vyberú choré srdce a namiesto neho dostanete prístroj, ktorý dokáže prevziať jeho funkcie? Pred pár rokmi by to bol možno námet na scifi, dnes realita. Operáciu si predtým lekári vyskúšali na prasatách v Nemecku. V čom bol „tréning“ iný v porovnaní s operáciou človeka? „Dôvodom na tréning nových operačných postupov práve na prasatách je veľmi podobná anatómia, ktorá umožňuje precíznu prípravu na reálny výkon. Dôkazom vhodnosti takejto prípravy bol aj nekomplikovaný priebeh samotného operačného výkonu, našťastie bez prekvapení,“ povedal prednosta Kliniky kardiochirurgie NÚSCH MUDr. Michal Hulman, PhD. Mali lekári umelé srdce pre Jozefa obrazne povedané na sklade? „Nie, nemali, ale po indikácii pacienta na operáciu a získaní súhlasu zdravotnej poisťovne s preplatením liečby sme umelé srdce cez distribútora objednali a doviezli na Slovensko.“

Moje srdce je v dobrých rukách

Cena ľudského srdca sa vyčísliť nedá, ale cena umelého áno. Všeobecná zdravotná poisťovňa zaň zaplatila 120-tisíc eur, a, samozrejme, i všetky ďalšie náklady spojené so zákrokom. „Medicína neustále posúva hranice možného a dôkazom je aj táto unikátna operácia. Sme radi, že sa nám spolu podarilo nájsť riešenie, ktoré pacienta vrátilo do života a dočasne nahradí jeho nefungujúce srdce. Ďalší dôkaz, že aj Slovensko môže byť vďaka profesionalite našich lekárov a inovatívnym medicínskym postupom, ktoré VšZP dlhodobo podporuje, svetové,“ pripomína MUDr. Beata Havelková, riaditeľka zdravotného a revízneho odboru VšZP.

Keď sa Jozef po operácii prebral, prekvapil ho silný buchot a prístroj, ktorý ho vydával. Až od lekárov a sestier sa dozvedel, že to, čo počuje, je tlkot jeho nového dočasného srdca. „Lekári mi všetko postupne vysvetlili na obrázkoch. Po prepustení z nemocnice ma pripojili na tzv. domáci pohon. Je to asi 6-kilogramový batoh, ktorý nosím v ruksaku na chrbte. Nič ma však nebolí a cítim sa veľmi dobre,“ tešil sa Jozef. Neobával sa, či sa jeho umelé srdce nemôže pokaziť? „Tento prístroj má veľa zabezpečení. Manželka a dokonca aj suseda, bývalá zdravotná sestra, sú zaškolené a vedia s ním zaobchádzať, takže ja i moje srdce sme v dobrých rukách.“

Jedna dramatická situácia však už pár mesiacov po operácii predsa len nastala. „Stalo sa, že som nechtiac šliapol na zásuvku v mojom prístroji. V momente som odpadol. Manželka mi poskytla prvú pomoc a dokázala ma postaviť na nohy. Zachránila mi život a nespanikárila,“ opisoval nám vtedy hrdinku svojho života bývalý lesník.

Mechanická životnosť umelého srdca je podľa doc. Goncalvesovej síce dlhá, prakticky neobmedzená, ale problematické sú komplikácie, ktoré môžu nastať a zložitosť života s takouto náhradou. 

Bral to športovo

Jozef sa vo svojom živote pre zlý zdravotný stav musel veľa vecí vzdať. Chýba mu robota v lese, reálne zamestnanie a pocit sebarealizácie. Manuálnu prácu miloval. Do prírody tak chodieva aspoň na prechádzky. Doma špeciálne koníčky nepestuje, číta a lúšti krížovky. Občas niečo manželke navarí, kým je ona v práci. Pre prípadné zdravotné komplikácie si dáva pozor aj na životosprávu. „Beriem liek na riedenie krvi. Nesmiem kel, kapustu a listovú zeleninu. Fajčiť som prestal hneď pri zápale pľúc. Doktor mi ale nezakázal pivko. S manželkou si občas k nedeľnému obedu teda dáme pivo alebo vínny strik. No iba v malom množstve. Dávam si na seba pozor. Človek sa už predsa len bojí,“ vysvetľoval.

Prístroj, ktorý mal namiesto srdca, cítil. Mal totiž vysoký pulz, až 137 úderov za minútu. Jozef opisoval, že sa mu občas nadvihoval aj paplón a prístroj ním triasol. „Cítim, ako to pumpuje. Je to skutočne veľký rachot. Mám obmedzenia, ale zvykol som si. Beriem to športovo, som rád, že žijem.“

Umelé srdce je jednorazové. Môže ho dostať len jeden pacient. Po transplantácii srdca od darcu smeruje umelé srdce naspäť do USA, aby tím odborníkov prístroj po použití preskúmal. Kontrolujú, ako sa správalo v hrudi pacienta a upravujú jeho prípadné nedostatky. 

Transplantácia srdca

Jozef Baláž sa v máji zotavoval po náročnej transplantácií srdca. Po zákroku v NÚSCH bol tri týždne v umelom spánku. Na áre ležal vyše mesiaca. „Veľmi dlho som bol ležiacim pacientom. Chvíľu trvalo, kým som sa vedel postaviť na nohy. Musel som absolvovať viaceré rehabilitácie. Bola to veľmi ťažká operácia, no v nemocnici ma postavili na nohy. Lekári a sestričky boli veľmi milí a starostliví," hovorí muž, ktorý sa konečne dočkal transplantácie srdca. Umelé srdce, ktoré robilo veľký rachot mu dnes vôbec nechýba. So starostlivosťou mu pomáha manželka. Nedá dopustiť na starostlivosť zdravotníkov a podporu svojej rodiny. Cíti veľkú vďačnosť za už tretiu šancu na život.



Partneri portálu

  • Logo partnera
  • Logo partnera